BRATISLAVA. Na hodnotenie je príliš skoro. No zvýšenie základných miezd o 2,7 percenta môžu zamestnanci chápať ako výsmech.
Tak reagovali v spoločnosti Turancar na informáciu, že odbory chcú rozšíriť rast platov v autobusovej doprave aj na firmy, ktoré s tým nesúhlasia.
Odborári sa totiž dohodli na zvýšení miezd o 2,7 percenta v základnej časti, teda asi o 10 až 15 eur, a priemernej mzdy o pol percenta nad infláciu so zamestnávateľským zväzom autobusárov v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
Teraz sa ju chystajú rozšíriť aj na podniky s viac ako 20 zamestnancami, ktoré zväz nezastrešuje.
Šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna hovorí, že dohoda o mzdách sa môže týkať aj firiem, ktoré sa venujú kamiónovej preprave. Tie sú na zmeny citlivejšie.
Rudolf Páleš z firmy Steindorfer, ktorá dáva prácu takmer 60 ľuďom, upozornil, že im štát nedávno zvýšil náklady na mýto.
„Ešte chcú o ďalšie percentá dvíhať aj mzdy? Tak to ľudí poprepúšťam a zoberiem Rumunov, čo budú jazdiť za minimálnu mzdu,“ hovorí Páleš.
Nasledovať budú ďalší
- Od januára sa kolektívne zmluvy môžu rozšíriť aj na firmy, ktoré nemajú odbory a nie sú v zamestnávateľských zväzoch.
- Rozšírenie kolektívnych zmlúv – teda zvýšenie miezd či zmena podmienok – sa týka všetkých firiem v danom odvetví.
- S rozšírením zmluvy firmy nemusia súhlasiť.
- Výnimku majú podniky, čo zamestnávajú menej ako 20 ľudí, tiež tie, ktoré majú aspoň desatinu zdravotne postihnutých ľudí či firmy v likvidácii, alebo také, čo podnikajú menej ako dva roky, ak nie sú nástupcom inej firmy.
Odborárom tak netrvalo dlho, kým nový zákon o kolektívnom vyjednávaní využili. Platí len od januára.
Návrh kolektívnej zmluvy pre vodičov autobusov už stihli predložiť ministerstvu práce.
Súhlasil s ním aj autobusový zamestnávateľský zväz. Tvrdí, že firmy, ktorých sa kolektívna zmluvu vyššieho stupňa netýkala, mali konkurenčnú výhodu.
Podmienky pre zamestnancov chcú meniť aj v iných sektoroch.
Strojárske odbory všetky požiadavky okrem platov dohodli, rokujú o ich raste o dve až štyri percentá.
Ich návrh kolektívnej zmluvy predložili ministerstvu práce bez súhlasu strojárskych firiem.
Nesúhlasili s ním, lebo sa obávajú, že by zmluva mohla ohroziť subdodávateľské firmy členov tohto zamestnávateľského zväzu.
Pred podpisom kolektívnej zmluvy by mali byť hutníci, v tomto sektore majú rásť mzdy asi o 2,5 percenta. Toto zvýšenie by sa mohlo dotknúť aj Železiarní Podbrezová Vladimíra Sotáka, ktorý zvyšovanie platov nechystal.
Útok na trh práce
Odbory tvrdia, že zmeny v kolektívnych zmluvách by mali pocítiť aj v elektrotechnike či bytových družstvách.
Odvetví, na ktoré by sa mali rozšíriť kolektívne zmluvy, je podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov veľa: „Je to bezprecedentný útok na trh práce.“
Považuje za nemysliteľné, že o mzdách nebudú rozhodovať šéfovia firiem, ale odborárski bossovia.
Takýto postup podľa neho môže viesť k prepúšťaniu, odhadol že o prácu môžu prísť tisíce až desaťtisíce ľudí.
Naše firmy budú menej schopné konkurovať zahraničným. Ak bude musieť zvýšiť mzdy napríklad podnik v Komárne, jeho konkurent o pár kilometrov ďalej – v Komárome bude mať konkurenčnú výhodu.
Vďaka nižším nákladom budú môcť mať aj nižšie ceny.
Hošták kritizuje, že firmy sa nemajú kam odvolať. „V zahraničí je to bežné,“ dodal.
Prídu o dovolenky?
Pred rozširovaním kolektívnych zmlúv varuje aj exminister práce Jozef Mihál (SaS). Zamestnanci môžu takto prísť aj o sociálne benefity.
Ak napríklad firma ponúkala viac dovolenky, ktorú si zamestnanci mohli vybrať, keď mal podnik menej zákaziek, môže sa to so zvýšením miezd zrušiť. V najhoršom prípade môže firma aj skrachovať, tvrdí.
Štát nastavil hranicu 20 zamestnancov, od ktorej sa môžu na firmy kolektívne zmluvy rozširovať.
Tú nebudú chcieť firmy prekročiť, aj keď sa im bude dariť. Ak totiž zamestnávajú menej ako 20 ľudí, neplatí na ne zákon a odbory nemôžu ovplyvňovať ich odmeňovanie.
Rizikom tiež je, že ak aj firmy nových ľudí budú potrebovať, nevezmú ich do trvalého pracovného pomeru, ale zamestnajú ich na živnosť alebo na dohodu, dodáva Mihál.
Ministerstvo práce, ktoré rozhodne, či sa kolektívna zmluva môže rozšíriť, s kritikou nesúhlasí, rastu nezamestnanosti sa neobáva.
„Ak dôjde k rozšíreniu zmlúv, očakávame pozitívne vplyvy na pracovné a mzdové podmienky zamestnancov.“
