Paríž 31. októbra (TASR) - Eventuálny vojenský konflikt v Iraku by pravdepodobne zmenil svetovú situáciu na trhu s ropou, a to nielen z pohľadu vývoja cien ropy, ale aj preto, že Irak má po Saudskej Arábii druhé najväčšie zásoby ropy vo svete. Uvádza to denník Le Monde.
Francúzske noviny ďalej uviedli, že najväčšie ropné spoločnosti už revidujú svoje stratégie. Tajne si pripravujú "scenáre nového obdobia" po súčasnom irackom prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Európske ropné spoločnosti sa začínajú obávať, že ich americkí konkurenti sa zmocnia prakticky všetkých zásob ropy v Iraku.
Dokonca aj Čína, ktorá sa po roku 1993 stala čistým dovozcom "čierneho zlata", mimoriadne pozorne sleduje vývoj, čo vysvetľujú aj niektoré jej postoje v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN), podotkol denník.
Dohoda o delení produkcie ropy (production sharing agreement, PSA) medzi krajinou a ropnou spoločnosťou umožňuje ťažobnej spoločnosti, aby si zásoby ropy, ktoré kontroluje v danej krajine, zapísala do svojej bilancie. Také dohody nedávno podpísal iracký prezident Saddám Husajn s niektorými podnikmi vrátane TotalFinaElf.
Vo Washingtone aj v Londýne sa "zdvorilo správajú" k členom Irackého národného kongresu (INK), opozičného exilového hnutia: spoločnosti Exxon/Mobil a Chevron-Texaco venujú veľkú pozornosť Ahmadovi Šalábímu, jednému z najväčších oponentov súčasného irackého režimu. Šalábí je obzvlášť blízky viceprezidentovi USA Dickovi Cheneymu, uvádza Le Monde.
Aj Veľká Británia sa chce chopiť príležitosti. Spoločnosť Royal Dutch/Shell reaktivovala svoje siete a začala sa "zaliečať" Bagdadu, čo sa jej už v roku 1998 nepodarilo.
BP, ktorý musel opustiť Irak v roku 1960, "oprášil" svoje geologické mapy a plány. Generálny riaditeľ BP John Brown v týchto dňoch neskrývane povedal, že - po skončení vládnutia Saddáma Husajna - chce byť BP riadne pripravený a mať rovnaké podmienky ako ostatné spoločnosti. Tento intenzívny lobing je na úrovni "ceny, o ktorú sa hrá".
Predstaviteľ istej spoločnosti nedávno pre Le Monde povedal, že v súčasnosti neexistuje sľubnejšia ropná oblasť ako Irak s jeho 112 miliardami dokázaných barelov ropy. Ďalšou prednosťou irackých ropných rezerv sú o polovicu nižšie náklady na ťažbu v porovnaní s náleziskami na morských dnách.
Ostáva jediná neznáma: či bude nová prozápadná a stabilná iracká vláda schopná dodržať záväzky, podpísané s asi 12 neamerickými ropnými spoločnosťami. Hrozí, že v prípade zvrhnutia Saddáma Husajna dôjde k "prerozdeleniu" dohôd v prospech amerických spoločností. Predstavitelia francúzskych, ruských aj čínskych firiem sa určite proti tomu rozhodne postavia, vyjadril názor Le Monde.
Upozornenie:
Grafické oddelenie TASR vydáva k správe graf.