Kým ľudia nezačnú míňať viac peňazí, pracovných miest nebude pribúdať. Platy aj spotreba by mohli stúpnuť na budúci rok.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Slovenská ekonomika rástla v treťom kvartáli o 0,7 percenta rýchlejšie ako pred rokom. V Únii nás predbehli len Litva, Lotyšsko, Poľsko, Maďarsko a Veľká Británia.
No napríklad česká ekonomika sa prepadla o 1,6 percenta.
Aj keď ekonomika rastie, nepribúda zamestnaných. Vysvetlenie treba hľadať nielen v sotva jednocifernom raste, ale je v tom, ktorým častiam ekonomiky sa darí viac.
Prečo rastieme
Ťahá nás export, aj keď ten v treťom kvartáli rástol pomalšie. Najväčšími vývozcami sú firmy z automobilového či elektrotechnického priemyslu.
Ekonómovia si nemyslia, že by iná štruktúra exportu priniesla viac práce.
Dôvodom je skôr to, že exportné firmy ešte stále dokážu zvýšiť výrobu aj s rovnakým počtom ľudí.
Ekonómovia potvrdzujú, že produktivita u nás rastie, firmy si na to dávajú pozor, aby vedeli konkurovať.
„Pre zamestnanosť je dôležitejšia situácia v službách ako v priemysle a tá závisí od kúpyschopnosti obyvateľstva,“ hovorí viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.
Čísla o spotrebe domácností sú naozaj horšie ako napríklad výsledky exportu. Kým ten rástol, domácnosti míňali rovnako. Povzbudivé čísla z leta sa nepotvrdili.
Za letným optimistickým výkyvom mohli byť len sezónni zamestnanci.
Ekonómovia veria, že budúci rok spotreba domácností ožije, potiahnu ju rýchlejšie rastúce mzdy.
Málo sa investuje
Druhým zdrojom vyššej zamestnanosti by mohli byť firmy, ktoré by viac investovali. Problém je, že súkromné, ale aj verejné investície klesajú.
„Chýbajúce investície sú v súčasnosti hlavnou boľačkou našej ekonomiky,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Samozrejme, to predpokladá razantnejší rast ekonomiky.
„Ak by ročný rast ekonomiky dosiahol v priemere tri percentá, verím tomu, že by začala rýchlejšie rásť aj zamestnanosť,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Z domácej spotreby rástla v treťom štvrťroku len spotreba verejnej správy, napríklad vlády. Najviac k rastu verejnej spotreby prispeli podľa NBS odmeny zamestnancov.
„Je to v kontraste s oficiálnymi vyhláseniami o konsolidácii. Ak je vládne šetrenie, je na strane investícií, a nie spotreby,“ hovorí Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.