SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 19:13

Brusel vláde: zlacnite elektrinu a pozrite sa na výdavky v zdravotníctve

Aj keď nás už Brusel nechce trestať za deficit, vo svojej hodnotiacej správe má stále dosť výhrad.

(Zdroj: SITA)


BRATISLAVA. Slovensko v pondelok vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu. Dostali sme sa do nej ešte v decembri 2009, lebo náš nominálny deficit vtedy výrazne prevýšil požadované tri percentá HDP.

Deficit je rozdiel medzi výdavkami celej verejnej správy a jej príjmami v pomere k HDP.

„Slovensko si to jednoznačne zaslúžilo. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizoval,“ pochválil sa v pondelok minister financií Peter Kažimír.

Komisia vo svojom hodnotení ešte začiatkom mája povedala, že vlani sme mali deficit pod troma percentami.

Hranicu troch percent by podľa jej odhadu nemal rozpočtový schodok prekročiť ani v tomto roku či v roku 2015. Brusel si to myslí aj o Česku, Rakúsku, Dánsku a Belgicku.

Prečo sme sa dostali na zoznam

Slovensko sa do procedúry nadmerného deficitu dostalo za prvej Ficovej vlády. Deficit vtedy stúpol na osem percent HDP.

„V roku 2009 v rámci hospodárskej krízy výrazne klesli daňové príjmy, avšak výdavky nielen že neklesli, ale výrazne vzrástli,” hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Príjmy rozpočtu sa v roku 2009 medziročne znížili zhruba o štyri percentá. Keďže stúpla nezamestnanosť, štát vybral menej peňazí na daniach či odvodoch. No výdavky medziročne stúpli takmer o dvanásť percent.

Slovensko v rokoch 2010 až 2013 prijalo viacero opatrení na zníženie deficitu.

„Medzi opatreniami za štyri roky je možné nájsť významné vplyvy tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane rozpočtu: zvýšenie odvodov, DPH a zavedenie nových daní, obmedzenie nárastu miezd, spotreby tovarov a služieb, ale aj kapitálových výdavkov," zhrnul člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.

Ako vlády ozdravovali deficit, sa dá vidieť na vývoji takzvaného štrukturálneho deficitu, ktorý je očistený o jedorazové vplyvy aj cyklický vývoj ekonomiky.

V roku 2009 štrukturálny deficit dosiahol 7,9 percenta HDP. V roku 2011 sa ho podľa rozpočtovej rady podarilo skokovo znížiť na 4,8 percenta a potom v roku 2013 znova skokovo na 3,1 percenta. „V iných rokoch v spomínanom období k jeho zmenám nedochádzalo. Takže sú to dva roky, ktoré naozaj prispeli k zlepšeniu stavu verejných financií a teda aj vyradeniu Slovenska z procedúry,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Čo by nám inak hrozilo

Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, mohli by nám to spočítať investori. „Zotrvanie v tomto režime by mohlo znamenať, že by sa mohli štátu zvýšiť výdavky na obsluhu dlhu. Keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry, naša kredibilita by bola ohrozená,“ povedal minister financií.

Brusel by nám tiež v krajnom prípade mohol dať pokutu vo výške 0,2 percenta HDP, čo je asi 150 miliónov eur.

Hoci sme z procedúry nadmerného deficitu vystúpili, neznamená to, že sa do nej už nikdy nevrátime. Teoreticky by sa tak mohlo stať napríklad o rok, keď Komisia bude hodnotiť rok 2014 a plány vlády na ďalšie dva roky.

Komisia nevidí pokrok v reforme súdov ani verejnej správy

Brusel kvituje zlepšenie výberu DPH, no vláde odporúča lepšie sa pozrieť na vývoj výdavkov v zdravotníctve.

1. Znižovanie deficitu

Brusel v pondelok Slovensko vyradil zo zoznamu krajín s nadmerným deficitom, lebo vlani sme ho stlačili pod tri percentá. No upozornil, že v tomto roku pre ozdravenie rozpočtu veľa neurobíme. A pochybuje aj o niektorých plánovaných príjmoch.

