ROZHOVOR

Vážny: Výnimka na eurofondy pre Slovensko a Rumunsko nebola istá

Slovensko dostalo podľa ministra Vážneho výnimku na čerpanie eurofondov, pretože malo vierohodné plány.

Ľubomír Vážny.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Slovensko dostalo podľa ministra Vážneho výnimku na čerpanie eurofondov, pretože malo vierohodné plány.

Čerpanie eurofondov je oproti plánom také nízke, že len formálna úspora na spolufinancovaní z rozpočtu bola tento rok 400 miliónov eur. Nezabrali vaše opatrenia?

„Časť problémov sme vyriešili dvoma zmenami zákona o verejnom obstarávaní. No veľmi nám poškodili zmeny, ktoré sa v eurofondoch dejú vždy pri zmene politickej garnitúry. V iných krajinách je kontinuita projektov silnejšia, viac chápu, že ide o spoločnú vec. U nás sa so zmenou vlády pravidelne menia ľudia v riadiacich orgánoch, tak ako napríklad v roku 2010.“

Ale aj v iných krajinách sa menia vlády. Prečo je to u nás väčší problém?

„Neviem, ja sa snažím o čo najväčšie zazmluvnenie projektov, aby sa budúce dva roky len implementovalo. Ale je to aj poučenie pre nové programové obdobie. Musíme zadefinovať záväzné zásobníky projektov tak, aby sa dali ťažšie roztrhať. Aby s tým politici nemohli zakaždým robiť čokoľvek, čo sa im práve zdá vhodné.“

Aký veľký problém je korupcia?

„Samozrejme, že byrokracia podnecuje aj korupciu, ale nie v takom rozsahu, ako som sa dočítal – že by tvorila trinásť percent z eurofondov. Určite tu nie je väčšia korupcia ako inde vo verejných zákazkách, ale treba sa tomuto problému venovať koncepčne a systémovo. No čo urobíte, ak ľudia nevidia ani jeden prípad zdokumentovanej a odsúdenej korupcie pri eurofondoch. Európsky vyšetrovací úrad OLAF u nás skončil len jedno skúmanie korupcie, lebo ten, kto korupciu riešil, medzitým zomrel.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Pre lehoty v zákazkách nám Únia nepreplatí vyše 180 miliónov eur

Ľudia vo verejnej správe a súkromní poradcovia vytvorili dojem, že bez spolupráce s nimi nebude žiaden projekt úspešný. Preto sa nemožno čudovať, že kto žiada o eurofondy, automaticky hľadá poradcu, ktorý všetko vybaví zaňho.

„Neplatí to všeobecne a všade. Ale sú aj prípady, že vopred nominovaný poradca všetko pripraví a dostane za to províziu. Nedeje sa to v obálkach, ale v rôznych iných službách, ktoré s týmto procesom navonok vôbec nemusia súvisieť.“

Pretrhnúť sa to dá jednoduchšími pravidlami.

„Naše motto pre nové programové obdobie je: najjednoduchšie ako sa dá.“

Čiže polícia a vyšetrovatelia s tým nezmôžu nič, pretože to celé vyzerá ako legálne obchody?

„Nie je to legálne. Polícia môže napríklad skúmať, či za službu, ktorá stojí bežne 5 eur, nebolo vyúčtovaných sto.“

Euroúradníkom rástli platy rýchlo, napriek tomu bol s nimi stále problém. Ich životnosť bola rok, dva a potom prešli na druhú stranu. Zlepšuje sa to?

„Niektorí odišli aj vďaka spomínanému politickému cyklu, niektorí šli za lepšími podmienkami. Ťažko s tým niečo robiť. Zabrániť môžeme len tomu, aby nedochádzalo k zbytočnému prepúšťaniu eurofondových špecialistov pri každej zmene vládnej garnitúry.“

Predpokladáte, že v roku 2014 sa dočerpá 3,7 miliardy a v roku 2015 2,3 miliardy eur. Nie ste príliš veľký optimista?

