SME

Pivo už nie je ľudovým nápojom, prečo ho pijeme menej?

Pivo už nie je ľudovým nápojom, prečo ho pijeme menej?

Zlaté, čierne, zelené, červené. Farieb piva je veľa, ešte viac jeho chutí, druhov.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Zlaté, čierne, zelené, červené. Farieb piva je veľa,
ešte viac jeho chutí, druhov, spôsobov a príležitostí na vychutnávanie.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/54/5499091/5499091.jpeg?rev=2" author="SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ" longread-pos="full"]Piva vypijeme menej. Stúpa však spotreba nealkoholického piva.[/content]

S alkoholom či bez neho, ochutené limonádou, konopou, bylinkami alebo korením, pivo je nápoj leta, ku ktorému neodmysliteľne patrí.

Populárne je najmä v anglosaských a čiastočne slovanských krajinách. V posledných rokoch sa však presadzuje aj v častiach sveta, kde by ho ešte pred dvadsiatimi rokmi nikomu nenapadlo ponúkať.

Pivo je výrazne lokálny produkt, už od stredoveku bolo udeľovanie práva variť pivo jedným z nástrojov moci panovníkov.

Mestá, ktoré sa ním hrdili priťahovali návštevníkov a bohatli z jeho predaja. V mnohých tradičných pivárskych krajinách sa aj dnes presadzujú malé miestne pivovary a značky, na ktoré sú ľudia zvyknutí po generácie.

V Kolíne nad Rýnom majú napríklad stále dvanásť pivovarníckych firiem, pričom pred 50 rokmi ich bolo ešte 24, na trhu je zhruba sto značiek tamojšieho typického piva Kölsch.

tab.jpg

Piati pivní obri

Napriek tomu približne polovicu celosvetovej spotreby piva pokrýva päť veľkých medzinárodných koncernov. Vyrábajú svoje značky po celom svete a zvyčajne všade chutia veľmi podobne, čo hnevá pivných labužníkov.

Veľké značky však zvyčajne dokážu prísť s inováciami, špecialitami a vybudovať imidž svojich značiek tak, že im masy neodolajú.

Zaujímavé je, že svetovou jednotkou je firma z malej krajiny, hoci so silnou flámskou pivárskou tradíciou – z Belgicka. Anheuser-Busch InBev vznikla v roku 2008, keď belgická Interbrew prehltla americkú firmu Anheuser-Busch, výrobcu napríklad aj známeho piva Budweiser.

[content type="citation"]

Približne polovicu celosvetovej spotreby piva pokrýva päť veľkých medzinárodných koncernov

[/content]

Koncern celkovo predáva tristo značiek a ročne uvarí približne 353 miliónov hektolitrov.

Zhruba polovicu tohto množstva – 190 miliónov hektolitrov vyrobí ročne dvojka globálneho trhu – SAB Miller. Vznikla spojením juhoafrickej a americkej firmy, patrí jej napríklad legendárny plzeňský pivovar, či na Slovensku značky Topvar a Šariš.

Len o niečo menej – 172 miliónov hektolitrov varí ročne holandský Heineken, majiteľ Zlatého bažanta či Corgoňa, Amstelu alebo českých Krušovíc.

Nasleduje dánsky Carlsberg a potom sú v prvej desiatke s výnimkou kanadského Molson Coord už iba príslušníci pre nás exotických krajín – pivárske koncerny z Číny, Mexika, či Japonska.

Výroba piva na svete mierne stúpa a podľa údajov nemeckej skupiny Barth-Haas dosahuje takmer dve miliardy hektolitrov ročne.

Takmer štvrtina svetového piva sa už vyrobí v Číne, nasledujú USA, Brazília, Rusko a Nemecko. Zaujímavé je, že do prvej desiatky sa zmestili aj Poľsko a Španielsko.

Najviac však spotreba piva stúpa v Afrike a východnej Ázii.

Dvaja kohúti

Na Slovensku si trh s pivom do veľkej miery rozdelili dva koncerny z prvej svetovej trojky. Lídrom je Heineken so svojím pivovarom a jednou z najväčších sladovní v strede Európy v Hurbanove.

Patria mu značky Zlatý bažant, Kelt či Corgoň, na Slovensku predáva aj viacero menších a zahraničných značiek. Podľa údajov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) mu patrí viac ako polovica trhu.

Na druhom mieste je SAB Miller s pivovarom vo Veľkom Šariši, druhý v Topoľčanoch skončil výrobu pred štyrmi rokmi.

Okrem slovenských značiek Topvar, Smädný mních a Šariš má v portfóliu aj české značky Pilsner Urquell, Radegast, Kozel alebo nealkoholický Birell.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3EUX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3EUX na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop