Bratislavskej teplárni hrozí, že prehrá miliónový spor

Štátom kontrolovaná tepláreň bude musieť v prípade prehry spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre zaplatiť 30 miliónov eur.

BRATISLAVA. Spoločnosti Bratislavská teplárenská (BAT) hrozí, že prehrá jedenásťročný súdny spor so spoločnosťou Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre.

Štátom kontrolovaná tepláreň tak v prípade prehry bude musieť svojmu odporcovi zaplatiť 30 miliónov eur. Firmy sa súdili o zmluve o odbere tepla z bratislavského paroplynu. Ako informoval internetový portál vEnergetike.sk, definitívny verdikt v tejto kauze by mal súd vyhlásiť 1. júla tohto roka.

Zmluvu o povinnom odbere tepla podpísali v roku 1999 spoločnosti Západoslovenské energetické závody a Paroplynový cyklus (PPC). Zmluva sa podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali.

Spoločnosť Bratislavská teplárenská zdedila zmluvu potom, čo sa Západoslovenské energetické závody rozdelili na tri akciové spoločnosti - Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika.

Penta neustúpila

Bratislavskí teplári proti zmluve protestovali od samého začiatku. "Vnímali sme zmluvné dojednania inak ako ich vnímal majoritný akcionár bratislavského paroplynu spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení. Mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu akom sme potrebovali a hlavne by sme nemuseli platiť paroplynu aj za neodobraté teplo a tak znižovať svoj zisk," povedala pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková.

Štát však zmluvu nezrušil a ani nemodifikoval ešte počas obdobia, keď všetky zainteresované spoločnosti boli ovládané štátom. V roku 2004 sa pritom do bratislavského paroplynu dostala vďaka privatizácii finančná skupina Penta.

Tá trvala na dodržiavaní zmluvy o odbere tepla, a nechcela ju ani upraviť. Hlavným argumentom bratislavskej teplárne dohodnúť sa aspoň na úprave zmluvy bola klesajúca spotreba tepla z roka na rok, keďže zákazníci začali vo veľkom praktizovať úsporné opatrenia, ako napríklad zatepľovanie.

Najprv sa darilo

Bratislavskej teplárenskej sa najprv na súdoch darilo. V roku 2005 jej síce prvostupňový súd uložil povinnosť zaplatiť bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, odvolací druhostupňový súd mal však iný názor a v roku 2006 žalobný návrh paroplynu zamietol.

Následne aj Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus. Tá sa však obrátila na Ústavný súd SR, ktorý konštatoval porušenie jej základných ústavných práv. Súdy potom zrušili svoje predchádzajúce rozhodnutia a v roku 2011 vyhlásili prvostupňový rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde.

"V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd SR, ktorý ako súd dovolací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie," dodala Galandáková.

Na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Firmy mali dodať znalecké posudky k tejto kauze. Súd stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. S tým však nesúhlasila Bratislavská teplárenská, podľa ktorej tento ústav nemá oprávnenú osobu vykonávať znaleckú činnosť v energetike, odvetvie tepelná energetika. Navrhovali tak súdu, aby ustanovil znalca zo znaleckého ústavu Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Súd ich návrh neprijal. Znalecký posudok z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dal nakoniec za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus. Potom, čo začiatkom júna tohto roku zamietol bratislavský krajský súd návrh bratislavských teplárov na ďalšie dokazovanie, reálne hrozí, že štátna tepláreň celý súdny spor definitívne prehrá.

Platnosť zmluvy o povinnom odbere tepla, ktorú predstavitelia štátnych firiem podpísali pred 15 rokmi, skončila koncom minulého roka. Následne sa rozhodla Penta predať bratislavský paroplynový cyklus. Kupujúcim spoločnosti PPC Investments, ktorá prevádzkovala paroplyn, bola spoločnosť EI Group, ktorá patrí do skupiny Istroenergo International. Predaj bratislavského paroplynu zdôvodnila Penta tým, že už nechce nateraz podnikať v energetike.

Bratislavská teplárenská v súčasnosti pokrýva trh s tepelnou energiou v hlavnom meste. Vznikla 1. novembra 2001 rozčlenením bývalého štátneho podniku Západoslovenské energetické závody Bratislava. Jediným akcionárom spoločnosti je štát prostredníctvom Fondu národného majetku SR. Viackrát bola táto teplárenská spoločnosť pripravená na privatizáciu. Zmenou vládnej garnitúry sa však jej predaj nakoniec neuskutočnil.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 712
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 569
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 269
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 045
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 739
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 557
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 346
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 869
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 619
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 996

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

TECH

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

Neprehliadnite tiež

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

Chcete hypotéku? Banky zlacňujú, ale pomýliť sa dá ľahko (prehľad)

Ešte pred začatím jari, kedy sa predáva najviac hypoték, spustili banky akciové úroky.

Cena benzínu stále rastie, motoristi tankujú najdrahšie za rok a pol

Priemerná cena litra benzínu na čerpacích staniciach je 1,31 eura. Takáto cena bola naposledy v auguste 2015.

Érsek nemá pochybnosti o transparentnosti a kvalite obchvatu Bratislavy

Reagovalo tak na vyjadrenia predstaviteľov Európskej investičnej banky, ktorá obchvat Bratislavy podporila sumou 427 miliónov eur.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop