Šéf EPH Daniel Křetinský: J&T plynu ani nerozumie

EPH nebude v plynárňach presadzovať ruské záujmy a nie je schránkovou firmou z 90. rokov, vraví jej šéf DANIEL KŘETÍNSKÝ.

Daniel Křetínský (38) prišiel do biznisu v roku 1999 ako právnik pracujúci pre skupinu J&T. V roku 2003 sa stal jej partnerom a podieľal sa tak na jej ziskoch. Pred štyrmi rokmi stál pri založení firmy EPH, ktorá investuje do energetiky v strednej Európe.(Zdroj: SME/Gabriel Kuchta)

Kto je kto
  • EPH je energetická firma, ktorú vlastnia Petr Kellner, Daniel Křetínský a J&T,
  • SPP je predajca plynu,
  • eustream je spoločná firma štátu a EPH, ktorá vlastní tranzitný plynovod,
  • Net4Gas je česká obdoba eustreamu, ktorý sa EPH nepodarilo kúpiť.

Ako ste sa vlastne dostali k tomu, aby vám nemecký E.ON a francúzsky GdF Suez predali ich podiely v SPP?

Podľa našich informácií E.ON a GdF Suez najprv testovali trh v okruhu svojich obvyklých kupujúcich, ktorými sú firmy z prvej európskej energetickej ligy a s ktorými tradične obchodujú. Nenašli však nikoho. Keď sme sa o tom dozvedeli, oslovili sme najprv GdF a veľmi rýchlo sa k rokovaniam pridal E.ON.

V čom ste vy menej ako partneri prvej ligy? V tom, že nie ste v energetike 15 až 20 rokov?

EPH je spolu s ostatnými stredoeurópskymi firmami na rozhraní prvej a druhej európskej energetickej ligy. V prvej sú iba bývalé monopoly najväčších európskych štátov. Ide teda o firmy typu GdF ako bývalý plynárenský monopol, EdF ako bývalý elektrárenský monopol vo Francúzsku. V Nemecku bolo územie rozdelené medzi E.ON a RWE. V menších štátoch takéto veľké firmy neexistujú.

Mnohí máme na Slovensku obavy z Rusov v strategických investíciách. Za vlády Ivety Radičovej ste hneď presvedčili ministra hospodárstva Juraja Miškova, že ste vhodným partnerom pre Slovensko a SPP. Ľudia okolo Ivana Mikloša však dávali najavo, že tu nechcú niekoho, kto nie je významnou európskou firmou už len preto, že plynárenstvo má pre krajinu aj bezpečnostné dosahy. Keby ste dnes mali Mikloša presvedčiť, čo by ste mu povedali?

Pre Slovensko sme zaujímaví, pretože vieme efektívne spravovať energetické aktíva v regióne. Platí to aj v porovnaní so zahraničnými spoločnosťami. Príkladom je Pražská teplárenská, ktorú sme prebrali od britskej International Power a nemeckej EnBW. Ich prevádzkový zisk sa za dva roky zvýšil približne o polovicu. Naša efektivita súvisí s tým, že sme doma v tomto regióne a je pre nás prioritou. Nechcem, aby to vyznelo konfrontačne voči E.ON alebo GdF, ale pre oboch bol SPP okrajovou investíciou. Nebola to pre nich prioritou, preto často používali skôr úradnícky spôsob riadenia. Špičkoví manažéri týchto firiem boli veľmi ďaleko od SPP. Firma trpela tým, že štát v privatizácii nevybral iba jedného partnera. Takto všetky rozhodnutia SPP vyžadovali konsenzus nemeckej, francúzskej a v niektorých prípadoch aj slovenskej strany. Preto si myslím, že privatizácia SPP bola z pohľad štátu absolútne nešťastne urobená.

GdF a E.ON môžu slobodne podnikať len potiaľ, pokiaľ ich vláda povie, že je to ešte v poriadku. Náš premiér sa môže postaviť, ísť do Paríža, do Bonnu a sťažovať si, ak by bol problém, ale nemá ísť kam do EPH. Chápete tú výčitku?

Takéto vnímanie situácie je pre mňa oveľa viac politické, ako by si zaslúžilo. Nad majetkom slovenských plynární, ktoré majú nenahraditeľný strategický význam a ich nefunkčnosť by spôsobila Slovensku problémy, má krajina úplnú kontrolu cez regulátora, zákony a silové zložky. Ak by sme prestali plniť povinnosti, ktoré máme podľa národnej aj európskej legislatívy vo vzťahu k tranzitu plynu alebo distribúcii, tak štát má ako dosiahnuť nápravu. Už nie sú 80. ani 90. roky, ale je rok 2013. Európska legislatíva presne hovorí o povinnostiach prevádzkovateľa aktív typu plynovodná tranzitná rúra. Proti snahe súkromnej firmy zhodnocovať investíciu stojí regulátor, ktorý zaisťuje ceny na najnižšej rozumnej úrovni.

Je pravda, že keď sa vám nepodarilo kúpiť tranzitný plynovod Net4Gas, ktorý mal vytvárať synergie so slovenským, a cítili ste väčšie riziko, išli ste do Ruska ponúkať slovenské podiely na predaj?

Môžem sa nad tým len usmievať. Nikdy sme nenaznačovali, nediskutovali, nikto nás nekontaktoval predať podiel SPP či eustreamu. Je to úplný nezmysel. Máme opačný záujem, chceme sa v preprave plynu v Európe posilňovať.

Slovensko má veľkú traumu z privatizácie Transpetrolu. Predali sme ho Jukosu, ktorý sa už tváril takmer ako americká firma, a keď začali Chodorkovského problémy, naraz sme nevedeli, ktorý súd o čom rozhoduje a kto je vlastne majiteľom tej firmy. Preto strach, či nie ste len nejaká škrupinka, ktorou sa sem dostane Gazprom alebo niekto podobný. Čo hovoríte na výčitku, že váš najväčší akcionár Kellner má v Rusku záujmy, na ktoré nevidíme a ktoré môže ich napríklad vymeniť za vplyv na Slovensku.

EPH je jedna z najväčších firiem v stredoeurópskom regióne. Vybudovali sme ju preto, že sme sa správali efektívne a kredibilne voči partnerom. Máme majetok za 230 miliárd českých korún, urobili sme transakcie s väčšinou veľkých európskych energetík. To, že EPH sa zamieňa s nejakou firmou, ktorá bola založená za tretím rohom a sedí v nejakej schránke, ma mrzí. Od opozičných politikov v parlamente som počul znôšky nehoráznych klamstiev, ktoré poškodzovali nielen nás, ale aj Slovensko. Ak nejaký zahraničný investor zvažuje vstup na Slovensko, jednoduchým spôsobom získa referencie o EPH. Ak si prečíta, akým spôsobom sú slovenskí politici schopní sa vyjadrovať o najväčšom investorovi v krajine, tak ho to odradí. My nie sme žiadna schránková firma na začiatku 90. rokov divokej privatizácie.

No podobne na vás vybehol pred parlamentnými voľbami aj Robert Fico. Zvolával tlačovky a hovoril o kradnutí rúry.

SPP je najväčšia slovenská firma, a preto ju politici zo všetkých strán komentujú a aj používajú aj na svoje ciele. No jedna vec je nejako interpretovať fakty a iná hovoriť klamstvá.

Kto je ten racionálny človek v Smere, s ktorým ste sa rozprávali na začiatku?

V okamihu, keď sa EPH pokúsil o vstup do SPP, začal oficiálnu komunikáciu so štátom a odvtedy v tom neprestal. Samozrejme, spolupracujeme s kolegami, ktorí zastupujú štát v predstavenstve SPP, pravidelne sa stretávame so zástupcami ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, mal som možnosť rokovať v tomto období aj s pánom premiérom.

Čo povedala táto vláda? Čo boli jej priority a čo ste chceli vy? Zvonku to vyzerá, že chcela viac okamžitých peňazí a robiť dojem, že vytlačila Miklošových investorov. Vy ste tiež chceli rýchlo veľa peňazí späť a od vlády, aby vám to umožnila jednoducho zorganizovať.

To je zjednodušený pohľad. Rokovanie s vládou bolo dlhé a tvrdé, pretože vláda si stanovila veľký katalóg požiadaviek. Najdôležitejším balíkom výhod bolo posilnenie práv štátu vo vzťahu k SPP v oblasti kontroly nad tokmi peňazí, zadlžovaním, nad predajom aktív nad určitý objem. Druhým posilnenie predkupného práva štátu, pretože to pôvodné bolo veľmi slabé. Úprimne povedané, mohli sme ho aj obísť, ale nechceli sme to ani my, ani GdF, ani E.ON. Treťou oblasťou bolo posilnenie dividendovej politiky. Štát dostane takmer o miliardu eur viac oproti plánu, ktorý mali Nemci a Francúzi na nasledujúcich päť rokov. Mali sme pocit, že na tomto zostaneme, štát napokon v záverečnej fáze prišiel s požiadavkou, že by chcel právo na prevzatie materskej spoločnosti SPP, ktorá dodáva plyn domácnostiam a firmám. Nakoniec sme s tým súhlasili.

Keď ste dostali tú poslednú podmienku, trochu sa vám možno aj uľavilo, že sa nebudete musieť ťahať za prsty so štátom a straty z predaja plynu domácnostiam si vymáhať cez arbitráže?

Z finančnej stránky je ponechanie si matky SPP atraktívne pre štát, a nie pre EPH. Kto vie čítať výkazy spoločností, vidí, že štát získava stovky miliónov eur majetku zadarmo. Jedinou výhodou, ktorá pre nás z toho vyplýva, je vyhnutie sa problémom, keď sa absolútny tlak vlády na zachovanie cien plynu zrazí s komerčnou logikou.

Čo sa z vášho pohľadu stalo medzi jarou a letom, keď už to vyzeralo, že štát nechce kupovať SPP, ale napokon povedal, že by to prebral?

Štát nedával najavo, či SPP prevezme, alebo nie. Myslím si len, že čakal na vývoj rokovaní s Gazpromom o cenách plynu pre SPP a až po tom padlo konečné rozhodnutie.

Čo bude pre štát dlhodobo hodnotnejšie? Mať 51 percent v SPP, ktorý je spravuje investor, ktorý ide po svojich peniazoch, alebo sto percent vo firme, ktorú budú spravovať štátni manažéri?

Neprináleží mi na túto tému špekulovať. Z oficiálnej komunikácie som mal dojem, že štát si uvedomuje, že SPP musí spravovať profesionálne a odborne zdatný manažment.

Ako sa určilo, že cena za akcie v SPP bude prevzatie dlhov v SPP na úrovni 59 miliónov eur?

Bola to obchodná dohoda. Štát prevzal majetok a záväzky. Na strane aktív prevzal nehnuteľnosti za asi 130 miliónov eur a čistý pracovný kapitál v objeme 450 miliónov eur. Myslí sa tým najmä plyn, ktorý vlastníte, pohľadávky, mínus záväzky.

Ale 51 percent akcií už štát mal, čiže všetko to treba vydeliť dvoma a odpočítať pravdepodobné budúce straty.

Z pohľadu aktuálneho stavu je to extrémne výhodný obchod pre štát. Je tu veľký majetok a dnes nie je dôvod sa domnievať, že SPP by mal od svojho dodávateľa nakupovať plyn za nekorektnú cenu.

Podľa čoho by malo Slovensko zistiť, kedy je cena, na ktorú Rusi pristúpia, dobrá, a v akom prípade by sme mali ísť ešte aj na arbitráž?

Cena, ktorú bude SPP platiť ruskému partnerovi, by mala SPP umožniť, aby bol konkurencieschopný na vlastnom trhu a mal aj primeranú maržu.

To znamená, že netreba vychádzať z ceny, ktorú určil regulátor, ale z bežných cien pri podobných kontraktoch na európskom trhu?

Nikto nemôže prenášať na Gazprom ako hlavného dodávateľa plynu dôsledky strategickému zámeru vlády chrániť domácnosti v nadštandardnej miere.

Cítili ste na rokovaniach s Gazpromom zmenu správania, keď prehral arbitráž o ceny plynu s RWE?

Nechcem komentovať detaily rokovania s Gazpromom. Azda len toľko, že z môjho pohľadu sa Gazprom k plneniu svojich záväzkov voči SPP stavia korektne.

Premiér hovorí, že keď teraz bude s Rusmi rokovať len štát, bude mať väčšiu šancu vyrokovať lepšiu cenu. Súhlasíte?

My s Gazpromom aktívne rokujeme a nebolo by v záujme štátu, aby sme k tomu dávali akékoľvek vyjadrenia.

Ukrajina chce odoberať plyn zo Západu cez Slovensko a Európska komisia ju v tom podporuje. Eustream hovorí, že je za. Robí naša firma maximum toho, čo od nej žiada Únia?

Plyn môžete posielať fyzicky alebo virtuálne. Fyzicky tok by znamenal, že by časťou systému skutočne pretekal plyn zo západu na východ. Virtuálny tok spočíva v tom, že jeden posiela z bodu A do bodu B napríklad 50 miliárd a vy máte dopyt, aby ste poslali spätne z bodu B do bodu A desať miliárd kubíkov plynu. Preto nepošlete 50 miliárd jedným smerom a desať druhým, ale prepošlete len 40 miliárd a tých desať miliárd necháte na území za bodom A. Eustream detailne preveruje obidve možnosti. Pre fyzický tok plynu na Ukrajinu treba splniť tri podmienky: trvá to nejaký čas, vyžaduje to náklady a aby malo význam takúto akciu podniknúť, tak treba mať objednávku kredibilného odberateľa, ktorý ten plyn potrebuje zaslať. Iná vec je virtuálny tok, ktorý je v rámci Únie bežný. Problém je, že Ukrajina nie je v Únii a jej systém kontraktov je iný ako náš. Naráža sa tak na právne a informačné problémy, ktoré zatiaľ nedávajú veľa dôvodov na optimizmus.

Nie je možnosť politicky vplývať na spätný tok dôvod, prečo si štát myslí, že si s Gazpromom môže vyrokovať lepšie ceny ako súkromník?

Opakujem, nie sú v 80. roky. Toto sú naivné reči ako pri pive. Je rok 2013, energetická legislatíva presne stanovuje, kto čo musí robiť. Hneď ak niekto neposlúchne, prídu sankcie od Európskej komisie, napríklad nás môžu donútiť predať eustream. Predstava, že bude niekde sedieť zástupca štátu a bude hovoriť, dajte nám plyn lacnejšie a my vám za to nepustíme plyn na Ukrajinu, je úplne mimo reality.

Eustream je základ ziskovosti celej skupiny. Teraz má táto skupina menšie zisky, ako sa idú vyplácať dividendy. Takto by to malo ísť ešte päť rokov. Potom by sa to malo otočiť, aby sa stihlo splatiť 750 miliónov, ktoré si eustream požičal cez dlhopisy?

Všetky energetické firmy pracujú s nejakým pomerom vlastného a cudzieho kapitálu. So štátom sme si dohodli, že na úrovni SPP budeme dodržiavať pomer zadlženia do výšky dva a pol násobku EBIDTA, čiže zisku pred zdanením a započítaním odpisov. Priemer zadlženia v integrovaných energetických spoločnostiach v Únii je 3,7 x EBITDA, väčšina z nich má prémiový rating, a v sieťových je 4,5 x EBITDA. My sme sotva nad polovicou bežnej úrovne. Sme teda extrémne konzervatívni, aby sme mali absolútnu istotu, že sme na míle vzdialení akémukoľvek problému.

EBITDA skupiny je hlavne eustream?

Približne 500 miliónmi eur tohto roku bude prispievať eustream. O niečo horšie než za minulý rok bude vyzerať výsledok SPP Distribúcie, ktorý čakáme na úrovni 230 – 240 miliónov eur oproti 250 miliónov za minulý rok. Firmy z oblasti skladovania pridajú k EBITDA skupiny ďalších okolo 150 – 160 miliónov eur. Predpokladáme, že eustream bude mierne klesať, ale ten pokles by nemal byť dramatický najmenej v nasledujúcich rokoch. Jediná vec, ktorá by negatívne ovplyvnila eustream, by bola vojna medzi Ukrajinou a Gazpromom, keď by došlo k prerušeniu tokov. To však považujem v blízkom čase za nemožné. Najdôležitejší kontrakt eustreamu na tranzit plynu je do roku 2028. Platí v nej aj povinnosť "musíš platiť bez ohľadu na to, či plyn posielaš, alebo nie".

Ako veľmi nám ubližujú konkurenčné plynovody okolo?

V Európe dnes existujú tri toky plynu do západnej a južnej Európy. Historicky jedinou prepravnou cestou bol centrálny koridor Rusko – Ukrajina – eustream. Potom dochádza k rozdvojeniu – severná línia vedie cez plynovod Net4Gas do Česka a do Nemecka, potom ďalej do Francúzska. Južná vetva tečie cez Rakúsko a ďalej do Talianska.

Pre eustream je mínus vybudovanie plynovodu Nordstream, ktorý spája Rusko po dne Baltského mora so severným Nemeckom. Zobral totiž drvivú väčšinu tokov, ktoré viedli severnou cestou eustreamu. No aj pri existencii Nordstreamu existuje dostatočné využitie eustreamu pre cestu južnej vetvy do Talianska a tiež je predpoklad, že sa navýši spotreba a poklesne produkcia plynu v západnej Európe. S tým je spojený predpoklad, že sa začne opäť využívať severná línia eustreamu. Konkurenčné voči eustreamu by bolo, keby sa plánovaný plynovod Southstream vybudoval v robustnom rozsahu. Ohrozovalo by to dodávky južnou líniou eustreamu najmä po roku 2028.

Keď si predstavíte možné výsledky vyšetrovania Gazpromu Európskou komisiou, je to niečo relevantné pre váš biznis?

Zatiaľ nevnímame to vyšetrovanie ako niečo, čo by malo ovplyvniť eustream.

Ak slovenská vláda hovorí, že môže urobiť z cien dodávok plynu niečo ako investičný stimul pre firmy, tak to čítame tak, že bude chcieť meniť pravidlá cenotvorby v distribúcii. Čo vy na to?

Nepoznám detailne pozadie takého zámeru. No platí, že slovenská distribúcia je regulátorom stlačená na absolútne minimum. Na Slovensku je tak návratnosť vlastného kapitálu v distribúcii plynu 6,5 percenta, kým napríklad v Nemecku 9,5 percenta. Slovensku bolo navyše nezvyčajne husto plynofikované až do relatívne malých obcí. Je to veľa kilometrov trubiek, preto ťažko žiadať, aby slovenská distribúcia bola najlacnejšia v regióne. Ak chce štát vyhovieť priemyselným odberateľom plynu na úkor distribúcie, mal by si pripomenúť, že je príjemcom takmer 63 percent všetkých ziskov generovaných v rámci plynární. Je to 23-percentná daň plus 51 percent cez svoje podiely v SPP.

Ale platí, že ak by sa zaviedla regulácia, ktorá by umožnila niektorým podnikom platiť menej za distribúciu, tak sa to buď prenesie do cien plynu pre domácnosti, alebo firmy, alebo by sa to tlačilo na menšie zisky SPP Distribúcie?

Musíte si povedať, či je správne rozhodnutie dať 1 euro podnikateľovi alebo 63 centov z toho na školy, učiteľov, zdravotníctvo. To euro, ktoré dostane podnikateľ, zaplatí zo 63 centov štát. Alebo nezostanú peniaze na údržbu siete.

Vy neviete strihať pásky, veľké priemyselné podniky áno.

Čokoľvek sa stane, budeme to rešpektovať. Rozhodnutie o investícii na Slovensko vychádza z primárnej dôvery v to, že Slovensko a slovenská regulácia a vláda sa budú v tejto oblasti rozhodovať racionálne. Vždy, keď investujete do regulovaných aktivít, tak investujete do rizika štátu. Chápem, že je ťažké obdobie, že Slovensko bojuje s nezamestnanosťou, že potrebuje priťahovať zahraničných investorov, vytvárať pracovné miesta. Len nech sa to nerobí kontraproduktívne. Dnes mnoho krajín súťaží o prílev zahraničného kapitálu. Aby ho získala, musí nielen vytvárať ponuku, ale hlavne pôsobiť ako štandardné investičné prostredie. Tomu nepomáhajú ani zbesilé výroky opozície v parlamente o čomkoľvek, a ani prípadný tlak na neracionálne opatrenia v distribúcii.

Ak to dopadne tak, že by zmenou v regulácii distribúcie bola poškodená distribučná spoločnosť, a teda aj EPH, pôjdete do sporu so štátom?

Nevidím žiadny dôvod niečím sa vyhrážať ani špekulovať na túto tému. Slovenský regulátor má veľmi vysokú odbornosť.

V SSE sa asi tiež dostanete do zložitej situácie. Náklady, ktoré mala distribučka so zelenými zdrojmi, neuznával regulátor, ako to tam vidíte?

Verím v racionalitu slovenského regulátora. Je logické, že vyvíja absolútny tlak na to, aby sa nepreplácalo viac, než sa musí. Dúfam, že tá debata sa skončí tak, že bude preplatené to, čo férovo má byť preplatené, nie viac. Nie je správne pokúšať sa hrať s regulátorom hry, pretože akcia vyvoláva protiakciu. Treba si však uvedomiť aj to, že vo chvíli ako tlak regulátora presiahne rozumné medze, stáva sa kontraproduktívnym.

Keď ste kalkulovali s možnosťou, že ostanete v matke SPP, pozerali ste sa na štruktúru odberateľov v domácnostiach. Čo vám vychádzalo? Ktorí by uniesli drahší plyn? Ktorým by to bolo lepšie dať na úkor podniku zľavu?

Mal som pocit, že existuje priestor na dereguláciu časti zákazníkov SPP. Slovensko má v tomto ohľade zložitú demografickú štruktúru, pretože hlavne v niektorých regiónoch typu Orava existujú nezateplené domy s relatívne veľkou plochou, ktorých obyvatelia nie sú sociálne favorizovaní. Veľkým odberateľom v mestách sme hovorili bazenári a hľadali sme spôsob, ako deregulovať bazenárov, ale nie je to úplne jednoduché. Je pravda, že časť domácností, ktoré sú dnes chránené, sú aj obyvatelia zateplených domov v Bratislave s rozlohou 300 štvorcových metrov, ktorí nepotrebujú ochranu pred rastom cien plynu. Problém je, že ich musíte vedieť odlíšiť od dvojdomu na Orave, ktorý už má 170 štvorcových metrov nezateplených a bývajú tam ľudia, ktorí nie sú v rovnakom sociálnom postavení ako majitelia zatepleného domu v Bratislave.

