V eurozóne je šesťtisíc bánk a ďalších úverových inštitúcií. Európska centrálna banka (ECB) bude od novembra 2014 dozerať na 130 najväčších bánk a ich dcéry. Na Slovensku má dohliadať na Slovenskú sporiteľňu, VÚB, Tatra banku a ČSOB. ECB im bude môcť nazrieť do účtovníctva, ak by porušili pravidlá, v krajnom prípade by im mohla odobrať aj licenciu. Na iné banky bude ďalej dozerať Národná banka Slovenska.
Od januára 2015 budú banky v eurozóne, teda aj naše, posielať peniaze do takzvaného rezolučného fondu, ktorý je dôležitou časťou bankovej únie. Bude sa tvoriť desať rokov a na konci má byť v ňom 55 miliárd eur. Z fondu sa majú riešiť prípadné problémy bánk v eurozóne. Zámer je ten, aby náklady na záchranu niesli najmä akcionári bánk, no už menej ako doteraz daňoví poplatníci.
- 1. pilier: Spoločný bankový dohľad: ECB začne v roku 2014 priamo dohliadať na 130 najväčších bánk v eurozóne a ich dcéry, teda aj na naše štyri banky.
- 2. pilier: Spoločný rezolučný fond: Začnú ho od roku 2015 vytvárať banky v eurozóne, po desiatich rokoch v ňom má byť 55 miliárd eur.
- 3.pilier: Poistenie bankových vkladov:Zavedú sa spoločné pravidlá preň. V našom Fonde ochrany vkladov je 200 miliónov eur, vklady ľudí v bankách sú chránené do výšky 100-tisíc eur.
Banky budú do rezolučného fondu platiť 0,1 percenta z výšky chránených vkladov. Naše banky do tohto fondu v roku 2015 zaplatia asi 27 miliónov eur, o rok neskôr vyše 30 miliónov. Väčšia časť z príspevkov zostane zo začiatku na Slovensku, no nebudú súčasťou rozpočtu. Spoločný rezolučný fond eurozóny sa bude napĺňať postupne.
V skutočnosti už naše banky takzvaný rezolučný fond vytvárajú. Tak vláda prezentuje bankový odvod, ktorý banky platia do rozpočtu, vlani tak odviedli asi 170 miliónov eur. V roku 2015 sa odvod, ktorý je dnes najvyšší v eurozóne, zníži na polovicu.
Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák hovorí, že zatiaľ nie je jasné, koľko budú banky platiť do Fondu ochrany vkladov. V tomto roku doň neplatili nič pre bankový odvod. No ak sa nič nezmení, aj do tohto fondu by v roku 2015 odviedli necelých 30 miliónov eur.
Áno. Každý nový odvod je pre banky dodatočný náklad, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia klienti bánk, pripomína ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Ak sa dostane do problémov napríklad španielska či cyperská banka, jej problémy sa majú riešiť primárne z peňazí v rezolučnom fonde. Ak tieto peniaze nebudú stačiť, vláda môže domáce banky vyzvať, aby do fondu naliali viac peňazí, alebo jej pomôže z rozpočtu, takže sa na záchranu poskladajú daňoví poplatníci. Štátny tajomník Hudák hovorí, že pomoc bankám z eurovalu bude až poslednou možnosťou. Dohoda je taká, že o osude problémovej banky a použití peňazí z rezolučného fondu má rozhodovať Európska komisia. „To nepovažujem za dobrý nápad, zbytočne sa bude naťahovať čas,“ dodal Baláž.