AKTUALIZOVANÉ 19:13

Brusel vláde: zlacnite elektrinu a pozrite sa na výdavky v zdravotníctve

Aj keď nás už Brusel nechce trestať za deficit, vo svojej hodnotiacej správe má stále dosť výhrad.

(Zdroj: SITA)


BRATISLAVA. Slovensko v pondelok vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu. Dostali sme sa do nej ešte v decembri 2009, lebo náš nominálny deficit vtedy výrazne prevýšil požadované tri percentá HDP.

Deficit je rozdiel medzi výdavkami celej verejnej správy a jej príjmami v pomere k HDP.

„Slovensko si to jednoznačne zaslúžilo. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizoval,“ pochválil sa v pondelok minister financií Peter Kažimír.

Komisia vo svojom hodnotení ešte začiatkom mája povedala, že vlani sme mali deficit pod troma percentami.

Hranicu troch percent by podľa jej odhadu nemal rozpočtový schodok prekročiť ani v tomto roku či v roku 2015. Brusel si to myslí aj o Česku, Rakúsku, Dánsku a Belgicku.

Prečo sme sa dostali na zoznam

Slovensko sa do procedúry nadmerného deficitu dostalo za prvej Ficovej vlády. Deficit vtedy stúpol na osem percent HDP.

„V roku 2009 v rámci hospodárskej krízy výrazne klesli daňové príjmy, avšak výdavky nielen že neklesli, ale výrazne vzrástli,” hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Príjmy rozpočtu sa v roku 2009 medziročne znížili zhruba o štyri percentá. Keďže stúpla nezamestnanosť, štát vybral menej peňazí na daniach či odvodoch. No výdavky medziročne stúpli takmer o dvanásť percent.

Slovensko v rokoch 2010 až 2013 prijalo viacero opatrení na zníženie deficitu.

„Medzi opatreniami za štyri roky je možné nájsť významné vplyvy tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane rozpočtu: zvýšenie odvodov, DPH a zavedenie nových daní, obmedzenie nárastu miezd, spotreby tovarov a služieb, ale aj kapitálových výdavkov," zhrnul člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.

Ako vlády ozdravovali deficit, sa dá vidieť na vývoji takzvaného štrukturálneho deficitu, ktorý je očistený o jedorazové vplyvy aj cyklický vývoj ekonomiky.

V roku 2009 štrukturálny deficit dosiahol 7,9 percenta HDP. V roku 2011 sa ho podľa rozpočtovej rady podarilo skokovo znížiť na 4,8 percenta a potom v roku 2013 znova skokovo na 3,1 percenta. „V iných rokoch v spomínanom období k jeho zmenám nedochádzalo. Takže sú to dva roky, ktoré naozaj prispeli k zlepšeniu stavu verejných financií a teda aj vyradeniu Slovenska z procedúry,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Čo by nám inak hrozilo

Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, mohli by nám to spočítať investori. „Zotrvanie v tomto režime by mohlo znamenať, že by sa mohli štátu zvýšiť výdavky na obsluhu dlhu. Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, naša kredibilita by bola ohrozená,“ povedal minister financií.

Brusel by nám tiež v krajnom prípade mohol dať pokutu vo výške 0,2 percenta HDP, čo je asi 150 miliónov eur.

Hoci sme z procedúry nadmerného deficitu vystúpili, neznamená to, že sa do nej už nikdy nevrátime. Teoreticky by sa tak mohlo stať napríklad o rok, keď Komisia bude hodnotiť rok 2014 a plány vlády na ďalšie dva roky.

Komisia nevidí pokrok v reforme súdov ani verejnej správy

Brusel kvituje zlepšenie výberu DPH, no vláde odporúča lepšie sa pozrieť na vývoj výdavkov v zdravotníctve.

1. Znižovanie deficitu

Brusel v pondelok Slovensko vyradil zo zoznamu krajín s nadmerným deficitom, lebo vlani sme ho stlačili pod tri percentá. No upozornil, že v tomto roku pre ozdravenie rozpočtu veľa neurobíme. A pochybuje aj o niektorých plánovaných príjmoch.

Aj preto Komisia vidí výhľadovo riziko v tom, že nebudeme deficit znižovať odporúčaným spôsobom. Brusel má na mysli takzvaný štrukturálny deficit, ktorý je očistený o jednorazové vplyvy.