„K problematike eurofondov sa stretávame s ministrami každý týždeň na poradách, kde ministri dostávajú konkrétne úlohy. Tento krízový manažment už priniesol prvé ovocie. Pred rokom a pol bolo zazmluvnených 63 percent z celého rámca europomoci, teraz atakujeme sto percent. Zodpovednosť je už potom na nižších zložkách, ktoré projekty implementujú.“

V najbližších dvoch rokoch budú ľudia okolo eurofondov naraz robiť na projektoch z dvoch programovacích období a vy veríte, že sa napriek tomu dočerpá zvyšných šesť miliárd eur?

„Verím tomu, inak by som to nerobil. Keďže v roku 2015 sa zatvoria dvere eurofondov zo súčasného programového obdobia, musíme cca 3,7 miliardy eur t. j. väčšiu časť nevyčerpaného zostatku vyčerpať ešte v roku 2014. Toľko peňazí pohne ekonomikou. Priamo to prinesie 20-tisíc až 25-tisíc pracovných miest. Preto to berieme veľmi vážne a nemôžeme si pripúšťať, žeby sme to nestihli.“

au_res.jpg

Na jar, keď vláda a parlament behom týždňa schvaľovali malú novelu verejného obstarávania, už premiér vedel, že Slovensko a Rumunsko majú od Únie prisľúbenú výnimku na čerpanie. Bolo potrebné tak rýchlo meniť zákon? Neverili sme, že nás ostatné krajiny podporia? Že napríklad Česi, pretože nedostali výnimku, budú hlasovať aj proti našej?

„Výnimka pre Slovensko a Rumunsko v tom čase určite nebola istá. Na najvyššej politickej úrovni síce predseda vlády na summite vyrokoval možnosť čerpania o rok dlhšie, čo bolo veľmi dôležité, pretože vznikla politická vôľa na úrovni EK tento problém riešiť a praktické veci som potom dokončoval ja a naša misia v Bruseli, ale v Európskom parlamente to nemuselo prejsť. Napríklad pre odpor krajín, ktorým by sa podobná výnimka zišla, ale ju nedostali.“

Prečo Slovensko a Rumunsko výnimku dostali a iní nie?

„Zrejme zavážilo, že už vtedy t. j. cca pred pol rokom sme mali vyššiu mieru kontrahovania ako iné meškajúce krajiny. Vnímali to tak, že Slovensko vie, čo chce.“

Od noviel o verejnom obstarávaní ubehlo pol roka aj viac. Už ste robili nejakú analýzu, či to zabralo?

„Vplyv noviel zatiaľ nemáme zanalyzovaný, pretože takzvaná veľká novela, platí od júla a obstarávania podľa nej ešte prebiehajú. No keďže obstarávanie najviac zdržovali námietky, zmeny zákonov určite priniesli zrýchlenie.“

Čo sa udialo posledný mesiac s diaľnicami? Vyzerá to, ako keby si stavebné firmy povedali, že ak sa neprestanú blokovať v tendroch námietkami, štát nemôže robiť nič a stavby sa nerozbehnú. Urobili niečo ako kartel? Viditeľne sa teraz tie tendre rozbehli a vzájomné komplikácie konkurentov zmizli.

„V každom prípade je to z hľadiska zamestnania úzko kvalifikovanej pracovnej sily v stavebníctve veľký stimul. Ja tam kartel nevidím, je to váš názor. Naopak, myslím si, že za ceny, ktoré boli definované pred dvoma rokmi, sa to bez dodatkov nebude dať postaviť. Bič plieska na konci. Buď to niekde oklamete, alebo ponúknete nižšie parametre, ako sú definované.“

Ak by ste mali pravdu, tak budeme mať problém s preplatením tých stavieb z eurofondov?

„Áno, Európska komisia dodatky neprepláca.“

V súčasnej situácii by bol zázrak, keby sa nám podarilo vyčerpať všetky eurofondy, takže možnosť použiť prostriedky, ktoré nám už raz Únia nepreplatila, nám bude aj tak na nič.

