Študenti, ktorí skončia stredné odborné školy, sú horší ako v minulosti, hovoria personalisti. Vyčítajú im slabé praktické zručnosti, ale aj horšie správanie.
Obrábač kovov, kuchár a murár. V týchto profesiách firmám najviac chýba odborná pripravenosť ľudí po skončení školy.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý koncom minulého roka urobila agentúra AKO.
Práve v týchto odboroch pritom ostáva po skončení strednej školy veľa absolventov bez práce.
Z tých, ktorí sa vyučia za obrábača kovov či murára, bol vlani v septembri podľa Ústavu informácií a prognóz školstva nezamestnaný každý tretí.
Bez práce bolo aj takmer 16 percent absolventov odboru kuchár.
Hoci majú mladí obrábači kovov po skončení školy problém s uplatnením na trhu práce, tento odbor patrí medzi tie, ktoré chce ministerstvo školstva podporovať.
Odbor spoločného stravovania, pod ktorý patrí aj príprava budúcich čašníkov a kuchárov, sa naopak dostal na zoznam študijných odborov, ktoré chce ministerstvo obmedziť.
„Nie je správne spájať výsledky prieskumu agentúry AKO so spomínaným zoznamom, ide o dve odlišné iniciatívy,“ hovorí ministerstvo.
Absolventom chýba prax
Prieskum robila agentúra AKO, údaje zbierala od 29. 11. do 18. 12. 2013.
- Spolu urobila tisíc rozhovorov s personalistami.
- Prieskum aj s prezentáciou stáli 43-tisíc eur.
- Tento prieskum je súčasťou projektu Odborné vzdelávanie a príprava na trh práce, z veľkej časti je financovaný z programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, časť z rozpočtu.
- Celý projekt má 1850 položiek a vyjde na 1,3 milióna eur.
Za vysokú mieru nezamestnanosti v odboroch, v ktorých sa zamestnávateľom ťažko hľadajú odborníci, môže zlá štruktúra nášho školstva i nezamestnaných, myslí si Luboš Sirota z personálnej agentúry McRoy.
Personalistom chýba podľa prieskumu u absolventov odborných škôl najmä prax. Školy teda nedokážu zabezpečiť dostatočne kvalifikovaných absolventov.
Nároky firiem na odbornú pripravenosť ľudí sa nedarí splniť aj preto, že sa na niektoré pozície hlásia aj ľudia s úplne iným vzdelaním, dodáva Václav Hřích z agentúry AKO.
Dnes ich často nahrádzajú aj vysokoškolskí absolventi, ktorí sa podľa prieskumu čoraz častejšie hlásia na pozície, kde stačí aj stredoškolské vzdelanie. Personalisti potom musia týchto zamestnancov zaúčať.
Platí to však aj naopak: absolventi učebných odborov nechcú pracovať v profesiách, v ktorých sa vyučili, hovorí šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka. Často skončia na úradoch práce.
„Keď sme sa študentov automechanikov pýtali, len jeden v odbore pracoval, lebo jeho otec mal firmu. Štrnásti chceli robiť niečo úplne iné,“ vraví Machunka.
Zhoršiť podmienky im môže aj regionálna nezamestnanosť a neochota cestovať za prácou.
Idú tam, kde sa dostali
Štúdium za kuchára či murára u nás dopláca aj na to, že naň smerujú žiaci s horším prospechom, podobne sú na tom aj lesnícke či pôdohospodárske školy, pripomína Sirota.
„O dané odvetvie nemajú mnohí študenti v skutočnosti záujem,“ dodáva.
Tento názor potvrdzujú podľa prieskumu agentúry AKO aj iní personalisti.
„Študujú tie učebné odbory často preto, lebo sa na ne dostali, nie preto, že k nim majú blízko,“ dodáva Machunka.
Riešením by mohla podľa neho byť ústretovejšia migračná politika. Keď tieto profesie dnešní mladí nechcú robiť, môžu ich nahradiť napríklad záujemcovia z Ukrajiny.
Firmy však podľa prieskumu tiež nie sú voči absolventom vždy ústretové. Sedem percent z nich v prieskume povedalo, že absolventov vôbec neprijímajú.
Za ideálneho uchádzača považujú človeka vyučeného v odbore, ktorý nie je čerstvým absolventom, ale nie je to jeho prvé zamestnanie, má už teda istú prax a návyky.