Komisia vidí rezervy najmä vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Naše obyvateľstvo starne tak rýchlo, že Brusel nám odhaduje druhý najvyšší rast týchto výdavkov spomedzi členov Únie. Odporúča zefektívniť nemocničnú starostlivosť a posilniť primárnu starostlivosť.

Komisia nám vytkla aj to, že sme doteraz nezaviedli v zákone stropy pre jednotlivé výdavky, aj keď sme to sľúbili už v roku 2013.

2. Ktoré dane zvýšiť

Brusel si všimol, že sme zlepšili výber DPH a že prijímame opatrenia na boj proti daňovým únikom.

Ak chceme ďalej ozdravovať rozpočet, Brusel nám radí, aby sme sa zamerali na environmentálne dane a dane z nehnuteľností. Menej spomaľujú rast ekonomiky. Zároveň vytkol, že v naviazaní zdaňovania nehnuteľností na ich trhovú hodnotu sme vôbec nepokročili.

3. Nezamestnanosť

Brusel si všimol, že sa znížilo daňové zaťaženie ľudí, ktorí boli viac ako rok bez práce a zamestnali sa. No či to naozaj pomôže riešiť problém dlhodobej nezamestnanosti, si zatiaľ netrúfa odhadnúť.

Len malý pokrok vidí v boji s nezamestnanosťou mladých. Tým, že máme málo jaslí, sťažuje to návrat matkám do práce.

4. Vzdelávanie

Brusel nám vytkol aj to, že naše školstvo nezohľadňuje potreby firiem, preto máme problém s dostatkom kvalifikovaných ľudí. Prechod mladých zo školy do práce je preto naďalej komplikovaný.

Upozorňuje na stále nízke výdavky na vzdelávanie, hoci sa učiteľom zvýšili platy. Odporúča sa zamerať na profesionálne bakalárske programy a prepojenie akadémie, vzdelávacích inštitúcií a podnikateľov. Osobitnú pozornosť venuje správa nedostatočne rozvinutej sieti škôlok a integrácii Rómov v školách.

5. Ceny elektriny

Komisia už vlani tvrdila, že firmy na Slovensku platia vysoké poplatky za elektrinu. Stále nerozumie tomu, ako sa stanovujú sieťové poplatky. Opäť nás vyzýva k väčšej transparentnosti pri ich určovaní.

6. Verejná správa a súdy

Slovenská verejná správa má podľa Bruselu naďalej nízku kvalitu služieb a efektívnosti. Všíma si fluktuáciu zamestnancov podľa toho, ako sa menia vlády a nedostatočné analytické tímy, čo oslabuje tvorbu politiky založenej na dôkazoch.

Slovensku odporúča podniknúť kroky v boj proti korupcii a urýchliť snahy o zlepšenie účinnosti a kvality súdneho systému.

Radí nám tiež zaviesť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia aj pre malé a stredné podniky.

Marianna Onuferová

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 089
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 7 964
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 6 966
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 5 476
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 954
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 829
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 802
  8. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 1 708
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 648
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 277

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Povedať, že Fico III a Mečiar III už sú jedna k jednej, sa ešte nedá, ale synchronizovaná akcia proti Kiskovi je porovnateľná iba a len s únosom mladého Kováča.

KOMENTÁRE

Chvála hromadnej dopravy

Tie rozhovory, ktoré nevymyslíš a situácie, ktoré ťa zaskočia.

Neprehliadnite tiež

Do Prahy dorazili čínske bicykle ofo, ide o najväčšiu bikesharingovú službu na svete

Obyvatelia Prahy môžu zadarmo jazdiť na bicykloch od firmy ofo. Stačí im na to len mobilný telefón.

V Bratislave otvorili pizzeriu Domino´s, druhú najväčšiu sieť na svete

Pizzeria Domino´s má v hlavnom meste problém s doručovaním.

Čoskoro prijme Slovensko eurosmernicu ATAD, ktorá má prispieť k férovému zdaneniu

Cieľom smernice je aj uľahčiť výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami pri identifikácii a sledovaní podozrivých transakcií.

Eset odhalil novú špehovaciu kampaň

Novú špehovaciu kampaň zaznamenal Eset v siedmich krajinách.