Vláda tlačí na správcov dôchodkových úspor aj banky, aby zverejňovali údaje o výnosoch fondov a poplatkoch tak, aby boli zrozumiteľnejšie pre ľudí.
BRATISLAVA. Koľko zarobil dôchodkový príspevkový fond v treťom pilieri, do ktorého vám prispieva aj zamestnávateľ, a ako investuje?
Informácie o tom zverejňujú doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) aj dnes, no ministerstvo práce si myslí, že málo zrozumiteľne.
Vypracovalo preto manuál, ako majú DDS výnosy ukazovať v stĺpcových grafoch od roku 2009. Sporiteľovi chce dať možnosť, aby si ich lepšie porovnal aj so zhodnotením fondov iných správcov.
Penzijní správcovia v treťom pilieri budú mať na zmenu čas do konca decembra.
Tlak na informácie
Vláda začína v poslednom čase viac tlačiť na finančné inštitúcie, aby zverejňovali dáta, ktoré zaujímajú klientov, v prehľadnejšej podobe.
Pri bankách pretláča, aby na webe a v pobočkách ukazovali poplatky pre klientov v rovnakej štruktúre, tú im určí. Na to, aby klient videl, ako často menia poplatky, by mali zverejňovať prehľad troch posledných zmien cenníka.
V prípade druhého piliera vládu zamestnáva teraz to, ako sa vyrátajú dôchodky, ktoré sa začnú z neho vyplácať už o rok. A tak ju z pohľadu porovnania výnosov viac zaujíma tretí dôchodkový pilier.
V ňom majú sporitelia uložených vyše 1,3 miliardy eur. No v poslednom čase sa mu ušla kritika za to, koľko zarába.
Na to, že nezarába dosť, upozornil na jeseň vládny Inštitút finančnej politiky. Porovnal výnosy v treťom pilieri s infláciou a úročením vkladov v bankách.
Za zhodnotenie v treťom pilieri nechváli správcov ani ministerstvo práce. Hoci vlani zarobili viac ako inflácia, v dlhodobom porovnaní to neplatí.
Vysoké poplatky
Zo zárobkov tretieho piliera uberajú najmä poplatky. Od januára je strop na poplatky za správu 1,8 percenta, takže väčšina príspevkových fondov ich musela znížiť.
Do roka 2020 klesnú na 1,2 percenta. „Až potom to bude vzhľadom na to, ako investujú, prijateľná výška,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Správcov do zníženia poplatkov netlačí ani konkurencia, myslí si Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. DDS si rozdelili trh pred niekoľkými rokmi a odvtedy sa to veľmi nemení.
Od januára sa zamestnanci môžu sami rozhodnúť, v ktorej DDS si chcú sporiť. Nemusia už prihliadať na to, s ktorou z nich má uzatvorenú zmluvu ich zamestnávateľ.
Pomôcť pri rozhodovaní im môže aj nový ukazovateľ rizika, ktorý budú správcovia rátať pre každý fond. Nižšie číslo znamená aj nižšie riziko straty pre fond, no aj potenciálne nižší výnos a naopak.
Národná banka Slovenska hovorí, že takéto porovnanie je už bežné pre klasické podielové fondy, ktoré predávajú aj banky.