Aj preto Komisia vidí výhľadovo riziko v tom, že nebudeme deficit znižovať odporúčaným spôsobom. Brusel má na mysli takzvaný štrukturálny deficit, ktorý je očistený o jednorazové vplyvy.

Komisia vidí rezervy najmä vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Naše obyvateľstvo starne tak rýchlo, že Brusel nám odhaduje druhý najvyšší rast týchto výdavkov spomedzi členov Únie. Odporúča zefektívniť nemocničnú starostlivosť a posilniť primárnu starostlivosť.

Komisia nám vytkla aj to, že sme doteraz nezaviedli v zákone stropy pre jednotlivé výdavky, aj keď sme to sľúbili už v roku 2013.

2. Ktoré dane zvýšiť

Brusel si všimol, že sme zlepšili výber DPH a že prijímame opatrenia na boj proti daňovým únikom.

Ak chceme ďalej ozdravovať rozpočet, Brusel nám radí, aby sme sa zamerali na environmentálne dane a dane z nehnuteľností. Menej spomaľujú rast ekonomiky. Zároveň vytkol, že v naviazaní zdaňovania nehnuteľností na ich trhovú hodnotu sme vôbec nepokročili.

3. Nezamestnanosť

Brusel si všimol, že sa znížilo daňové zaťaženie ľudí, ktorí boli viac ako rok bez práce a zamestnali sa. No či to naozaj pomôže riešiť problém dlhodobej nezamestnanosti, si zatiaľ netrúfa odhadnúť.

Len malý pokrok vidí v boji s nezamestnanosťou mladých. Tým, že máme málo jaslí, sťažuje to návrat matkám do práce.

4. Vzdelávanie

Brusel nám vytkol aj to, že naše školstvo nezohľadňuje potreby firiem, preto máme problém s dostatkom kvalifikovaných ľudí. Prechod mladých zo školy do práce je preto naďalej komplikovaný.

Upozorňuje na stále nízke výdavky na vzdelávanie, hoci sa učiteľom zvýšili platy. Odporúča sa zamerať na profesionálne bakalárske programy a prepojenie akadémie, vzdelávacích inštitúcií a podnikateľov. Osobitnú pozornosť venuje správa nedostatočne rozvinutej sieti škôlok a integrácii Rómov v školách.

5. Ceny elektriny

Komisia už vlani tvrdila, že firmy na Slovensku platia vysoké poplatky za elektrinu. Stále nerozumie tomu, ako sa stanovujú sieťové poplatky. Opäť nás vyzýva k väčšej transparentnosti pri ich určovaní.

6. Verejná správa a súdy

Slovenská verejná správa má podľa Bruselu naďalej nízku kvalitu služieb a efektívnosti. Všíma si fluktuáciu zamestnancov podľa toho, ako sa menia vlády a nedostatočné analytické tímy, čo oslabuje tvorbu politiky založenej na dôkazoch.

Slovensku odporúča podniknúť kroky v boj proti korupcii a urýchliť snahy o zlepšenie účinnosti a kvality súdneho systému.

Radí nám tiež zaviesť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia aj pre malé a stredné podniky.

Marianna Onuferová

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 577
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 705
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 495
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 753
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 095
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 732
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 936
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 506
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 233
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie pracovníkov kultúry a médií v budove RTVS.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Neprehliadnite tiež

Môže vás firma vyhodiť, keď odmietnete ísť na test?

Firma má na výber viacero možností.

Ilustračná fotografia.

Wall Street má za sebou najhorší týždeň od marca

Na akcie negatívne vplýva pandémia aj nervozita pred voľbami v USA.

Wall Street - ilustračná fotografia.

V cestovnom ruchu zanikne 174 miliónov pracovných pozícií

Svetová rada cestovania a turizmu pôvodne predpokladala zánik 197 miliónov miest.

Turisti narýchlo opúšťajú Chorvátsko.

Európska centrálna banka varuje pred plošným zatváraním ekonomík

Vlády musia pri zavádzaní reštrikcií postupovať selektívne.

Európska centrálna banka.