Ak by ste zostali v SPP, navrhli by ste 30-percentné zvýšenie cien pre domácnosti, ako to hovorí premiér?

Nechcem špekulovať, som rád, že som nemusel nič navrhovať.

Na tlačových besedách sa ako samozrejmosť hovorí, že pôvodní investori v SPP si posielajú peniaze domov, neférovo, ale legálne. Našli ste tu po Francúzoch a Nemcoch takéto posielanie peňazí?

Môžem len povedať, že SPP neplatí EPH ani nikomu zo skupiny EPH žiadne peniaze. Naše osobné výdavky nie sú účtované SPP, neúčtujeme si cestovné do Bratislavy, bývanie v Bratislave, nič takého sa nedeje. Máme úplne čisté svedomie.

Môže to byť významná úspora, ak sa odstrihnú zmluvy na konzultačné či poradenské služby zazmluvnené s partnermi pôvodných majiteľov SPP?

Potenciál pre úspory na úrovni matky SPP je veľký, ale nie je to primárne otázka odbúrania plytvania. Skôr ide o to, či má byť SPP rovnako veľký, hoci už nebude korporátnym centrom pre všetky dcéry tak ako doteraz.

Ako dnes vysvetľujete podpis J&T Finance Advisors na vládnom dokumente?

Obrovské množstvo dokumentov chodilo od nás a od SPP štátu, pretože štát mnoho mesiacov preveroval situáciu v SPP. Neprekvapilo nás, že štát môže mať obrovský objem podkladov, ktoré majú pôvod u nás. Prekvapilo nás, že v ministerskom dokumente, ktorý sme určite nepísali, bola značka J&T. Pritom J&T nemá s dianím v SPP nič spoločné, v J&T ani neexistuje nikto, kto by sa orientoval v oblasti plynárenstva. Náš kolega, ktorý teraz sedí o pár dverí ďalej, pôsobí ako poradca predstavenstva SPP, pracoval na starom notebooku, ktorý patrí firme EP Investment Advisors, v ktorej som stále konateľom. Táto firma sa v minulosti volala J&T Investment Advisors a softvér tej firmy je registrovaný stále na pôvodnú značku. Nikto neprepísal v zmluve s Microsoftom J&T na EP, a tak sa objavila táto značka. Dôvod, prečo sa to tam objavilo, bol, že keď kolega Haško kontroloval, či v tom materiáli nie sú dôverné informácie, ktoré by mohli poškodiť SPP hlavne v oblasti vzťahov s Gazpromom, tak tam napísal niekoľko komentárov. Keď ich vložil, tak niektoré atribúty vo vlastnostiach prepísali, pretože mal novšiu verziu wordu.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  3. Cíťte sa v priestore príjemne
  4. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  7. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  10. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 497
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 737
  3. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 3 827
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 774
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 629
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 115
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 037
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 006
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 018
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 948

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.

KOMENTÁRE

Človek nie je rýchlovarná kanvica

Mzda slovenských zamestnancov nehovorí o ich pracovnom nasadení.

Neprehliadnite tiež

Brusel chce regulovať hranolčeky, môžu chutiť inak

Hranolčeky nezakážu. Únia len rokuje o nariadení, ktoré obmedzí teplotu fritovania zemiakov. Chuť hranolčekov to môže zmeniť.

Zadržaný manažér VW v kauze emisií chce priznať vinu

Schmidta zatkli začiatkom januára na Floride.

Bratislava môže dostať novú linku, v Maďarsku vznikli nové aerolinky

Aerolínie založil honorárny konzul Maďarska na Srí Lanke, pôvodne chcel lietať dlhé trasy do Číny či Thajska.

Deutsche Bank zvažuje presun 300 miliárd eur z Londýna do Nemecka

Sťahovanie sa dotkne niekoľko stoviek pracovných miest a zhruba 20-tisíc klientskych účtov.