Zvykneme hovoriť, že mladí ľudia majú najmenšiu šancu nájsť si prácu, preto ich je tak veľa nezamestnaných a preto ich prácu štát sponzoruje desiatkami miliónov.
Oficiálne čísla sú naozaj hrozivé, každý tretí človek do 25 rokov je na úrade práce. Horšie sú na tom len Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko.
Problém je, že slovenský stav nadhodnocuje na európske pomery vysoký počet mladých na vysokých školách.
„Dve tretiny mladých vo veku do 25 rokov ešte študujú. Miera nezamestnanosti sa týka najmä ľudí, ktorí sa na vysokú školu nedostali,“ vysvetlil šéf Transparency International Gabriel Šípoš.
Napríklad nezamestnanosť mladých od 15 do 24 rokov, ktorí neštudujú, je u nás 19 percent. To je viac ako priemerná 14-percentná nezamestnanosť na Slovensku aj približne 16-percentná nezamestnanosť mladých v Únii, no má to ďaleko k hrozivému tvrdeniu, že prácu nemá tretina mladých.
„V porovnaní miery nezamestnanosti mladých do 29 rokov a ľudí nad 30 rokov sa Slovensko nachádza na priemere krajín Únie,“ píše ministerstvo financií v diskusii o ďalších dotáciách na zamestnávanie mladých.
S dodatkom že najviac treba pomáhať hľadať prácu nízkokvalifikovaným, matkám s deťmi a marginalizovaným rómskym komunitám.
Tradičný argument pre aktivačné práce je, že ak bude nezamestnaný na aktivačných prácach, získa pracovné návyky a ľahšie sa zamestná.
Štátny Inštitút finančnej politiky však upozorňuje, že aktivačné práce môžu nezamestnaných oberať o čas, ktorý by venovali hľadaniu práce.
