Máme lacné lieky. Dodávatelia aj lekárne ich preto predávajú aj za hranice, aby viac zarobili. .
BRATISLAVA. Česko, Nemecko či Litva. Do týchto krajín chcú dodávatelia vyvážať lieky z nášho trhu najčastejšie.
Nie vždy sa im to podarí. Štátny ústav pre kontrolu liečiv za prvých šesť mesiacov roka zabránil vývozu takmer 55-tisíc balení liekov. Išlo najmä o lieky na srdcové ťažkosti, liečbu epilepsie či Parkinsonovej choroby.
Odvezú asi percento
Dodávatelia musia štátnemu ústavu hlásiť, ak chcú lieky určené pre slovenský trh vyviezť za hranice. Čísla z prvého polroka potvrdzujú, že vo väčšine prípadov im ústav na vývoz liekov súhlas dá.
Za naše hranice sa tak dostalo 342-tisíc balení liekov. „Počet vyvezených liekov sa pohybuje v rozsahu do percenta z ročne spotrebovaných liekov,“ tvrdí ústav.
Dodávateľom sa oplatí doviezť lieky k nám a potom ich vyviezť inam preto, že naše lieky sú lacné. Štát ich ceny totiž určuje ako priemer troch najlacnejších štátov v Únii.
- 30 liekov, pri ktorých bolo podozrenie, že by boli na trhu nedostupné, prešetrova lpočas prvého polroka Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
- 38 rozhodnutí o nepovolení vývozu ústav vydal.
- 54 340 balení liekov nepovolil vyviezť.
- 9 distribučných firiem sa týkal zákaz vývozu niektorých liekov, konkrétne firiem Roncor, Retia, Pharex, Ing. Dušan Sichrovský Adus, Medicarim, CS Pharma, Pharmagen a Evopharm.
- Ústav nepovolil vyviezť lieky Lyrica, Clexane, Inspra, Azilect.
Zdroj: ŠÚKL
Dodávateľ kúpi od farmaceutickej firmy lieky, ktoré majú ísť na Slovensko. Celý objem nepredá lekárni u nás, ale časť z nich predá do zahraničia, kde sú lieky drahšie.
Na biznise s liekmi si vedia prilepšiť aj lekárne. Keď už majú lieky od dodávateľa, nemusia ich všetky predať pacientom. Časť predajú inému dodávateľovi, ktorý ponúkne viac peňazí, ako by lekáreň dostala pri štandardnom predaji – teda od poisťovne a pacienta.
Zakážu spätný predaj?
Lekárne aj farmaceutické firmy chcú, aby sa vývoz liekov do zahraničia viac reguloval. „Fakt, že vznikli prípady, keď bol nedostatok niektorých druhov liekov, mohol spôsobiť len reexport do iných krajín Únie,“ povedal Branislav Budke, šéf Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností, ktorá združuje firmy vyrábajúce originálne lieky.
Slovenská lekárnická komora ide ďalej – navrhuje, aby sa spätný predaj liekov z lekárne distribučným spoločnostiam úplne zakázal. Tento nápad sa pozdáva aj asociácii farmaceutických spoločností. „Zákaz spätného predaja je opodstatnený,“ tvrdí Budke.
Ministerstvo zdravotníctva sa však k zákazu spätného predaja liekov stavia skepticky. „Toto opatrenie nerieši situáciu, ako to potvrdzujú čísla z Česka, kde ho zaviedli,“ povedal šéf sekcie farmácie a liekovej politiky na ministerstve Adam Hlôška.
Vývoz z Grécka preverujú
Vývoz liekov zo Slovenska môže síce Štátny ústav pre kontrolu liečiv zastaviť, no zákaz vývozu je problematický pre pravidlá z Bruselu.
„Sme v prostredí Únie, kde platí voľný pohyb tovaru, služieb a osôb. Na druhej strane, legislatíva dáva každému členskému štátu možnosť a povinnosť primerane reagovať alebo prijímať opatrenia, aby chránil zdravie občanov,“ objasňuje možné problémy riaditeľ ústavu Ján Mazag.
S našimi obmedzeniami vývozu liekov Brusel problém nemá. „Európska komisia proti Slovensku nevedie v tejto veci žiadne právne konanie o porušeni práva Únie,“ povedal hovorca zastúpenia Komisie u nás Andrej Králik.
Pre vývoz liekov však už Komisia prešetruje Grécko. Podľa Králika skúma, či ide o porušenie práva Únie.
Po zavedení najnižšej ceny lieku v Únii mali Gréci problém s tým, že im niektoré z liekov chýbali. Zaviedli tak dve ceny – jednu pre domáci trh a vyššiu pre zahraničie.