BRATISLAVA. Keď predaj emisií spoločnosti Interblue Group nebol zločinom, ako to tvrdí polícia, garážová firma mala svoje zisky z predaja našich emisií zdaniť.
Interblue zarobila na obchode so štátom najmenej 47 miliónov eur. Keby tento zisk priznala na Slovensku, v roku 2008 by zaplatila daň 8,9 milióna eur.
Za štyri roky vyšetrovania sa však polícia nikoho nepýtala, ako Interblue viedla účtovníctvo, či priznala dane a v akom štáte. Potvrdzuje to uznesenie o zastavení vyšetrovania, ktoré polícia zverejnila SME cez infozákon.
O účtovné knihy by sa polícia mohla zaujímať aj dnes, naďalej totiž vyšetruje podozrenie, že sa pri emisnom kšefte prali špinavé peniaze.
Keďže túto časť vyšetrovania polícia neuzavrela, nechcela otázky SME komentovať.
Môžu riešiť aj firmu z USA
- Interblue Group kúpila od nás 15 mil. ton emisií, tonu za 5,05 eura, všetky emisie firma predala japonskej spoločnosti Asuka, tonu za 8,20 eura,
- japonská firma rozpredala emisie japonským elektrárňam, tonu za 9,50 eura,
- Interblue Group tak zarobila na tomto obchode najmenej 47 miliónov eur, Asuka 19,5 milióna eur.
Hlavnú líniu vyšetrovania uzavrela polícia vlani.
Hoci okolnosti obchodu označila za neštandardné, nikoho neobvinila. Nenašla totiž dostatok dôkazov, že štát predal emisie nevýhodne.
Vyšetrovateľom nestačili traja svedkovia, ktorí to potvrdili. Chceli vidieť emisné zmluvy iných štátov, ktoré by nevýhodnosť našej potvrdili.
Odborníci sa zhodujú, že slovenské úrady sa môžu oprávnene zaujímať o účtovníctvo Interblue Group, hoci ide o americkú firmu.
„Ak schránková firma reálne podniká na Slovensku, nie je to také jednoduché, že zaplatí napríklad len symbolickú daň v štáte, kde je registrovaná,“ hovorí daňová špecialistka a partnerka konzultačnej firmy BMB Leitner Renáta Bláhová.
Príjem by sa mal zdaňovať v štáte, kde má firma takzvané miesto skutočného vedenia.
Môže ísť o miesto, kde biznis pre firmu zabezpečuje stredný manažment podniku, čo je najskôr aj prípad Interblue a Slovenska.
Vyšetrovanie ukázalo, že Interblue bola len prázdna schránková firma. Jej papierovým majiteľom mal byť Čech, čo dlhodobo žije v USA.
Jeho meno polícia nezverejnila, no pravdepodobne ide o podnikateľa Mareka Pleyera.
Vyšetrovanie potvrdilo, že emisný obchod zastrešoval Slovák, zrejme Rastislav Bilas, a rokovania prebiehali na Slovensku. Či tu Interblue podpísala aj zmluvu s Japoncami, vyšetrovatelia neriešili.
Mali tu platiť dane?
Keby manažéri Interblue organizovali predaj emisií japonskému kupujúcemu zo Slovenska, napríklad tu s ním rokovali či dokonca podpísali zmluvu, podľa partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovala Palu by to bol silný argument, prečo by tu garážová firma mala zdaniť aj zisk.
„Ak vyšetrovanie ukázalo, že sa obchod organizoval zo Slovenska, je tu dôvod minimálne na to, aby to naše daňové úrady preskúmali,“ povedal Pala.
Bláhová pripomína, že s USA, ale aj so Švajčiarskom, kde sa Interblue neskôr usídlila, má Slovensko uzatvorenú dohodu o výmene daňových informácií. Naši daniari preto môžu preverovať, ako si schránkové firmy prelievali zisky z predaja našich emisií.
Na podrobnosti sme sa chceli opýtať Bilasa, ktorý emisný obchod manažoval. Nepodarilo sa nám s ním spojiť. Pracovník jeho firmy BTS Consult nám povedal, že je momentálne odcestovaný.
Zdaňovať mohli aj iní
V roku 2008 bola na Slovensku 19-percentná firemná daň z príjmov, z emisného kšeftu sa tak do rozpočtu mohlo vrátiť asi 8,9 milióna eur. Platí to za predpokladu, že by Interblue priznala celý zisk a nenafukovala svoje náklady.
Zámerné neplatenie daní, ale aj nafukovanie účtovníctva sú u nás trestné.
Za Interblue sa skrývala spleť ďalších schránkových firiem, ktorým peniaze pravdepodobne posielala za fiktívne služby. Išlo o schránky z Cypru či Belize.
Tým si síce sama znižovala zisk, no ak bola Interblue riadená zo Slovenska, aj o účtovníctvo ostatných schránkových firiem sa môžu zaujímať naše úrady.
Či daniari preverovali zaúčtovanie a zdanenie emisného obchodu, nevedno. Finančné riaditeľstvo včera neodpovedalo, odôvodnilo to dovolenkami.
Toky peňazí by mohli preverovať aj české úrady, pretože papierovými majiteľmi Interblue boli Česi.
Česká finančná správa reagovala na otázky o Interblue automatickou odpoveďou, že otázky o konkrétnych firmách jej zakazuje komentovať zákon.
