BRATISLAVA. Aj keď konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už pol roka, s cenami eura, svetových akcií či zlata výraznejšie nepohol.
Najprudšia reakcia prišla, keď Rusi obsadili koncom februára Krym. Trhmi nakrátko zatriaslo aj zostrelenie malajzijského lietadla. No keď nechodia nové správy, ukrajinsko-ruský konflikt si investori všímajú málo.
Oveľa viac ich zaujíma, čo povedia šéfovia amerického Fedu a Európskej centrálnej banky Janet Yellenová a Mario Draghi.
Napríklad v máji stálo euro 1,39 dolára, no keď Draghi naznačil, že budú do ekonomiky nalievať viac eur, aby zabránili deflácii, euro sa začalo oslabovať.
„Zatiaľ to naozaj vyzerá tak, že geopolitické riziká nie sú nacenené v aktívach. Sme z toho všetci udivení,“ hovorí Karol Piovarcsy, senior viceprezident Saxo Bank. Prudké zmeny zatiaľ nepriniesli ani nové ekonomické sankcie proti Rusku.
Ropa a plyn
Keď koncom februára Rusi obsadili Krym, barel severomorskej ropy Brent zdražel asi o tri doláre. No nie nadlho. Väčší vplyv mal konflikt medzi Izraelom a Gazou. Keď v júni prepukol, ceny Brentu vyleteli zo 108 na 115 dolárov za barel. No ani to netrvalo dlho, po dvoch týždňoch ceny znova klesli.
Ešte vlažnejšia je reakcia trhov na Irak. Komoditný analytik firmy Colosseum Boris Tomčiak hovorí, že na to ani nie je dôvod: „Irak každý štvrťrok zvyšuje svoju produkciu a dodávky ropy na svetové trhy neboli obmedzené.“
Ani ceny plynu a elektriny na rok 2015, teda ceny takzvaných futures kontraktov na pražskej či lipskej burze výrazne nestúpli, hovorí Martin Ondko zo spoločnosti Magna EA. Aj keď ceny v posledných dňoch rastú, nejde o nič dramatické. „Nervozita na trhoch možno nastane na jeseň, keď príde chladnejšie počasie,“ dodáva Ondko.
Euro, dolár, rubeľ
Keď euro začalo padať z úrovne 1,39 dolára, na zopár týždňov sa zachytilo niekde pri úrovni 1,37 dolára. No posledné dva týždne stojí menej ako 1,35 dolára. „Je tu náznak, že obava z ruského konfliktu začína rásť,“ hovorí Piovarcsy.