BRATISLAVA. Hoci už vláda povedala, že rozostavanej nemocnice Rázsochy v Bratislave by sa najradšej zbavila, jej problémy sa zďaleka nekončia a straty štátu z nej môžu narastať.
Na pozemku s obvodom 1,7 kilometra za 30 rokov minul 70 miliónov eur. Časť na stavbu skeletu, časť na mnohé analýzy a štúdie. Teraz jej stráženie stojí ročne 60-tisíc eur.
Štát ju nevie predať, dokonca si ani nie je istý, či to vlastne smie.
Štát prerobil
- Začali ju stavať v roku 1987.
- V roku 1992 stavbu dočasne zastavili.
- V roku 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu a minister zdravotníctva Rudolf Zajac rozhodli, že ju štát nedostavia, lebo je to nevýhodné.
- V roku 2008 sa k projektu vrátil Richard Raši, minister zdravotníctva prvej vlády Roberta Fica.
- Návrh na dostavbu predložil o dva roky neskôr – pred voľbami. Mala stáť 480 miliónov eur.
- Vláda Ivety Radičovej ju nedostavala.
- Druhá Ficova vláda dostavbu zamietla úplne.
- Nemocnica bola projektovaná zhruba pred 40 rokmi.
- Rozloha je 15 hektárov.
- 1,7 kilometra je obvod areálu.
- Univerzitná nemocnica BA zaplatila vlani za údržbu Rázsoch 64-tisíc eur.
Štát dostavbu stopol, pretože by stála pol miliardy eur. Čo je dvakrát toľko, koľko by mala stáť nová nemocnica, ktorú chce mať štát v bratislavskej časti Patrónka.
Aj keď sa realitné kancelárie neodvažujú odhadnúť presnú sumu za pozemky pod Rázsochami, nákladom, ktoré štát investoval, sa to zrejme nevyrovná.
„Nemáme dosť informácií na odhad konkrétnej ceny, ale s najväčšou pravdepodobnosťou za to štát 60 až 70 miliónov nezíska,“ hovorí riaditeľka Bond Reality Daniela Danihel Rážová.
Cenu pozemkov môže znížiť torzo nemocnice, ak ho štát neodstráni sám. „Kupujúci by premietol búracie náklady na rozostavanú stavbu do ceny pozemku,“ hovorí Peter Nitschneider, vedúci oddelenia oceňovania nehnuteľnosti a prieskumu trhu Jones Lang LaSalle.
Ministerstvo mlčí o tom, čo s pozemkami bude, hoci dostavbu Rázsoch definitívne stopol.
„Otázka ďalších postupov je ešte stále otvorená,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková. Keď chcel štát pozemky predať naposledy – pred desiatimi rokmi, kupcu nenašiel.
Môžu pozemky predať?
Problémom je aj to, či štát vôbec môže pozemky predať. Ešte za bývalého režimu ich totiž pre plánovanú nemocnicu vyvlastnil.
Právnici sa teraz nevedia dohodnúť, či môže ministerstvo pozemky len tak predať na akýkoľvek účel.
„Predať ich štát podľa mňa rozhodne nemôže, môže postupovať len podľa stavebného zákona a žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a na základe toho ich vrátiť pôvodným vlastníkom,“ hovorí právnik b/n/t Vladimír Kordoš. Nemá však bližšie informácie o vyvlastnení, lebo sa robilo pred desiatkami rokov.
Ak sa pozemky nevyužívajú tak, ako sa podľa rozhodnutia o vyvlastnení mali, môže štát, ale aj pôvodní vlastníci žiadať o zrušenie tohto rozhodnutia, tvrdí Kordoš.
Ak by sa pozemky vrátili pôvodným majiteľom, museli by vrátiť náhradu za vyvlastnenie, ktorú dostali. Na druhej strane by však mohli požadovať odškodnenie za to, že nemohli pozemky využívať.
Štát môže pozemky vrátiť aj podľa Andreja Leontieva, partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c, no nemusí tak urobiť. Domnieva sa, že dnes to závisí iba od štátu, vlastníci už o to žiadať pravdepodobne nemôžu.
Podľa neho platí, že v pôvodnom rozhodnutí o vyvlastnení bola lehota, počas ktorej sa mali pozemky začať používať na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Ak sa tak nestalo, mali vlastníci možnosť žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a tak fakticky o vrátenie pozemkov. Toto právo zaniklo, ak ho včas vlastníci neuplatnili na súde.
Či už konkrétna lehota na napadnutie vyvlastnenia v tomto prípade uplynula, nevie určite, ale keďže sa vyvlastňovalo niekedy začiatkom 80. rokov minulého storočia, predpokladá sa, že už uplynula.