BRATISLAVA. Národná banka Slovenska (NBS) podobne ako Európska komisia či slovenská rozpočtová rada predpokladá, že vláda tento rok dodrží sľub a deficit celej verejnej správy stlačí pod tri percentá HDP.
To je jedna z kľúčových podmienok, aby sa Slovensko dostalo zo zoznamu krajín, ktorým hrozí pre vysoký deficit postih. Len to nemusí stačiť.
Žiadna konsolidácia
Aj NBS vláde pripomína, že poľavila z pôvodných ambícií. Kým na jar hovorila o deficite 2,6 percenta, teraz ráta s tým, že v roku 2014 bude rozdiel, o ktorý výdavky prevyšujú príjmy k HDP, 2,8 percenta.
Aj centrálna banka si myslí, že vláde sa môže tento cieľ podariť, no najmä vďaka jednorazovým opatreniam, ktoré nepomôžu rozpočtu dlhodobo. Podstatnú časť z nich tvoria dividendy. ch výhodou podľa NBS však je, že ekonomiku nebrzdia.
Po očistení od dočasných vplyvov by sa tak hospodárenie štátu malo v budúcom roku zhoršiť. Podľa NBS o 0,4 percenta, podľa Komisie o 0,8 percenta HDP.
Znamená to, že vláda bude musieť aj v ďalších rokoch niečo urobiť - ak naozaj chce ďalej znižovať deficit.
„Ak by Slovensko chcelo v roku 2017 splniť vlastný strednodobý fiškálny cieľ, musela by v rokoch 2015 až 2017 tempo konsolidácie výrazne zrýchliť na úroveň v priemere 1,1 percenta HDP ročne,“ hovorí analýza NBS. Je to viac ako 800 miliónov eur ročne.
Aké má rozpočet riziká
V budúcoročnom rozpočte sú podľa banky z hľadiska reálnosti menšie riziká ako v tohtoročnom.
NBS považuje za nadhodnotený príjem rozpočtu z digitálnej dividendy, z predaja emisných kvót či príjem z daňových licencií.
Komisia v hodnotení nášho rozpočtu upozornila, že dosah jednorazového presunu výplaty dividend z tohto roku do budúceho roku musí ešte posúdiť štatistický úrad Eurostat.
Ide najmä o presun dividend SPP a správcu prenosovej sústavy SEPS. Eurostat navyše chce sprísniť metodiku, podľa ktorej posudzuje rozpočet. To môže opticky zvýšiť náš deficit, ale aj dlh.
Kaliňákovi neveria
Rizikom je aj to, ako budú hospodáriť nemocnice. Rozpočet zatiaľ neráta s tým, že by mohli tvoriť nové dlhy, no minister financií to už pripustil.
Horšie, ako je plán, môžu vo volebnom roku hospodáriť aj mestá a obce.
NBS si tiež myslí, že reforma verejnej správy ESO, ktorú má pod palcom minister vnútra Robert Kaliňák, prinesie nižšie úspory, ako je plán.
Medzi riziká zaradila aj sankciu zo strany Európskej komisie z dôvodu neuznania časti výdavkov z Operačného programu doprava. „Komunikovaná sankcia by mohla dosiahnuť 100 až 300 miliónov eur.“