AKTUALIZOVANÉ 19:13

Brusel vláde: zlacnite elektrinu a pozrite sa na výdavky v zdravotníctve

Aj keď nás už Brusel nechce trestať za deficit, vo svojej hodnotiacej správe má stále dosť výhrad.

(Zdroj: SITA)


BRATISLAVA. Slovensko v pondelok vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu. Dostali sme sa do nej ešte v decembri 2009, lebo náš nominálny deficit vtedy výrazne prevýšil požadované tri percentá HDP.

Deficit je rozdiel medzi výdavkami celej verejnej správy a jej príjmami v pomere k HDP.

„Slovensko si to jednoznačne zaslúžilo. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizoval,“ pochválil sa v pondelok minister financií Peter Kažimír.

Komisia vo svojom hodnotení ešte začiatkom mája povedala, že vlani sme mali deficit pod troma percentami.

Hranicu troch percent by podľa jej odhadu nemal rozpočtový schodok prekročiť ani v tomto roku či v roku 2015. Brusel si to myslí aj o Česku, Rakúsku, Dánsku a Belgicku.

Prečo sme sa dostali na zoznam

Slovensko sa do procedúry nadmerného deficitu dostalo za prvej Ficovej vlády. Deficit vtedy stúpol na osem percent HDP.

„V roku 2009 v rámci hospodárskej krízy výrazne klesli daňové príjmy, avšak výdavky nielen že neklesli, ale výrazne vzrástli,” hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Príjmy rozpočtu sa v roku 2009 medziročne znížili zhruba o štyri percentá. Keďže stúpla nezamestnanosť, štát vybral menej peňazí na daniach či odvodoch. No výdavky medziročne stúpli takmer o dvanásť percent.

Slovensko v rokoch 2010 až 2013 prijalo viacero opatrení na zníženie deficitu.

„Medzi opatreniami za štyri roky je možné nájsť významné vplyvy tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane rozpočtu: zvýšenie odvodov, DPH a zavedenie nových daní, obmedzenie nárastu miezd, spotreby tovarov a služieb, ale aj kapitálových výdavkov," zhrnul člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.

Ako vlády ozdravovali deficit, sa dá vidieť na vývoji takzvaného štrukturálneho deficitu, ktorý je očistený o jedorazové vplyvy aj cyklický vývoj ekonomiky.

V roku 2009 štrukturálny deficit dosiahol 7,9 percenta HDP. V roku 2011 sa ho podľa rozpočtovej rady podarilo skokovo znížiť na 4,8 percenta a potom v roku 2013 znova skokovo na 3,1 percenta. „V iných rokoch v spomínanom období k jeho zmenám nedochádzalo. Takže sú to dva roky, ktoré naozaj prispeli k zlepšeniu stavu verejných financií a teda aj vyradeniu Slovenska z procedúry,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Čo by nám inak hrozilo

Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, mohli by nám to spočítať investori. „Zotrvanie v tomto režime by mohlo znamenať, že by sa mohli štátu zvýšiť výdavky na obsluhu dlhu. Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, naša kredibilita by bola ohrozená,“ povedal minister financií.

Brusel by nám tiež v krajnom prípade mohol dať pokutu vo výške 0,2 percenta HDP, čo je asi 150 miliónov eur.

Hoci sme z procedúry nadmerného deficitu vystúpili, neznamená to, že sa do nej už nikdy nevrátime. Teoreticky by sa tak mohlo stať napríklad o rok, keď Komisia bude hodnotiť rok 2014 a plány vlády na ďalšie dva roky.

Komisia nevidí pokrok v reforme súdov ani verejnej správy

Brusel kvituje zlepšenie výberu DPH, no vláde odporúča lepšie sa pozrieť na vývoj výdavkov v zdravotníctve.

1. Znižovanie deficitu

Brusel v pondelok Slovensko vyradil zo zoznamu krajín s nadmerným deficitom, lebo vlani sme ho stlačili pod tri percentá. No upozornil, že v tomto roku pre ozdravenie rozpočtu veľa neurobíme. A pochybuje aj o niektorých plánovaných príjmoch.

