BRATISLAVA. Kto je väčší dlžník- domácnosti, firmy alebo štát? Podľa Národnej banky Slovenska za posledný štvrťrok tohto roka ľudia na hypotekárnych a spotrebiteľských úveroch bankám dlžili dokopy takmer 21 miliárd eur.
Je to o polovicu menej ako súčasný štátny dlh.
Keď k týmto dlhom pripočítame aj úvery firiem a podnikov, dokopy tvoria 36 miliárd eur, čo ešte stále nepresiahne 40 miliardovú výšku štátneho dlhu.
Keby sa obyvatelia Slovenska, vrátane detí a dôchodcov, rozhodli vyplatiť dlh štátu, museli by všetci prispieť viac ako 7 500 eurami.
Ak by sa na splatenie dlhu podujali iba pracujúci, ktorí najviac prispievajú do štátnej kasy, museli by priniesť po 17 tisíc eur.
Ak zoberieme do úvahy celé Slovensko, na spotrebiteľských úveroch ľudia dlžia dokopy 3, 8 miliardy eur, pri hypotekárnych je to 15,6 miliardy eur.
Na čo ľudia najčastejšie tieto peniaze míňajú?
V ČSOB si podľa Juraja Štefanoviča klienti berú bezúčelové spotrebiteľské úvery hlavne na rekonštrukciu bytu, menej častým dôvodom býva tiež štúdium, cestovanie, ale aj kozmetické zákroky.
Hypotéky idú podľa riaditeľa Smart Brokers Róberta Posoldu vo väčšine prípadov na 1 až 3 izbové byty s rozlohou od 40 do 80 metrov štvorcových.
Ako sa zadlžuje štát?
Verejný dlh sa od začiatku krízy zdvojnásobil z necelých 20 miliárd na vyše 40 miliárd eur.
„Výdavky v dobrých rokoch stúpali z roka na rok, no keď v roku 2009 prepadli príjmy, výdavky ďalej stúpali, ako keby mali stúpať aj príjmy,“ hovorí analytik INESS Ján Dinga. Dlh potom začal rásť rýchlejšie.
Jednotlivec alebo rodina žijú zo svojich príjmov, prípadne z úspor. Do dlhov sa dostanú tak, že si začnú na svoje hospodárenie požičiavať od známych alebo od banky. Ako sa ale zadlží štát?
Urobí tak vydaním dlhopisov, ktoré nakupujú rôzne finančné inštitúcie ako banky alebo dôchodcovské správcovské spoločnosti.
Tie dajú štátu peniaze a on sa zaviaže, že ich o niekoľko rokov vráti aj s úrokmi. Vo forme dlhopisov má Slovensko v súčasnosti 90 percent dlhu.
Pätinu tohto dlhu štát pritom každý rok „otočí“ a dlh refinancuje.
„Keďže štát nemá vlastné zdroje na splatenie starého dlhu, zakaždým si na splátku požičia ďalšie peniaze. Takto to robí každý rok a dlh stúpa,“ vysvetľuje Dinga.
Na obsluhu dlhu, ktorú tvoria hlavne úroky, pôjde tento rok 1, 4 miliardy eur. Je to väčšie číslo ako objem prídavkov a dávok, vyplácaných rodinám.
