Hoci súd zrušil európsku smernicu o plošnom sledovaní ľudí, u nás bude platiť ešte mesiace. Polícia by už dáta nemala používať, vraví advokát.
LUXEMBURG, BRATISLAVA. Odkiaľ surfujeme na webe, cez aký modem sa pripájame, ale aj s kým, odkiaľ a ako dlho voláme. Tieto informácie musia operátori zbierať, hoci väčšinu z nich na svoje podnikanie vôbec nepotrebujú.
Zhromažďovať dáta im káže európska smernica z roku 2006. Chcela pomôcť rozkladať mafie či vyšetriť najzávažnejšie zločiny: terorizmus a čierny obchod so zbraňami.
Od operátorov si zozbierané údaje môžu vyžiadať policajti. Hoci by čistotu ich úmyslov mali najprv preveriť súdy, pre chaos v predpisoch sa im polícia vie vyhnúť. Dáta tak získava aj pri vyšetrovaní drobných zločinov.
Súdny dvor Európskej únie aj preto rozhodol, že je smernica neprijateľná.
„Uchovávanie a používanie dát prebieha bez vedomia používateľov, čo ich môže doviesť k presvedčeniu, že ich súkromný život je nepretržite sledovaný,“ píše súd.
Operátori musia sledovať zvyklosti všetkých zákazníkov, nielen „podozrivých“. Zbieranie metadát prebieha od prvého vloženia SIM karty do smartfónu či pripojenia aparátu na pevnú linku.
Systém nefunguje ako odpočúvanie, kde policajti najprv musia ísť za sudcom a až po jeho súhlase sa zapne nahrávanie.
Vedia, ako sa správame
- telefónne číslo alebo číslo internetovej linky,
- meno, priezvisko, adresu volaného aj volajúceho,
- akému zákazníkovi bola v ktorom čase pridelená aká dynamická IP adresa,
- odosielateľa a adresáta elektronickej pošty, majiteľov schránok,
- dátum a čas hovoru alebo internetového pripojenia,
- či je hovor cez GSM, či 3G sieť,
- údaje o smartfóne, modeme,
- približnú polohu.
„Napriek tomu, že povinnosť uchovávať dáta neplatí na obsah telefonátov alebo internetovej prevádzky, zo zhromaždených údajov za dlhšie časové obdobie sa dá zostaviť detailná informácia o spoločenskej či politickej príslušnosti alebo o osobných záľubách, či slabostiach používateľov,“ upozornil v knihe o odpočúvaní prokurátor Jozef Čentéš.
Z takzvaných metadát sa dá zostaviť profil používateľa: s kým a ako často telefonujeme, po akých cestách sa vraciame domov, ako často chodíme do banky či kedy chodíme do práce.
Súdny dvor smernicu zrušil práve preto, že priveľmi zasahovala do nášho súkromia a dávala len minimálne záruky proti zneužitiu.
Sudcovia v Luxemburgu nepochybujú, že vyšetrovanie najzávažnejších zločinov by stálo za zásah do nášho súkromia, no prekážalo im, že sa dáta zbierajú plošne a polícia ich využíva aj pri drobných zločinoch. „Smernica neupravuje dostatočné záruky proti ich zneužitiu,“ rozhodol súd.
Norme vyčítali aj lehotu, počas ktorej musia operátori dáta „skladovať.“ U nás musia dáta o internetovom pripojení archivovať pol roka, rok o volaniach cez pevnú linku či mobil.
Zatiaľ sa nič nezmení
Aj keď smernicu Súdny dvor zrušil, nerušia sa tým automaticky paragrafy o metadátach v našom telekomunikačnom zákone.
Je teda pravdepodobné, že najbližšie mesiace bude fungovať všetko po starom: operátori budú ďalej archivovať dáta, policajti si ich budú stále pýtať.
Najskôr by mohol prax prerušiť štát. „V prvom rade, keď polícia, prokuratúra či tajná služba vedia, že uchovávanie metadát podľa Súdneho dvora porušuje právo na súkromie, nemali by o také údaje žiadať,“ vraví partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) nepovedal, či policajtom odporučí utlmiť používanie metadát. „Musíme najprv preskúmať rozsudok a zistiť, aké dosahy bude mať na prácu vyšetrovateľov,“ reagoval minister.
Využívanie metadát je medzi nimi veľmi populárne.
Vlani podali vyše 18-tisíc žiadostí o dáta od mobilných operátorov, medziročne ich počet stúpol asi o dvetisíc. Zákon pritom vyslovene hovorí, že dáta sa môžu využívať len na vyšetrovanie najzávažnejších zločinov.
V skutočnosti je prípadov ešte viac, lebo čísla priznáva úradom len pár veľkých telekomov, no na Slovensku ich je aj s malými viac ako tisíc.