Aj preto Komisia vidí výhľadovo riziko v tom, že nebudeme deficit znižovať odporúčaným spôsobom. Brusel má na mysli takzvaný štrukturálny deficit, ktorý je očistený o jednorazové vplyvy.

Komisia vidí rezervy najmä vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Naše obyvateľstvo starne tak rýchlo, že Brusel nám odhaduje druhý najvyšší rast týchto výdavkov spomedzi členov Únie. Odporúča zefektívniť nemocničnú starostlivosť a posilniť primárnu starostlivosť.

Komisia nám vytkla aj to, že sme doteraz nezaviedli v zákone stropy pre jednotlivé výdavky, aj keď sme to sľúbili už v roku 2013.

2. Ktoré dane zvýšiť

Brusel si všimol, že sme zlepšili výber DPH a že prijímame opatrenia na boj proti daňovým únikom.

Ak chceme ďalej ozdravovať rozpočet, Brusel nám radí, aby sme sa zamerali na environmentálne dane a dane z nehnuteľností. Menej spomaľujú rast ekonomiky. Zároveň vytkol, že v naviazaní zdaňovania nehnuteľností na ich trhovú hodnotu sme vôbec nepokročili.

3. Nezamestnanosť

Brusel si všimol, že sa znížilo daňové zaťaženie ľudí, ktorí boli viac ako rok bez práce a zamestnali sa. No či to naozaj pomôže riešiť problém dlhodobej nezamestnanosti, si zatiaľ netrúfa odhadnúť.

Len malý pokrok vidí v boji s nezamestnanosťou mladých. Tým, že máme málo jaslí, sťažuje to návrat matkám do práce.

4. Vzdelávanie

Brusel nám vytkol aj to, že naše školstvo nezohľadňuje potreby firiem, preto máme problém s dostatkom kvalifikovaných ľudí. Prechod mladých zo školy do práce je preto naďalej komplikovaný.

Upozorňuje na stále nízke výdavky na vzdelávanie, hoci sa učiteľom zvýšili platy. Odporúča sa zamerať na profesionálne bakalárske programy a prepojenie akadémie, vzdelávacích inštitúcií a podnikateľov. Osobitnú pozornosť venuje správa nedostatočne rozvinutej sieti škôlok a integrácii Rómov v školách.

5. Ceny elektriny

Komisia už vlani tvrdila, že firmy na Slovensku platia vysoké poplatky za elektrinu. Stále nerozumie tomu, ako sa stanovujú sieťové poplatky. Opäť nás vyzýva k väčšej transparentnosti pri ich určovaní.

6. Verejná správa a súdy

Slovenská verejná správa má podľa Bruselu naďalej nízku kvalitu služieb a efektívnosti. Všíma si fluktuáciu zamestnancov podľa toho, ako sa menia vlády a nedostatočné analytické tímy, čo oslabuje tvorbu politiky založenej na dôkazoch.

Slovensku odporúča podniknúť kroky v boj proti korupcii a urýchliť snahy o zlepšenie účinnosti a kvality súdneho systému.

Radí nám tiež zaviesť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia aj pre malé a stredné podniky.

Marianna Onuferová

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 655
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 559
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 105
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 450
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 896
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 632
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 484
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 279
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 923
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 463

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

CESTOVANIE

Poznáte nepísané pravidlá leteckej etikety?

Viete komu patrí opierka na ruku? Čo robiť s chrápajúcim pasažierom?

Neprehliadnite tiež

Fico vyzval na trhanie faktúr a počet neplatičov vzrástol

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokončuje rozhodovanie o nových cenách elektriny. Budú platiť spätne od januára.

Fico o VšZP: Nebudeme tolerovať zajacoviny, tvrdo zakročím

Premiér tiež odsúdil popieranie holokaustu a z nárastu preferencií extrémistov obvinil médiá.

Brexit možno prinúti univerzitu v Oxforde otvoriť si novú základňu

Francúzsko už predložilo univerzite v Oxforde lákavú ponuku.

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop