BRATISLAVA. Návrh novely vodného zákona z dielne ministerstva životného prostredia púta pozornosť opozície aj po tom, ako dnes predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ohlásil ambíciu zakázať vývoz vody priamo v Ústave SR. Právnej norme poslanci venovali aj záverečné hodiny deviateho rokovacieho dňa 36. schôdze NR SR.
Podľa novely, ktorá sa aktuálne nachádza v prvom čítaní, má vláda získať kompetenciu obmedziť alebo zakázať vývoz vody do zahraničia.
Definitívne však o nej rozhodne plénum až po tom, čo bude jasné, ako dopadne novela Ústavy SR, ktorá má obsahovať zákaz vývozu vody za hranice Slovenska s výnimkou humanitárnych cieľov. Kabinet tak chce podľa premiéra potvrdiť úmysel vodu chrániť.
Avízo zmien v Ústave SR, ktoré prejdú len s podporou aspoň časti opozície, prišlo po rozsiahlej kritike opozície aj mimovládnych organizácií, podľa ktorých je za novelou ambícia privatizovať vodu. Envirorezort aj s premiérom Ficom to od začiatku odmietali.
Rozprava k vodnému zákonu, do ktorej sú prihlásení ešte dvaja poslanci, skončí v stredu (9.8.) dopoludnia. Následne bude parlament pokračovať v rokovaní o novele zákona o ochrane spotrebiteľa.
Cieľom právnej normy je opäť umožniť farmárom predávať svoje výrobky na trhoch a prostredníctvom iných foriem ambulantného predaja.
Obmedzenie ambulantného predaja presadil v parlamente poslanec za stranu Smer-SD Andrej Kolesík. Zdôvodňoval to tým, že chcel zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
Obmedzenie zabránilo plnému využitiu rôznych nových foriem ambulantného predaja, ako sú napríklad predaj z dvora, predaj z automatov alebo tzv. farmárske trhy.
Na program sa dostane aj tzv. malá rómska reforma od SDKÚ-DS. Návrh podporuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO).
Reforma obsahuje novely štyroch zákonov. Ide o zákon o hmotnej núdzi, o rodičovskom príspevku, ďalej je to novela stavebného zákona a napokon zákon o priestupkoch.
Napríklad pravidlá pri poskytovaní dávok v hmotnej núdzi sa majú upraviť tak, aby viac podporovali pracujúce rodiny.
Rodina, kde aspoň jeden rodič pracuje, má mať vyšší príjem, ako rodina žijúca zo sociálnych dávok. SDKÚ-DS teda navrhuje, aby sa do nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 percent čistého príjmu tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, namiesto súčasných 25 percent.
Reforma sprísňuje aj požiadavku na príspevok na školskú dochádzku. Ak žiak bude mať viac ako sedem neospravedlnených hodín za mesiac, rodičia naň stratia nárok.
