BRATISLAVA. Stavebné firmy nemajú doteraz zaplatené za vyše štvrtinu vykonaných prác. Zlú platobnú morálku považujú riaditelia za aktuálne najväčší problém s dopadom na ekonomickú stabilitu stavebných firiem.
Druhým najväčším problémom je nestabilná legislatíva a nekoncepčnosť štátu. Vymožiteľnosť práva hodnotia firmy ako mimoriadne nízku.
Vyplýva to z najnovšej analýzy slovenského stavebníctva v druhom kvartáli tohto roka, ktorú pripravila analytická spoločnosť CEEC Research.
Neplatia za prácu
Riaditelia stavebných firiem sa sťažujú na zlú platobnú morálku investorov, ale tiež niektorých veľkých firiem voči ich menším subdodávateľom. V súčasnosti je už po splatnosti až 27 percent všetkých stavbármi vyfakturovaných prostriedkov.
Kľúčový vplyv na ekonomickú nestabilitu stavebných firiem má práve zlá platobná morálka zadávateľov prác.
Zhodlo sa na tom 94 % oslovených riaditeľov stavebných firiem. Medzi najväčšími firmami je v tejto otázke úplná zhoda. Objem faktúr, u ktorých investori meškajú s úhradou, je oproti priemeru o 4 percentuálne body vyšší.
Musia odkladať aj výplaty
"Zlá platobná morálka zadávateľov stavebných prác v kombinácii so zložitou vymožiteľnosťou práva je pre mnoho firiem smrtiaca kombinácia," tvrdí riaditeľ CEEC Research Jiří Vacek.
"V mnohých prípadoch už nepomáhajú ani prísľuby ďalších zákaziek a niektorí subdodávatelia odmietajú dodávať i tým najväčším firmám bez zaistenia úhrady vopred," dodal.
Im samotným totiž už kriticky chýbajú peniaze na mzdy zamestnancov, či úhrady dodávateľom materiálu, bez ktorých nie sú schopní fungovať.
Generálna riaditeľka spoločnosti Skanska SK Magdaléna Dobišová potvrdila, že hlavným problémom je platobná morálka investorov aj dodávateľov navzájom.
"Najsmutnejšie na tomto nenormálnom stave je, že ho drvivá väčšina dlžníkov považuje za normálny," dodal Libor Taglicht, výkonný riaditeľ spoločnosti Ramirent, ktorá stavebným firmám požičiava techniku a mechanizáciu.
Zdroje, ktoré majú spoločnosti blokované u investorov, a ktoré potrebujú pre ďalší chod, nahradzujú najčastejšie čerpaním vlastných zdrojov. Odklad alebo čiastočnú výplatu miezd a iných interných nákladov sa snažia využívať len minimálne. Považujú to za najhoršie riešenie.
"V prvom rade štát a celý verejný sektor by mal skrátiť splatnosti faktúr čo najviac, alebo aspoň dodržiavať danú 30-dňovú splatnosť. Zaznamenávame veľa zákaziek, kde hlavne mestá a obce nemajú zaistené 100-percentné financovanie," upozornil generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia SK, a.s. Róbert Šinály. Pri zákazkách financovaných z eurofondov, kde poberateľom príspevku sú mestá alebo obce, sa podľa neho pre dlhú administratívnu náročnosť kontroly projektu úhrady faktúr neúmerne predlžujú.
