BRATISLAVA. Ministerstvo pôdohospodárstva sa naďalej snaží zabrániť tomu, aby sa s poľnohospodárskou pôdou na Slovensku normálne obchodovalo.
Kritizovaný návrh zákona o podmienkach nákupu a predaja pôdy zmiernilo, no stále v ňom uprednostňuje farmárov a domácich vlastníkov pôdy pred inými podnikateľmi a zahraničnými vlastníkmi.
Aspoň trojročná prax
Prednosť pri kúpe pôdy majú mať podľa návrhu v pripomienkovom konaní ľudia z rovnakej obce, ako je predávaná pôda, ak v tej obci hospodária najmenej tri roky.
Predávajúci musí ponuku zavesiť na web ministerstva a iba ak sa nik neprihlási, môže pôdu ponúkať ďalej. Ďalším možným kupcom v rade môže byť človek, ktorý hospodári v susednej obci, a to tiež aspoň tri roky.
Až vtedy, ak sa ani to nepodarí, povoľuje Jahnátkov návrh, aby pôdu kúpil investor, ktorý doteraz nehospodáril v najbližšom regióne. Aj v tomto prípade však musí investor dokazovať, že aspoň tri roky podniká v sektore.
„Trojročná lehota potrebná na obhospodarovanie vyšla z odborných diskusií a odporučil ju Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva,“ vraví hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala.
Cudzinci budú môcť pôdu na Slovensku nakupovať, ak sa nepodarí predaj zvýhodneným vlastníkom. Neplatí to ale pre ľudí zo štátov, ktoré nepovoľujú predaj svojej pôdy občanom Slovenska.
Obmedzenie pre predaj
Predávajúci pritom nemá byť pri tvorbe ceny úplne slobodný.
Návrh zákona hovorí, že ak niekto z miestnych farmárov ponúkne predávajúcemu za pôdu obvyklú cenu, musí mu ju buď predať alebo ju nemôže predať nikomu, kto hospodári vo vzdialenejších katastroch.
„Ak by v mieste hospodáriaci farmár obvyklú cenu neponúkol, nastupuje právo na kúpu pre ďalšie osoby,“ vysvetľuje Hajnala.
Obvyklá cena v mieste sa už teraz podľa ministerstva vytvára priemerom kúpnych cien za posledné obdobie. Už dnes existujú databázy, z ktorých sa dá obvyklá cena zistiť. Často ju využíva napríklad Slovenský pozemkový fond.