Brusel si dáva pozor, aby sa Slovensko pri investíciách nespoliehalo len na štrukturálne fondy.
BRATISLAVA. Úvodom ignorujme fakt, že Slovensko sa nemôže zriecť eurofondov výmenou za to, žeby neplatilo do rozpočtu Únie.
Pripusťme však, že porovnaním toho, koľko Únii platíme a koľko nám ona prepláca z eurofondov, zistíme, či na tom získavame, alebo nie.
Dal dostal
Od roku 2004, keď sme vstúpili do Únie, do konca minulého roka poslal Brusel na Slovensko cez eurofondy 12,7 miliardy eur.
Ročný príspevok z Únie doteraz väčšinou stúpal a pravdepodobne to tak bude pokračovať.
Platby Slovenska do rozpočtu Únie sa odvíjajú predovšetkým od veľkosti slovenskej ekonomiky. Tiež trvalo rastú, no pomalšie.
Posledné tri roky sme do Bruselu posielali vyše 700 miliónov eur. Spolu sme od vstupu do Únie do minulého roka zaplatili približne šesť miliárd eur.
Od roku 2004 sme teda od Európskej komisie dostali v eurofondoch preplatený približne dvojnásobok toho, čo sme do spoločného rozpočtu poslali.
Investovať aj zo svojho
- štrukturálne a investičné fondy 14 miliárd eur
- agrosektor 5,4 miliardy eur
Na eurofondy míňané v našej krajine prispieva aj priamo náš rozpočet, v priemere tvorí spolufinancovanie z verejných zdrojov približne tretinu nákladov eurofondov.
Ak by sme spolufinancovanie nechápali ako naše slobodné rozhodnutie, ale ďalšiu formu odvodu v prospech programov Únie, mali by sme ho pripočítať k celkovým nákladom Slovenska s členstvom v EÚ.
Rozdiel medzi tým, čo Slovensko Únii poslalo, a tým, čo cez eurofondy dostalo späť, by sa tak znížil zo šiestich na približne tri a pol miliardy.
Inak povedané, Slovensko zaplatilo od roku 2004 doteraz na príspevkoch do rozpočtu Únie a spolufinancovanie približne tri štvrtiny toho, čo sa celkovo na Slovensku minulo cez eurofondy.
Čo by bolo, keby
Spresnená hypotetická otázka o účelnosti eurofondov potom znie: Ak by mala krajina k dispozícii len tri štvrtiny zdrojov oproti eurofondom, dokázala by ich využiť lepšie?