Chybná súčiastka spôsobila aj smrteľné nehody.
DETROIT, BRATISLAVA. Učiteľka v škôlke Amy Breenová zahynula pri autonehode v roku 2007 napriek tomu, že mala bezpečnostný pás. O šesť rokov neskôr zahynul pri nehode 23-ročný Dany Dubuc-Marquis keď stratil kontrolu nad svojim Chevroletom Cobalt.
To sú len dva príklady z celkovo trinástich smrteľných autonehôd a ďalších 54 havárií áut, ktoré vyrábala od roku 2005 americká spoločnosť General Motors a v prípade ktorých došlo k nehode pre vypnutie motora.
Podľa vyšetrovacej správy, ktorú začiatkom júna zverejnila automobilová spoločnosť, mohol za nehody zlý spínač zapaľovania.
Túto technológiu spoločnosť pritom využívala ďalej, aj keď ju na riziká upozorňoval zamestnanec, píše v reportáži časopis Bloomberg Businessweek.
Autá stiahli po rokoch
General Motors (GM) je druhou najväčšou automobilkou na svete, minulý rok vyrobili 9,7 milióna áut. Z ich najpopulárnejšej značky Chevrolet sa predalo asi päť miliónov. Práve pri Chevroletoch Cobalt a aj iných modeloch vyrobených v rokoch 2005 až 2011 sa vyskytli technické problémy.
Problémové bolo zapaľovanie automobilov. Chybný piest v zapaľovaní bol totiž príliš malý a dovoľoval, aby sa kľúč aj pri jemnom dotyku prepol do polohy Príslušenstvo (ACC).
„To môže spôsobiť vypnutie elektroniky automobilu, posilňovača riadenia, nefungujú airbagy. V prípade niektorých áut by sa mohol aj zablokovať volant,“ tvrdí Rastislav Chvála, automobilový redaktor SME.
Pre tieto chyby začalo vo februári 2014, teda deväť rokov po začiatku výroby, GM sťahovať z trhu takmer 800-tisíc Cobaltov a Pontiacov G5. O štyri mesiace neskôr sa počet áut, ktoré GM zvoláva z amerického trhu od začiatku roku 2014, podľa denníka Wall Street Journal vyšplhal na 14,4 milióna, pričom vo viacerých prípadoch môže byť problémové práve zapaľovanie.
Majitelia zvolávaných áut majú teraz právo na bezplatnú opravu, po ktorej ich môžu znovu používať. Vymenená súčiastka má pritom cenu asi 57 amerických centov, stiahnutie z trhu však bude spoločnosť stáť miliardy dolárov.
Podľa reportáže časopisu Bloomberg Businessweek však spoločnosť o chybách vedela už oveľa skôr ako sa odhodlala autá stiahnuť z obehu.
Umlčaný zamestnanec
Court Kelley pracoval pre GM viac ako tridsať rokov. Kelley bol v automobilke šéfom inšpekčného programu a manažér kvality auta typu Cavalier, predchodcu Cobalta. Aj na chyby tohto automobilu upozorňoval nadriadených, tí ho však nepočúvali.
V roku 2003 zažaloval svoju vlastnú spoločnosť na základe tzv. whistleblowerského práva z nekonania. Kelley však zamestnancom GM zostal aj naďalej a tak mu neprináležala pozícia informátora (whistleblowera).
Právnici spoločnosti ho navyše obvinili z toho, že jeho špecializáciou bol iný druh áut ako tie, ku ktorým sa vyjadroval. Podľa záznamu z vypovedania prebehol aj takýto rozhovor medzi právnikom a Kelleym: