Niekoľko výrobkov v akcii predával reťazec za pôvodnú, alebo aj vyššiu cenu ako mimo akcie.
BRATISLAVA. Obraz za 9,99 eura, panvicu za 8,99 eura, nože s doskou na krájanie za 5,99 eura a vešiak na šaty s cenou 4,99 eura. Tieto štyri výrobky mala vlani v júli predajňa Kaufland v Šali v akciovej ponuke.
Avizovala, že pri ich kúpe môžu spotrebitelia ušetriť, pretože ich predáva v akcii. V skutočnosti však za ne zákazníci nezaplatili menej, ako keby si ich kúpili inokedy.
Slovenská obchodná inšpekcia preto dala reťazcu pokutu 1600 eur. Neznížila ju ani potom, ako sa reťazec odvolal a žiadal pokutu znížiť na 1200 eur.
Ceny boli nižšie inokedy
Slovenská obchodná inšpekcia pri nahliadnutí do cenovej evidencie predajne Kaufland v Šali zistila, že spomínané štyri výrobky neponúkala v predchádzajúcom období, teda pred avizovanou akciou, za vyššiu cenu, ako bola tá, ktorú uviedla predajňa počas akcie.
Tvrdí, že cena uvedená na cenovkách pri týchto štyroch druhoch výrobkov bola najvyššia v zmysle cenovej evidencie.
Inšpektori kontrolou cenovej evidencie zistili, že pri troch zo štyroch výrobkov so zisteným nedostatkom Kaufland v Šali predával pred akciou dokonca za ceny o niekoľko eur nižšie, ako pri uvádzanej akciovej cene.
Ľudia sa na akcie orientujú
Kaufland sa v odvolaní obhajoval tým, že došlo k chybe v systéme, ktorú zamestnanci hneď odstránili. Tvrdí, že nekonali s úmyslom zákazníkov poškodiť.
Vzhľadom na malé množstvo tovaru a tiež to, že došlo k prvému takémuto pochybeniu v tomto obchode, považoval Kaufland pokutu za neprimerane vysokú.
"Vzhľadom na skutočnosť, že bežný slovenský spotrebiteľ je pri svojom nákupe výrazne orientovaný na akciové letáky, či informácie o akciách, ktoré sa nachádzajú priamo pri výrobku a vníma ich pozorne, je potrebné považovať konanie obchodníka za závažné bez ohľadu na skutočnosť, že išlo o menší počet výrobkov so zisteným pochybením," tvrdí inšpekcia v rozhodnutí.
Kontrola by mala byť väčšia
Miroslav Tulák zo Združenia slovenských spotrebiteľov považuje pokutu 1600 eur za takéto klamanie spotrebiteľa za malú.
Tvrdí, že by sa pri jej stanovovaní malo vychádzať z obratu, ktorý obchodný reťazec dosahuje a tiež toho, že len časť takýchto prehreškov sa podarí odhaliť.
Neobstojí podľa neho ani odvolávanie sa reťazca na chybu v systéme či zlyhanie ľudského faktora. Vo veľkých reťazcoch, akým je Kaufland, by totiž mala byť samozrejmá aj päťnásobná kontrola systému či práce ľudí.
Ak ju reťazec nevie zabezpečiť, nemal by podľa Tuláka obchod zľavy zákazníkom ponúkať. Alebo by ich nemal tak často meniť, prípadne by ich mal mať na dlhšie obdobie.
Zľavu si musia vypýtať
Združenie slovenských spotrebiteľov tvrdí, že nedostáva podnety na ponúkané zľavy, ktoré by neboli reálne.
Tulák to však pripisuje tomu, že bežní spotrebitelia sa, na rozdiel od obchodnej inšpekcie, nemajú ako dostať k informáciám o pôvodných cenách.
Ozvú sa tak spravidla v predajni v prípade, ak im nenaúčtujú cenu, ktorá bola uvedená v akciovom letáku či na cenovke a napočítajú im pôvodnú cenu.
Nie je zriedkavé, že sa spotrebitelia musia domôcť zľavy z ceny na oddelení reklamácií či služieb zákazníkom, kde im peniaze vrátia.
Hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová potvrdila, že avizovanie zliav, ktoré sa podľa cenovej evidencie nepreukážu, sa bežne vyskytuje.
Inšpektori už fiktívne zľavy objavili nielen v obchodných reťazcoch, ale aj v lekárňach, v e-shopoch či pri podomovom a zásielkovom predaji.
