BRATISLAVA. Na zavedenie elektronických občianskych preukazov ide takmer 47 miliónov eur, väčšina z eurofondov.
Niekoľko desiatok miliónov eur potom zhltnú služby, ktoré vďaka e-občianskemu budeme môcť používať.
Napríklad dátové schránky, cez ktoré nám bude štát posielať elektronické rozhodnutia, ktorých doručenie nebude možné spochybniť, stoja takmer 48 miliónov eur.
Z týchto peňazí štát buduje aj systém, vďaka ktorému bude môcť mať každý úrad vlastnú automatizovanú e-podateľňu či platobnú bránu. Zhruba 50 miliónov eur stoja elektronické registre vozidiel a občanov.
Celkovo ide na elektronizáciu byrokratického aparátu štátu pár stoviek miliónov eur, väčšina z európskych fondov.
Ja to neplatím
Spleť zákaziek a kontraktov sa stáva už neprehľadnou. Príkladom je nákup certifikátov, vďaka ktorým sa môžeme novým občianskym digitálne podpisovať.
Polícia tieto certifikáty vydáva v mene súkromnej firmy Disig, ktorá má na vydávanie certifikátov licenciu Národného bezpečnostného úradu.
Pre občana je certifikát grátis, no koľko zaň platí štát, minister vnútra Robert Kaliňák nevie. Podľa cenníka Disigu pre bežných klientov stojí asi 26 eur s daňou.
Kaliňák vysvetľuje nevedomosť tým, že aj keď polícia vydáva certifikáty z Disigu, zmluvným partnerom firmy je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, ktorá spravuje portál Slovensko.sk.
Zástupca šéfa agentúry Rastislav Janota vysvetľuje, že štát Disigu neplatí za každý vydaný certifikát, pretože tieto náklady sú zahrnuté v paušáloch, ktoré odchádzajú do rúk spoločnosti Globaltel za spolupráce na programovaní ústredného štátneho webu Slovensko.sk.
Aké vysoké sú tieto paušálne platby, Janota nespresnil.
Vďaka tomu, že spoluprácu s Disigom strčil štát do iného kontraktu, dodávateľ digitálneho podpisu sa nevyberal cez tender. „Výber autority nebol na našej strane, spoločnosť Globaltel si vybrala dodávateľa vo vlastnej réžii,“ hovorí Janota.
Na trhu sú okrem Disigu ďalšie dve firmy, ktoré poskytujú bežným ľuďom a firmám podpisový certifikát. Dve certifikačné organizácie má aj štát, no služby poskytujú len verejným organizáciám.
Šéfka Kaliňákovej administratívy Denisa Sáková hovorí, že ďalšia takáto inštitúcia, čo by dávala certifikáty aj ľuďom, vzniknúť nemohla pre európske nariadenia. „Štát nemôže mať vlastnú autoritu, ktorú bude na trhu protežovať,“ tvrdí.
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7032705" url-type="sme-article"]Potichu sa začalo hromadné nasadzovanie e-governmentu. Ak štát zlyhá, znova stratí významný kus autority, píše Konštantín Čikovský[/content]
Čítačky kupovali miesto reklamy
Pri nákupe stotisíc čítačiek na e-občianske postupovalo ministerstvo vnútra efektívnejšie. Platilo ich z eurofondov z časti určenej na propagáciu projektu.
Na Slovensku sa z toho spravidla platí často zbytočná reklama či nezrozumiteľné brožúry. „Nákup čítačiek sa nám videl oveľa rozumnejší,“ tvrdí Sáková.
Za jednu čítačku platí štát osem eur, čo je polovičná až tretinová cena oproti sume, ktorú táto čítačka stojí v obchode.