„Nemáte pravdu, máme projekty už zadefinované, ktoré vieme nahradiť. Osemdesiat percent z korekcie sú problémy v doprave. Ale zdôrazňujem, že v našom prípade nejde o čistú korekciu, čo by znamenalo prepadnutie peňazí, ktoré sa ničím nenahradia. My to môžeme nahradiť novými projektmi, zdôrazňujem teda, že žiadne peniaze nám neprepadnú.“

Je pravda, že potom, čo Komisia mala problém s vlastným rozpočtom, miera toho, ako sa správajú úradníci strednej úrovne v EK pri korekciách pritvrdili, lebo tým si vedia zlepšiť vlastné čísla?

„Hovorí sa to, ale ja som to tak na rokovaniach necítil. Vylúčiť to nemôžem, a z Komisie to nikto nikdy neprizná. Samozrejme, že v niečom si myslíme, že ich rozhodnutie nie je správne.“

Napríklad pri starších projektoch zo životného prostredia, kde už boli korekcie, majú obce potvrdenie, že postupovali v súlade so slovenským zákonom o verejnom obstarávaní. V čom je všeobecne rozdiel v tom, aké tendre chce Komisia a čo hovorí náš zákon?

„V lehotách.“

To znamená čo, že napríklad päť dní je na prihlásenie sa do súťaže pre nás v poriadku a pre Komisiu málo?

„Päť dní je aj pre nás málo. Podľa smernice Európskej únie je 52 dní od momentu vyhlásenia súťaže do predloženia ponuky. Lehota na povinné prevzatie súťažných podkladov každým uchádzačom nie je nikde definovaná, ale musí byť poskytnutá v správnom čase. Správny čas sa chápe pocitovo a tu máme základný rozpor. Keď je tá lehota od momentu oznámenia vo vestníku verejného obstarávania po predpísanú lehotu na posledné možné prevzatie súťažných podkladov kratšia ako polovica z tejto lehoty, to znamená 26 dní a menej, tak je to zlé. Je tu veľa podskupín. Ak bolo predbežné oznámenie, lehota sa môže skrátiť o 16 dní. Ďalší problém sme vyriešili novelou verejného obstarávania, že súťažné podklady musia byť na webovej stránke obstarávateľa zverejnené. Komisia kvituje, ako sme sa s tým vysporiadali, ale problém je minulosť.“

Prečo si máme myslieť, že sa podstatne zvýši čerpanie eurofondov, keď navyše sa majú začať čerpať zdroje z nového programového obdobia?

„Tie páky budú krízový manažment, teda akčný plán, väčšia zodpovednosť a v novom programovom období aj nútená správa, keď to príslušný zodpovedný orgán nezvláda. Ťažko viem povedať, koľko sa v roku 2014 vyčerpá z nového programového obdobia, ale mojou ambíciou je, aby sa vyčerpalo minimálne 400 miliónov eur. Dokonca v novom programovom období to bude fungovať na báze n+3, nie n+2.“

Kedy bude schválená Partnerská dohoda?

„Ja sa nerád chválim, ale týmto sa môžem. Mojím príchodom sme procesy naštartovali a zdynamizovali. Z chvosta členských krajín, kde sme boli pri jej príprave pred rokom, sme sa dostali na čelo. Ak to vo finále nepokazíme, mali by sme v januári podpísať Partnerskú dohodu. Sme medzi troma členskými krajinami EÚ, ktoré sú zrelé na uzatvorenie tohto základného dokumentu na čerpanie fondov. Čiže hokejovou terminológiou dve tretiny sme vyhrali a máme pred sebou ešte poslednú tretinu. Je to zložitý dokument a to vyvolávalo vo mne určitú pochybnosť, aby sme to neurýchlili na úkor dohodnutia lepších podmienok, aby tí, čo prídu po nás, nedosiahli lepšie výsledky v parametroch dohody. Eurokomisár Hahn ma ubezpečil, že rýchlosť uzatvorenia dohody nepôjde na úkor flexibility a tým, ktorí budú prví, sa budú musieť prispôsobiť všetky ostatné krajiny. Faktom je, že máme o dve miliardy eur viac ako v tomto období.“

Na akej hlbokej úrovni sa rokuje. Ako príde na to, že vodné elektrárne alebo penzióny neprejdú?

