PODOZRIVÝ NÁZOR FERA MÚČKU

Prečo sú platy sestier ilegálne a lekárske nie

Sudcovia verili prepočtom ministerstva. No tie nevyšli.

Rozhodnutie Ústavného súdu podnietilo stanovačku sestier pred Úradom vlády.(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Ak dnes politici hovoria, že zvyšovanie platov sestier narazilo na principiálnu ústavnú prekážku, tak to nie je pravda. Ústavný súd len povedal, že by to chcelo trochu viac citu.

Pred dvoma rokmi sa v zdravotníctve odohrali dve rebélie. V pamäti silnejšie utkvela rebélia lekárov. Každý si spomenie, že nemocniční lekári dotlačili vládu do zvýšenia svojich platov tak, že prestali chodiť do roboty.

Razantná akcia lekárov prekryla hlas zdravotných sestier. Tie do práce chodili a pritom zbierali podpisy za zvýšenie svojich platov. Vyzbierali ich vtedy takmer štvrť milióna.

Vláda nakoniec ustúpila obom, prijala zákon o zvýšení ich platov. Dnes však platí iba ten zákon, ktorý sa týka nemocničných lekárov. Ten o platoch sestier zrušil Ústavný súd. Prečo sú sestry ilegálne a lekári nie?

Zamerali sa na sestry

Zaujímavé je už to, prečo Ústavný súd zákon o platoch sestier posudzoval. Do posudzovania sa pustil preto, že sa s ním naň obrátila Generálna prokuratúra, ktorej sa zákon nepozdával.

Generálna prokuratúra sa zákonom zaoberala preto, že sa s tým na ňu obrátil šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula, dnes poradca premiéra.

Ten tak urobil preto, že naňho tlačili neštátne nemocnice a lekári, ktorí majú súkromné ambulancie. Vraveli, že ak budú musieť zvýšiť platy sestrám, tak ich súkromné zariadenia skrachujú. Problém s tým mali aj politici, hoci pred voľbami za zákon hlasovali všetky strany, 141 poslancov. Keď však došlo na plnenie zákona, terajšia vláda už taká nadšená nebola.

To je reťazec dôvodov, prečo sa Ústavný súd zaoberal platmi sestier. Zvýšenými platmi nemocničných lekárov sa súd nezaoberal. Lebo sa s tým naň nik neobrátil.

Námietky

Tu sú stručne načrtnuté podozrenia, ktoré Ústavný súd posudzoval: Je správne, ak štát prikáže, že súkromná firma musí niekomu zvýšiť plať? Je spravodlivé, keď štát prikáže zvýšiť plat iba niektorým profesiám? Je v poriadku, keď si štát zmyslí, že zasiahne do pracovnej zmluvy s vaším zamestnávateľom? No a napokon, je v poriadku, ak štát hromadne uvalí na súkromné ambulancie a nemocnice takú ekonomickú záťaž, že ich to môže dotlačiť do straty?

Všetky tieto námietky zmietol Ústavný súd zo stola okrem jednej, tej poslednej: bolo by to celé príliš drahé. Podľa súdu nemožno schvaľovať zákony, ktoré by takto nárazovo zaťažili súkromných poskytovateľov. Hlavne, ak štátna analýza ekonomiky zdravotníctva naznačuje, že v celom zdravotníctve bude málo zdrojov.

Keď Ústavný súd rozhodoval o tom, či by požadovaná suma ohrozila zdravotníctvo, opieral sa o prognózu ministerstva zdravotníctva.

Ministerstvo sa pritom netajilo, že zákon sa mu nepozdáva. Súd priznal, že si je tohto konfliktu záujmov vedomý, podľa neho však prepočty ministerstva možno považovať za dôveryhodné.

Sudcovia v podstate skonštatovali, že oni tam naozaj nie sú nato, aby prepočítavali údaje od štátu. Na základe poskytnutej analýzy sudcovia skonštatovali, že zdravotníctvo nečaká také zlepšenie hospodárenia, aby utiahlo zvýšené platy sestier.

Pre informáciu, zvýšenie platov sestier sa odhadovalo na 70 – 90 miliónov eur. To je tak jeden a pol percenta všetkých zdrojov v zdravotníctve.

Netrafili sa

No po roku a pol už vieme vyhodnotiť, ako ministerská analýza dopadla. Výnosy zo zdravotného poistenia rástli viac, ako sa čakalo. No hlavne bilancia verejného zdravotného poistenia dopadla výrazne lepšie, ako sa čakalo.

Namiesto očakávaného prebytku v objeme päť miliónov eur skončila za rok v prebytku 154 miliónov eur. Za to by sa dali platy sestier zdvihnúť skoro dva razy. Tento hospodársky výsledok sa dosiahol napriek tomu, že viaceré zariadenia sestrám platy podľa zákona zdvihli, aj keď jeho účinnosť Ústavný súd pozastavil.

Niekto by mohol namietať, či by sa pri súčasnom stave nemocníc mali tieto peniaze naozaj využiť iba na sestry, a nie napríklad na opravu plesnivých nemocničných spŕch. Alebo na znižovanie dlhu univerzitných nemocníc.

To je legitímna debata, ale netýka sa logiky, z ktorej vychádzal súd. Súd sa pozrel na to, kde v systéme zoberie ďalších 70 miliónov eur na sestry oproti existujúcemu stavu. No a skutočnosť ukázala, že v systéme sa objavilo ďalších 140 miliónov eur, s ktorými sudcovia pri rozhodovaní nepočítali.

Druhý problém, ktorý zákonu vyčítal Ústavný súd, bol nedostatok času. Podľa súdu by sa zvýšenie platov sestier v takom objeme dalo akceptovať, ak by neprišlo tak náhle, ale bolo rozložené na dlhšie obdobie.

Ľudskou rečou povedané, súd počítal s tým, že ak by nárast nabiehal pomalšie, tak by sa to nakoniec nejako utriaslo. Súkromných lekárov a nemocnice považuje súd za takú vplyvnú skupinu, že nakoniec by si tie peniaze zo systému nejako vymohli. Len by na to podľa súdu potrebovali viac času.

Ak dnes politici hovoria, že zvyšovanie platov sestier narazilo na principiálnu ústavnú prekážku, tak to nie je pravda. Ústavný súd len povedal, že zavedenie vyšších platov pre sestry pracujúce u súkromníkov mali byť navrhnuté s trochu vyššou mierou citu.

Dilema

Nakoniec zákerná otázka. Politici sú občas populisti. Ako by sa mal správať Ústavný súd, ak zistí, že prijali populistický zákon, ktorý pokladá za ťažko realizovateľný? Mal by taký zákon zrušiť alebo nechať politikov, aby niesli následky svojho populizmu a hľadali riešenia pre sľuby? Náš súd nebol jediný, čo riešil takú dilemu.

Poľský súd pred rokmi rozhodoval veľmi podobný prípad. Tiež išlo o platy sestier, ktoré politici populisticky zvýšili bez toho, aby nemocniciam povedali, kde na ne vziať. Zákon sa týkal iba štátnych nemocníc.

Poľský ústavný súd sa riadil princípom, že je lepšie nechať v platnosti populistický zákon s nejasným koncom, ako keby si poslanci zvykli vyvolávať nesplniteľné očakávania a potom čakali, že zákon odmietne ústavný súd.

Jednoducho, aj keď poslanci prijmú populisticky ladený zákon, v demokracii má taký zákon platiť a poslanci zaň majú niesť zodpovednosť.

Slovenskí ústavní sudcovia naznačili, že keby medzi ohrozenými nebolo toľko súkromných poskytovateľov, tiež by sa prikláňali k takému riešeniu. Ale nemysleli to úplne vážne.

Na výber totiž mali aj možnosť, že platový zákon by platil naďalej - no netýkal by sa sestier zamestnaných v súkromných zariadeniach. Aj to totiž bola podľa priloženého stanoviska jedného z ústavných sudcov alternatíva.

Ústavný súd sa však rozhodol pred populizmom politikov ochrániť všetkých. Takže odmietnutím zákona zrušil nárok na vyššie platy aj sestrám, ktoré pracujú v zariadeniach toho štátu, ktorý im zákonom priznal vyššie platy.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 797
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 602
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 340
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 140
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 587
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 586
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 245
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 995
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 785
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 724

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajín V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Brusel žiada od Talianska dodatočné úsporné opatrenia

Taliansko z dôvodu vysokého dlhu v roku 2016 prisľúbilo, že zníži rozpočtový schodok na 1,8 percenta HDP.

Slovensko vymení svojich zástupcov v trvalom eurovale

Zmeny súvisia s ukončením pôsobenia Ivana Lesaya na ministerstve financií.

Daimler buduje pri Moskve automobilku za vyše 250 miliónov eur

Prvé autá by mala automobilka dodať na trh v roku 2019.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop