Premiér sa k rozhodnutiu súdu nevyjadruje. Ministerstvo financií opakuje, že Slovensko nemá povinnosť zaplatiť majiteľovi poisťovne.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer) počas svojej prvej vlády hovoril, že si to rád „rozdá“ s majiteľmi zdravotných poisťovní. Bolo to potom, čo im zakázal, aby si mohli vyplatiť zisky.
Predvlani Ústavný súd povedal, že zákaz zisku je protiústavný. V decembri arbitrážny súd rozhodol, že štát má zaplatiť 22 miliónov eur odškodné a trovy vo výške troch miliónov eur holandskej firme Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union.
Štát toto rozhodnutie arbitrážneho súdu spochybnil. Tvrdil, že nemá kompetenciu rozhodovať.
Obrátil sa preto na nemecké súdy, aby to vyriešili. Najvyšší spolkový súd Nemecka však štátu nevyhovel. Povedal, že sa tým nebude zaoberať, lebo už bolo rozhodnuté.
Ostáva posledná možnosť
- V roku 2007 prvá Ficova vláda schválila zákon, ktorý zakázal zdravotným poisťovniam vyplatiť zisk.
- Zisk museli akcionári investovať do zdravotníctva.
- Akcionári poisťovní Apollo, Dôvera a Union dali podnet na arbitrážny súd o náhradu ušlého zisku
- Išlo asi o miliardu eur.
- Predvlani Ústavný súd zákon označil za protiústavný.
- Poslanci dnešnej opozície ho zmenili a povolili za podmienok poisťovniam zisk vyplatiť.
Na rozhodnutie, ktoré vydal nemecký súd v polovici septembra, SME upozornil advokát Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.
V rozhodnutí sa píše, že obe strany majú mesiac na to, aby poslali svoje stanovisko.
Fico sa k tomu už nevyjadruje a odkazuje na ministerstvo financií. „Najvyšší nemecký súd nerozhodol vo veci, čo znamená že Slovenskej republike nevyplýva žiadna povinnosť na vyplatenie peňazí,“ hovorí ministerstvo.
Achmea rozhodnutie študuje, vyjadrí sa k nemu neskôr.
Šanca na úspech klesla
Najvyšší spolkový súd Nemecka bol podľa Leontieva poslednou inštanciou v spore o právomoc, ale nie poslednou inštanciou vo veci zrušenia rozhodcovského nálezu.
Slovensko tak má ešte v tejto veci poslednú šancu.
Ešte v januári tohto roku totiž dalo Slovensko žalobu na zrušenie rozhodnutia arbitrážneho súdu.
O tejto žalobe bude rozhodovať Vyšší krajinský súd vo Frankfurte.
Keďže aj v tomto konaní Slovensko napáda najmä právomoc, pravdepodobnosť, že uspeje, sa po rozhodnutí Najvyššieho spolkového súdu Nemecka znížila.
Peniaze už zablokovali
Slovensko zatiaľ odškodnenie odmieta vyplatiť. Holandskej firme koncom mája došla trpezlivosť a zablokovala takmer 30 miliónov eur, ktoré má štát na účtoch v Luxembursku. Umožnil jej to tamojší súd.
Ministerstvo financií upokojuje. „Peniaze na luxemburských účtoch sú vo vlastníctve Slovenska a budú až do ukončenia sporu,“ dodala hovorkyňa Alexandra Gogová.
Jednu poisťovňu nestopne
Ministerstvo zdravotníctva sa k rozhodnutiu súdu nevyjadruje. Zavedenie jednej poisťovne to neovplyvní, tvrdí.
Pôvodne mala byť jedna poisťovňa realitou od budúceho roku, projekt sa však posúva. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská pre Hospodárske noviny povedala, že na odkúpenie či vyvlastnenie súkromných poisťovní nie sú teraz peniaze.
Penta neuspela, Euramom nemá spor uzavretý
Aj iné súkromné poisťovne žiadali odškodnenie. Nie všetky spory sú už ukončené.
BRATISLAVA. Odškodnenie pre majiteľov Unionu nemusí byť posledné. Ešte stále sa totiž súkromné poisťovne súdia na domácich súdoch aj na arbitrážnom súde.
Uzavretá ešte nie je arbitráž s European American Investment Bank (Euram), ktorá je bývalým akcionárom poisťovne Apollo.
Táto poisťovňa sa spojila v minulosti s Dôverou. Od štátu žiada 131 miliónov eur.
Aj Penta, ktorá vlastní Dôveru, chcela odškodnenie získať cez arbitráž. Pre vlastnícku štruktúru však súd vo veci nerozhodol.
Na slovenských súdoch prebiehajú ďalšie tri spory – s Euram Bank, HICE, akcionárom Dôvery a s cyperskou spoločnosťou MCH-Medical Care Holding Limited, ktorá vlastnila Európsku zdravotnú poisťovňu. Spolu žiadajú takmer pol miliardy eur.
Veronika Folentová
Právnici: Dva nemecké súdy Slovensku za pravdu nedali (archív z decembra 2012)
Právnici vysvetľujú, o čom sa Slovensko sporí a čím spochybňuje rozhodnutie arbitrážneho súdu.
Ide o krátke a zjednodušené stanovisko.
Rozhodcovské konanie bolo začaté holandským akcionárom poisťovne Union (Eureko BV, teraz Achmea) na základe dvojstrannej medzinárodnej zmluvy o ochrane investícií medzi Holandskom a ČSFR z roku 1991.
Tato zmluva umožňuje, aby investor, ktorého investícia bola v druhom zmluvnom štáte „ohrozená“, žaloval tento zmluvný štát na náhradu škody.
Rozhodcovské konanie podľa tejto zmluvy rozhoduje tzv. ad hoc rozhodcovský súd, ktorý rozhoduje podľa modelových procesných predpisov UNCITRAL. Hmotne pravo je de facto obsah medzinárodnej zmluvy o ochrane investícií.
Únia chce monopol
V tomto prípade sa rozhodcovia dohodli, že miesto rozhodcovského konania bude v Nemecku. Z tohto dôvodu podlieha konanie nad rámec modelových procesných predpisov UNCITRAL, úprave nemeckých procesných predpisov („nemecký občiansky súdny poriadok“).
Problém, na ktorý sa odvoláva ministerstvo financií (MF SR) je veľmi aktuálny problém celej medzinárodnej investičnej arbitráže.
Európska únia respektíve Súdny dvor EÚ sa v posledných rokoch snaží si uzurpovať „monopol“ v rozhodovaní otázok európskeho práva v poslednej inštancii.
Naopak, rozhodcovské konanie je jednoinštantné, a preto v zásade nepripúšťa preskúmanie svojho rozhodnutia nikým (ani Súdnym dvorom EÚ), a to ani v prípade, ak sa v spore aplikuje európske právo.
Tento kardinálny spor rozhodcov a sudcov Súdneho dvora sa opakuje aj v tomto prípade.
Nie je to v rozpore s Úniou
Už na začiatku konania v roku 2010 Slovensko namietlo skutočnosť, že rozhodcovský súd je nepríslušný, lebo zmluva o ochrane investícií vstupom do EU zanikla, a že o veci má rozhodovať v zmysle európskeho práva Európskej komisie.
Rozhodcovský súd tento argument neuznal a tzv. medzitýmnym rozhodcovským nálezom určil, že má právomoc a príslušnosť rozhodnúť spor medzi SR a Eureko BV.
Proti tomuto medzitýmnemu nálezu sa Slovensko „odvolalo“ na nemeckom súde. Nemecký prvoinštančný súd a následne odvolací súd potvrdili názor rozhodcov.
To znamená, že medzinárodné zmluvy na ochranu investícií nezanikajú automaticky vstupom oboch zmluvných strán do EÚ a nie sú v rozpore s pravom EÚ.
Rozhodcovia v tomto spore tvrdili, že rozhodcovská doložka v medzinárodnej zmluve o ochrane investícii medzi Holandskom a ČSFR (Slovenskom) je platná.
Opakujeme, že uvedené potvrdili aj oba nemecky súdy, kde právomoc rozhodcovského súdu preverovali na námietku Slovenska.
Slovensku ostáva Najvyšší spolkový súd
Slovensko podalo proti rozhodnutiam nemeckých súdov mimoriadnu sťažnosť na Najvyšší spolkový súd (NSS).
O tejto sťažnosti NSS ešte nerozhodol, v prípade, ak však bude mať pochybnosti o postupe nižších nemeckých súdov, vec pravdepodobne postúpi na rozhodnutie Súdnemu dvoru EU (SDEU); ak sa s názorom nižších sudov (to znamená v neprospech SR) stotožní, rozhodne zrejme bez toho, aby sa na názor pýtal SDEU.
Počas vyššie uvedeného „procesného“ boja o príslušnosť rozhodcovského sudu, rozhodcovsky súd ďalej vo veci konal (taký postup je v poriadku podľa nemeckého práva (ale bol by aj u nás v poriadku) a je v súlade s princípom rýchleho postupu v arbitrážach) a ohľadom podstaty sporu rozhodol tak, že čiastočné vyhovel žalujúcemu.
Odhadnúť úspech Slovenska je ťažké
Záverom vo všeobecnosti konštatujeme, že proti rozhodcovskému nálezu nemožno podať odvolanie.
Prípustná je iba žaloba na zrušenie rozhodcovského nálezu z taxatívnych dôvodov (resp. niektoré štáty pripúšťajú námietky vo fáze vydávania tzv. potvrdenia vykonateľnosti rozhodcovského nálezu).
SR zrejme podá resp. podalo žalobu na zrušenie nálezu z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc.
Je ťažko odhadnúť šance SR na úspech. Proti SR hovorí, že obe inštancie v Nemecku potvrdili, že rozhodcovský súd právomoc mal.
Naopak, SR by mohla pomôcť prebiehajúca medzinárodná diskusia o neplatnosti medzinárodných investičných zmlúv medzi členskými štátmi EÚ.
Ak by nemecký súd (NSS) požiadal Súdny dvor EÚ o „názor“ (na čo má právo podľa práva EÚ) a Súdny dvor EÚ by „pretlačil“ svoj názor, že tieto dohody sú neplatné, muselo by sa rozhodnutie v tejto kauze zrušiť z procesných dôvodov.
Tvrdenia Slovenska sú aj účelové
Právny názor našej kancelárie je skôr naklonený výkladu „rozhodcov“. To znamená, že medzinárodné zmluvy na ochranu investícií by nemali zaniknúť vstupom zmluvných strán do EÚ.
Považujeme za logickejší výklad, že v záujme zásady nediskriminácie v rámci EÚ si môžu investori z EÚ vždy vybrať im najviac vyhovujúcu dohodu o ochrane investícií (to znamená, že aj napr. maďarský investor by sa mohol voči SR odvolávať na dohodu o ochrane investícií medzi SR a Nemeckom).
Uvítali by sme, keby Súdny dvor EÚ pristúpil na uvedený - v prospech investorov „výhodný“ - výklad.
Na druhej strane, obrana SR v danom konaní je postavená tiež na veľmi logických princípoch, aj keď nie je možné považovať za štandardné a skôr je čisto účelové, že Slovensko tvrdí, že medzištátna dohoda o ochrane investícií s Holandskom zanikla bez toho, že by Slovensko postupovalo v súlade s medzinárodnými normami.
Tie v situácii, keď jedna strana považuje určitú medzištátnu zmluvu za neplatnú, musí o tom notifikovať druhú zmluvnú stranu. Slovensko nikdy Holandsko o zániku dohody nenotifikovalo.
Odškodnenie môže byť aj vyššie
Je potrebné doplniť, že aj v prípade, ak by Slovensko bolo úspešné a rozhodcovský súd by bol označený za nepríslušný, vec sa tým neskončí.
O škode by v takom prípade museli rozhodovať príslušné orgány EÚ. V prvom kroku Európska komisia a následne prípadne Súdny dvor EÚ.
Nie je vylúčené, že aj v takom prípade dospejú k rovnakému, alebo dokonca ešte nepriaznivejšiemu výsledku pre SR.
Andrej Leontiev, Radovan Pala
TaylorWessing e|n|w|c
