Ak sa župy nebudú vedieť dohodnúť na vyberaní rovnakých sadzieb cestnej dane od dopravcov, môže zasiahnuť štát.
BRATISLAVA. Máte auto a podnikáte? Ak máte firmu registrovanú v Košickom samosprávnom kraji a osobné auto s objemom motora od dvoch do troch litrov, zaplatíte ročnú daň z motorových vozidiel 182,57 eura.
Za rovnaké auto v nitrianskej župe však zaplatíte na tejto dani 198,8 eura.
Onedlho by mohli byť tieto rozdiely minulosťou. Tlačia na to niektoré župy a podporujú ich podnikatelia v cestnej doprave.
Tí majú kamióny, ktoré platia najvyššie dane, a preto sa ich cestná daň týka najviac. Napríklad v Nitrianskom kraji vychádza daň za 40tonový ťahač s návesom na 2300 eur.
„Dopravcovia z rôznych krajov majú potom rôzne náklady,“ vysvetľuje Vladimír Hoško, riaditeľ dopravnej spoločnosti Hoško.
Kažimír je pripravený
Banskobystrický župan Vladimír Maňka (Smer) si myslí, že nerovnú cestnú daň vezme pod svoje krídla štát.
„S najväčšou pravdepodobnosťou v najbližšom čase prejde na štát. Tým sa zabezpečia rovnaké sadzby na celom Slovensku,“ povedal Maňka.
Minister financií Peter Kažimír (Smer) reagoval, že technicky je dnes všetko pripravené na zjednotenie dane. Problém je nájsť dohodu naprieč župami.
Ak sa nedohodnú, existuje aj možnosť, že by cestnú daň prevzal štát. Chápe to ako nástroj na dosiahnutie dohody. Minister má aj predstavu o jej základných rysoch.
Nemala byť na úrovni najvyšších sadzieb, aké dnes v župách platia, mohla by byť na strednej úrovni, myslí si minister. Okrem toho, že by mala byť rovnaká pre celé územie Slovenska, má zahŕňať aj zľavy pre ekologické vozidlá.
Inak rozdelia dane?
Ak by bola rovnaká daň v strede dnešných sadzieb, niektoré župy by prišli o časť príjmov. To žiada aj Maňka.
Chce, aby sa peniaze z dane z áut rozdelili spravodlivejšie. Najviac totiž na tejto dani zarábajú župy, v ktorých je zaregistrovaných najviac zdaňovaných firemných áut.
Tie pritom jazdia po celom Slovensku. Každá župa sa musí starať o iný počet kilometrov ciest druhej a tretej triedy, cez ktoré prechádzajú.
„Bratislavský kraj má niečo vyše 540 kilometrov ciest a na tejto dani vyberie takmer 36 miliónov eur. Banskobystrický kraj má takmer 2500 kilometrov ciest a vyberie 12,5 milióna eur,“ hovorí Maňka.
Bratislavská župa, ktorú vedie Pavol Frešo (SDKÚ), namieta, že síce získava na dani z áut, ale má menej než iné župy z dane z príjmov fyzických osôb, ktoré im prerozdeľuje štát. Ak by táto daň stúpla, neboli by proti jednotnej dani z áut.
Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného upozorňuje, že župy by mali príjmy z cestnej dane naviazať na údržbu ciest II. a III. triedy. Dnes z nich financujú aj školstvo či iné aktivity.