Tento rok by mali začať autá premávať po 31 nových kilometroch diaľnic a rýchlostných ciest. Väčšinu z nich tvoria úseky na hlavnej dopravnej tepne D1.
Prevádzkyschopný by na nej mal byť tento rok úsek pri Martine aj časť pri Levoči. Zvyšok spomínaného prírastku predstavuje obchvat Žiaru nad Hronom vo forme rýchlostnej cesty.
Štát sľubuje, že tento rok rozostavia ďalších vyše 46 kilometrov diaľnic a rýchlociest. Pôjde o práce na vládnych prioritách, čiže hlavne D1, ale rozkopú sa aj časti južnej cesty R2 či prepojky na Poľsko, D3.
Či štát svoje plány splní, je otázne. V minulosti sme videli, ako sa naťahovali tendre o diaľničné zákazky. O tie aktuálne sa navyše uchádzajú aj firmy, ktoré Najvyšší súd usvedčil z kartelu.
Čaká sa teraz na rozhodnutie, či tieto spoločnosti budú môcť vôbec vo verejných obstarávaniach figurovať, alebo ich má štát zo súťaží vylučovať.
Príkladom je úsek pri Žiline s vyše sedemkilometrovým tunelom Višňové. Najlacnejšie ho núka postaviť konzorcium Skanska – Strabag s ponukou znejúcou na 338 miliónov eur.
O čosi drahšia je druhá najnižšia ponuka od Doprastavu. Všetky tri spomínané firmy boli súčasťou kartelu, ktorý Najvyšší súd osvedčil.
Škrt cez rozpočet môže priniesť aj ochrana prírody, najmä medveďov a rysov. Stále sa čaká, či sa bude musieť časť D1 pri Ružomberku úplne prekresliť z povrchového na tunelový variant.
Aj keby bola D1 v roku 2019 hotová podľa plánov, v tuneli Branisko sa bude stále jazdiť oboma smermi iba v jednom pruhu.
