SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Autobusári či kamionisti majú zvyšovať mzdy, diktujú odbory

Pre strojárov, hutníkov, vodičov aj ľudí z bytových družstiev už odbory rokujú o rozšírení kolektívnych zmlúv.

Vodiči autobusov by si mali prilepšiť.Vodiči autobusov by si mali prilepšiť. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – JÁN KROŠLÁK)

BRATISLAVA. Na hodnotenie je príliš skoro. No zvýšenie základných miezd o 2,7 percenta môžu zamestnanci chápať ako výsmech.

Tak reagovali v spoločnosti Turancar na informáciu, že odbory chcú rozšíriť rast platov v autobusovej doprave aj na firmy, ktoré s tým nesúhlasia.

Odborári sa totiž dohodli na zvýšení miezd o 2,7 percenta v základnej časti, teda asi o 10 až 15 eur, a priemernej mzdy o pol percenta nad infláciu so zamestnávateľským zväzom autobusárov v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Teraz sa ju chystajú rozšíriť aj na podniky s viac ako 20 zamestnancami, ktoré zväz nezastrešuje.

Šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna hovorí, že dohoda o mzdách sa môže týkať aj firiem, ktoré sa venujú kamiónovej preprave. Tie sú na zmeny citlivejšie.

Rudolf Páleš z firmy Steindorfer, ktorá dáva prácu takmer 60 ľuďom, upozornil, že im štát nedávno zvýšil náklady na mýto.

„Ešte chcú o ďalšie percentá dvíhať aj mzdy? Tak to ľudí poprepúšťam a zoberiem Rumunov, čo budú jazdiť za minimálnu mzdu,“ hovorí Páleš.

Nasledovať budú ďalší

Odbory
Kolektívne zmluvy
  • Od januára sa kolektívne zmluvy môžu rozšíriť aj na firmy, ktoré nemajú odbory a nie sú v zamestnávateľských zväzoch.
  • Rozšírenie kolektívnych zmlúv – teda zvýšenie miezd či zmena podmienok – sa týka všetkých firiem v danom odvetví.
  • S rozšírením zmluvy firmy nemusia súhlasiť.
  • Výnimku majú podniky, čo zamestnávajú menej ako 20 ľudí, tiež tie, ktoré majú aspoň desatinu zdravotne postihnutých ľudí či firmy v likvidácii, alebo také, čo podnikajú menej ako dva roky, ak nie sú nástupcom inej firmy.

Odborárom tak netrvalo dlho, kým nový zákon o kolektívnom vyjednávaní využili. Platí len od januára.

Návrh kolektívnej zmluvy pre vodičov autobusov už stihli predložiť ministerstvu práce.

Súhlasil s ním aj autobusový zamestnávateľský zväz. Tvrdí, že firmy, ktorých sa kolektívna zmluvu vyššieho stupňa netýkala, mali konkurenčnú výhodu.

Podmienky pre zamestnancov chcú meniť aj v iných sektoroch.

Strojárske odbory všetky požiadavky okrem platov dohodli, rokujú o ich raste o dve až štyri percentá.

Ich návrh kolektívnej zmluvy predložili ministerstvu práce bez súhlasu strojárskych firiem.

Nesúhlasili s ním, lebo sa obávajú, že by zmluva mohla ohroziť subdodávateľské firmy členov tohto zamestnávateľského zväzu.

Pred podpisom kolektívnej zmluvy by mali byť hutníci, v tomto sektore majú rásť mzdy asi o 2,5 percenta. Toto zvýšenie by sa mohlo dotknúť aj Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka, ktorý zvyšovanie platov nechystal.

Útok na trh práce

Odbory tvrdia, že zmeny v kolektívnych zmluvách by mali pocítiť aj v elektrotechnike či bytových družstvách.

Odvetví, na ktoré by sa mali rozšíriť kolektívne zmluvy, je podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov veľa: „Je to bezprecedentný útok na trh práce.“

Považuje za nemysliteľné, že o mzdách nebudú rozhodovať šéfovia firiem, ale odborárski bossovia.

Takýto postup podľa neho môže viesť k prepúšťaniu, odhadol že o prácu môžu prísť tisíce až desaťtisíce ľudí.

Naše firmy budú menej schopné konkurovať zahraničným. Ak bude musieť zvýšiť mzdy napríklad podnik v Komárne, jeho konkurent o pár kilometrov ďalej – v Komárome bude mať konkurenčnú výhodu.

Vďaka nižším nákladom budú môcť mať aj nižšie ceny.

Hošták kritizuje, že firmy sa nemajú kam odvolať. „V zahraničí je to bežné,“ dodal.

Prídu o dovolenky?

Pred rozširovaním kolektívnych zmlúv varuje aj exminister práce Jozef Mihál (SaS). Zamestnanci môžu takto prísť aj o sociálne benefity.

Ak napríklad firma ponúkala viac dovolenky, ktorú si zamestnanci mohli vybrať, keď mal podnik menej zákaziek, môže sa to so zvýšením miezd zrušiť. V najhoršom prípade môže firma aj skrachovať, tvrdí.

Štát nastavil hranicu 20 zamestnancov, od ktorej sa môžu na firmy kolektívne zmluvy rozširovať.

Tú nebudú chcieť firmy prekročiť, aj keď sa im bude dariť. Ak totiž zamestnávajú menej ako 20 ľudí, neplatí na ne zákon a odbory nemôžu ovplyvňovať ich odmeňovanie.

Rizikom tiež je, že ak aj firmy nových ľudí budú potrebovať, nevezmú ich do trvalého pracovného pomeru, ale zamestnajú ich na živnosť alebo na dohodu, dodáva Mihál.

Ministerstvo práce, ktoré rozhodne, či sa kolektívna zmluva môže rozšíriť, s kritikou nesúhlasí, rastu nezamestnanosti sa neobáva.

„Ak dôjde k rozšíreniu zmlúv, očakávame pozitívne vplyvy na pracovné a mzdové podmienky zamestnancov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 830
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 824
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 860
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 191
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 156
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 578
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 915
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 633
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 588
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 606
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Miroslav Marček si odpykáva trest 25 rokov za tri vraždy.

4 h

Už stihol vydať zásadné nariadenia.

3 h
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

8 h