Usvedčili ich z kartelu. Štát nevie, či môžu ďalej stavať diaľnice

Na zákazky štátu nesmie siahnuť ten, kto sa spojí v súťaži so súperom. Pre kartel firiem ako Doprastav, Strabag či Skanska to nemusí platiť aspoň na pár týždňov.

BRATISLAVA. Ten, koho v posledných troch rokoch usvedčili z kartelu, nemá čo robiť v súťažiach o štátne zákazky. Píše sa to v zákone o verejnom obstarávaní.

Problém by to mohlo spôsobiť spoločnostiam Doprastav, Skanska, Strabag či Inžinierske stavby.

Podľa Najvyššieho súdu sa totiž dohadovali na tom, kto akú cenu ponúkne Národnej diaľničnej spoločnosti za výstavbu časti D1 medzi Jánovcami a Mengusovcami.

Súd tak koncom minulého roka potvrdil rozhodnutie aj pokutu, ktorú firmám dal Protimonopolný úrad pred niekoľkými rokmi.

Spomínané firmy sa pritom bijú o viac zákaziek od diaľničiarov. Rozbehnutá je napríklad súťaž o výstavbu úseku pri Žiline s najdlhším tunelom na Slovensku.

Proti sebe v nej stoja Skanska so Strabagom s najnižšou cenou 338 miliónov eur. S druhou najnižšou ponukou sa do nej prihlásil Doprastav.

Košické Inžinierske stavby už majú na zákazku za 88 miliónov eur na výstavbu obchvatu Bánoviec nad Bebravou poistenú zmluvou.

Národná diaľničná ju s firmou podpísala v deň, keď Najvyšší súd rozhodol, že sa firmy v súťaži o štátnu zákazku dohodli.

Môžeme prísť o eurofondy

Z právneho hľadiska môžu diaľničiari podpisovať zmluvy s firmami, ktorým bola potvrdená účasť na kartelovej dohode, kým nebude rozsudok súdu právoplatný. Teda kým sa nedoručí zúčastneným.

Na písomné vyhotovenie rozsudku a jeho odoslanie má súd 30 dní.

Firmy však môžu doručenie aj zdržiavať, vysvetľuje Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Ak by sa Národná diaľničná spoločnosť rozhodla pred právoplatnosťou rozsudku zmluvy so spomínanými firmami uzatvoriť, mala by v nich mať možnosť odstúpiť, ak bude stavbár právoplatne potrestaný za kartel.

„V opačnom prípade môže štátu hroziť, že Európska únia odmietne úplne či čiastočne preplatiť náklady na stavbu takýchto diaľnic,“ povedal Leontiev.

Partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas to vidí inak. Upozorňuje, že síce podľa platného zákona nemôžu súťažiť tí, o ktorých sa v posledných troch rokoch rozhodlo, že sa spojili v karteli, ale netýka sa to kartelov spred júla roku 2008.

Na tie sa uplatní zákon, ktorý bol účinný v tom čase. Pre tieto firmy platí, že nesmú súťažiť, ak sa za posledných päť rokov dopustili kartelu, bez ohľadu na skutočnosť, kedy kartel potvrdia aj súdy.

Ku kartelu stavebných firiem, ktorý potvrdil Najvyšší súd, vraj došlo v čase otvárania obálok. Bolo to pred deviatimi rokmi, čiže päťročná lehota dávno uplynula, a tak firmy môžu ďalej súťažiť, vyplýva z Karasových slov.

O rovnaké právne argumenty sa opierali aj firmy, ktoré sa vraj nečestnej súťaže pred rokmi dopustili, keď sme sa s nimi neoficiálne rozprávali.

Leontiev si naopak myslí, že aj znenie zákona účinné v čase, keď ku kartelu malo dôjsť, vychádzalo z princípu, že zákaz účasti na tendroch začne plynúť až od právoplatného rozhodnutia súdu.

Následné novely podľa dôvodových správ iba spresnili znenie zákona, nemenili však princíp, tvrdí Leontiev.

Opačný výklad by znamenal, že by neboli kartely spred roku 2008 fakticky postihnuteľné zákazom účasti vo verejných obstarávaniach. To nemohol byť podľa Leontieva úmysel zákonodarcu.

Brusel nás už upozornil

Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že verdikt Najvyššieho súdu nemá a chce sa poradiť čo ďalej. „Očakávame metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie,“ povedal hovorca diaľničnej firmy Marcel Jánošík.

Európska komisia nás už upozorňovala, že máme v ochrane hospodárskej súťaže medzery.

Vlani nám vyčítala, že v konaniach, v ktorých vystupuje Protimonopolný úrad, často rozhodujú senáty v rozličných zloženiach, ktoré nie sú zvyknuté riešiť problematiku ochrany hospodárskej súťaže.

To môže viesť k tomu, že si rozhodnutia súdov budú odporovať, čo ohrozuje súťaže na našom trhu.