„Najprv sme predložili prvý draft Partnerskej dohody (PD). To bol prvý úspešný krok, keď sme sa do konca júna 2013 zaviazali poslať tento prvý návrh PD do Bruselu. Tam už boli definované aj veci, ktoré hovoríte. V EK to prešlo cez všetky direktoriáty, potom sa zosumarizovali pripomienky. EK nám nikdy nepovie, že toto nesmieme, ale povie, že toto sa jej nezdá v súlade so stratégiou Európy a s kohéznou politikou. A je na nás, či napríklad vieme argumentovať, prečo chceme stavať penzióny na podporu cestovného ruchu a nesústredíme sa na iné aktivity.“

a9_res.jpg

Slovensko zaostáva za bohatšou Európou aj vo fyzickej infraštruktúre, ako sú cesty, železnice, kanalizácie a podobne. Stále máme preto potrebu do toho investovať, ale Európa je už nastavená inak. Sme tak tlačení do smerov, v ktorých ani nedokážeme rozumne čerpať eurofondy, kde bude veľa poradcov, školení a k budovaniu škôl, nemocníc sa už ani nedostaneme?

„S Európskou komisiou sme nenašli kompromis len pri dvoch vodných dielach a penziónoch, za ktoré som, priznám sa, ja osobne až tak nebojoval. Pri cestách druhej triedy, zdravotníckej infraštruktúre, vybavení škôl sme sa dohodli. Ale platí, že roky 2007 až 2013 boli viac o infraštruktúre, nielen cestnej, ale napríklad aj vedeckej. No teraz nám hovoria: Prestaňte kupovať laboratóriá a začnite robiť vedecké výstupy. Čo je na tom nelogické?“

Starosta si doteraz mohol požičať peniaze na rekonštrukciu námestia, opravu školy.

„Bude to môcť robiť aj naďalej, ale integrovane. Napríklad sa spojí viacero obcí. Musia sa dohodnúť. Nie tri školy pre tri dediny, ale jedna škola pre tri dediny. To znamená, že tá investícia bude udržateľná. V novom programovom období budeme musieť definovať – rozpočtovú pascu a udržateľnosť investície. Rozpočtová pasca znamená napríklad verejné osvetlenie v dedine, ktoré je síce parádne, ale starosta ho o jednej vypína, lebo nemá peniaze na to, aby ho vedel uživiť. Aj po politickej linke si možno vybavil, že si opravil školu, ale nemá peniaze na to, aby v nej vedel kúriť.“

Ako bude fungovať Integrovaný operačný program?

„Bude mať regionálne integrované územné stratégie, ktoré budú rozmiestnené po súčasných krajoch. Na úrovni kraja sa musia dohodnúť, čo budú za tie peniaze realizovať.“

Ako chcete riešiť spory?

„Gestor bude VÚC, ale podmienkou bude podpis všetkých zúčastnených, to znamená územnej a obecnej samosprávy. To je tá podmienka, ktorá je, priznám sa, pre mňa zatiaľ zložito realizovateľná.“

Medzi ľuďmi, ktorí robia s eurofondami, sa hovorí, že veľké slovo tu má Igor Federič. Čo si o tom myslíte?

„Ja neviem, čo sa hovorí medzi ľuďmi. Pán Federič má veľké slovo pri tom, čo spadá do jeho kompetencie a to je čerpanie OPISu a technickej pomoci. Ak to myslíte v kontexte so mnou, určite by som nepôsobil na pozícii, z ktorej neviem dôležité veci ovplyvňovať a posúvať správnym smerom.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 413
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 322
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 336
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 061
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 986
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 161
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 012
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 573
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 884
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 568

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fica trápia dovážané potraviny, chce sa im venovať na summite V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop