Očakávané prínosy zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ u slovenských podnikateľov prevyšujú nad ich obavami.
BRATISLAVA. Nové podnikateľské príležitosti, noví obchodní partneri, zintenzívnenie zahraničného obchodu a jednoduchší prístup k technológiám.
To všetko si sľubujú slovenskí podnikatelia podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) od Transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií. Obávajú sa ale zvýšenej konkurencie, a teda poklesu ziskov.
4-percentný rast
V prípade úplného otvorenia transatlantického obchodu PAS na Slovensku očakáva rast okolo štyroch percent HDP.
Dovoz a vývoz by sa mohli zvýšiť asi o tri percentá. To spôsobí rast zamestnanosti o niečo vyše percenta. K úplnej liberalizácii ale pravdepodobne nedôjde, o čom svedčí aj doterajší priebeh rokovaní.
Popri raste niektorých odvetví, predovšetkým automobilového priemyslu, môžu dohodou utrpieť poľnohospodári.
"Stavajú sa k dohode zdržanlivo, majú zlú skúsenosť so vstupom do EÚ. Poľnohospodárstvo v USA je viac konkurencieschopné," povedal výkonný riaditeľ PAS, Róbert Kičina.
Podľa odhadov môže klesnúť aj vývoz elektrotechnických výrobkov. Kičina ale vyvracia obavy zo zlepšeného prístupu nadnárodných korporácii na slovenský trh cez mechanizmus ochrany investorov, ktorý by mal byť súčasťou partnerstva.
Nie je to podľa neho nič nové, umožňujú to aj už fungujúce zmluvy (ako to bolo v prípade majiteľa poisťovne Union.)
Rast po vytvorení Transatlantického partnerstva nie je automatický. Môže preň vytvoriť podmienky, ale zmenu podnikateľského prostredia musí podľa Kičinu naštartovať vláda.
Väčší vplyv ako samotné zrušenie colných bariér, ktoré sú už teraz nízke, by malo mať vzájomné prispôsobenie štandardov medzi oboma partnermi.
Problémové vyjednávanie
Pri ohlásení snahy vytvoriť zónu voľného obchodu medzi USA a EÚ sa očakávalo ukončenie rokovaní už v tomto roku.
Veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick povedal, že prvé odhady boli priveľmi optimistické a nevie, kedy by sa mohli rokovania skončiť. Nie je na to určená žiadna lehota.
Medzi výhradami k vytváranej dohode je slabý prístup podnikateľov k jej formovaniu. Pred každým kolom majú zástupcovia sektoru, o ktorom sa bude diskutovať, možnosť zapojiť sa do diskusie.
Samotné vyjednávania sú ale za zatvorenými dverami. Dosiahnuté dohody bude musieť schváliť Európsky parlament a členské štáty v Európskej rade.
Na Slovensku môžu podnikatelia diskutovať cez ministerstvo hospodárstva. To podľa jeho hovorcu Stanislava Jurikoviča priamo oslovilo zamestnávateľské organizácie a združenia.
Podnety a otázky môžu podnikatelia riešiť cez odbor obchodnej politiky.
Zapojenie slovenských podnikateľov ale podľa Kičinu nie je dostatočné, preto sa PAS v tomto smere snaží šíriť osvetu.
Ešte otvorenejšie Slovensko
Zóna voľného obchodu je jednou z povolených výnimiek z princípu nediskriminácie v systéme Svetovej obchodnej organizácie.
Podľa neho ten, kto udelí obchodnú výnimku jednému štátu, ho musí udeliť aj všetkým ostatným členom WTO.
Československo v roku 1992 vstúpilo do Stredoeurópskej zóny voľného obchodu spolu s Poľskom a Maďarskom.
Ako člen EÚ patrí Slovensko do Európskej zóny voľného obchodu od roku 2004. EÚ postupne vytvára ďalšie dohody po celom svete. Po ukončení rokovaní s USA sa Slovensko stane súčasťou zóny združujúcej asi polovicu svetového HDP.
Už teraz je Slovensko podľa Svetovej banky jednou z najotvorenejších ekonomík sveta a táto dohoda by znamenala ďalšie prehĺbenie tohto smerovania.
