Aby sme zamestnanosť mali takú ako pred krízou, muselo by sa vytvoriť asi 60-tisíc pracovných miest. No to sa do roku 2020 nečaká.
BRATISLAVA. Hoci vláda posledné mesiace hovorí, že nezamestnanosť pozvoľna klesá, na počtoch ľudí, ktorí prácu majú, to nevidno.
V čom je problém? A ktorý údaj je pre hodnotenie vlády vhodnejší?
Koľko máme pracujúcich
Minulý rok pracovalo na Slovensku v priemere 2,192 milióna ľudí. Podľa údajov Štatistického úradu ich bolo o 17-tisíc menej ako v roku 2012.
V súčasnosti má aspoň príležitostnú prácu na Slovensku 65 percent ľudí vo veku 20 až 64 rokov, pred krízou to bolo takmer 69 percent. Rozdiel je približne 60-tisíc ľudí.
Prudký pád prišiel najmä po prvej vlne krízy v roku 2008. Na chvíľu sa zastavil v čase Radičovej vlády, no minulý rok zasa práce ubudlo. Celkovo sa za prvé dva roky druhej Ficovej vlády zamestnanosť nedvihla.
Pokles počtu ľudí s prácou oproti predkrízovému obdobiu si možno predstaviť aj tak, že pre návrat na vrchol by ekonomika musela vytvoriť približne trojnásobok pracovných miest, ako majú v súčasnosti spolu Volkswagen a U. S. Steel.
Príjemný nie je ani pohľad na to, kde roboty pribúda a kde ubúda. Zamestnanosť vlani stúpala najmä v sektoroch, ktoré štatistici evidujú ako verejná správa, obrana, administratíva a doprava.
Neznamená to nutne, že rastie počet verejných zamestnancov. Z porovnania údajov štatistikov a dát z rozpočtu vyplýva, že pribudlo ľudí na aktivačných prácach. Za zamestnaného sa považuje aj osoba, ktorá odpracovala za mzdu aspoň hodinu v týždni.
Naopak, pokles práce v priemysle je skutočný. Vlani v ňom ubudlo zhruba štyritisíc miest. Aj keď je pravda, že časť ľudí je v priemysle zamestnaná cez pracovné agentúry, čo Štatistický úrad sleduje pod ostatnými činnosťami. No ten nárast nebol výrazný.
Menej práce bolo aj v stavebníctve. Počet pracujúcich sa tam znížil asi o 8-tisíc.
Štatistický úrad vychádza z oficiálnych aktuálnych údajov podnikov a inštitúcií, len pri malých firmách meria zamestnanosť prieskumom.
Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVaR, NBS, UniCredit Bank.
Aké sú vyhliadky
Ak veríme predpovediam Národnej banky Slovenska (NBS), ministerstva financií či bánk, musíme sa zmieriť s tým, že najbližších šesť rokov sa zamestnanosť nevráti na predkrízovú úroveň.
Dobrá správa je, že by sa zamestnanosť aspoň nemala zhoršovať. Tento rok má podľa NBS pribudnúť okolo 15-tisíc nových miest.
Nové pracovné miesta sa začali tvoriť už vlani ku koncu roka. Pribudli živnostníci, zamestnávali sa najmä vo veľkoobchode a maloobchode, mierne ožila priemyselná výroba aj stavebníctvo.
Čo sa teda stalo? Zjednodušene povedané, v Nemecku, Česku či Rakúsku mierne stúpol dopyt po našich výrobkoch. Firmám, ktoré dovtedy zvyšovali produktivitu práce aj tak, že neprijímali nových ľudí, začali zamestnanci chýbať.
Nezamestnanosť neklesá
Ak zamestnanosť vlani v podstate nerástla, ako je potom možné, že klesá nezamestnanosť? Vláda najviac ukazuje mieru disponibilných registrovaných z údajov úradov práce.
Tá sa však znižuje napríklad o ľudí na péenkách či v rekvalifikácii. V celkovej nezamestnanosti, ktorá sa v médiách spomína menej, sú zarátaní aj ľudia na péenkách, absolventskej praxi aj na aktivačných prácach.
„Práve možnosti prehadzovania ľudí z kategórie do kategórie umožňujú meniť mieru disponibilnej nezamestnanosti tak, ako sme to videli od júna minulého roka,“ hovorí analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Ústredie práce napríklad vytvorilo vlani v lete novú kategóriu menších obecných prác.
„Zrazu tak päťtisíc až šesťtisíc ľudí, ktorí boli predtým rátaní ako disponibilní nezamestnaní, už sa za takých nepovažovali. No v celkovej nezamestnanosti započítaní boli,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.