Víťazi Pulitzerových cien sú rovnako kvalitní ako predtým, tvrdí organizátor

Rozhovor s ním poteší každého novinára, ktorý verí v budúcnosť svojej profesie. Napriek ekonomickej kríze denníkov vidí, že americké noviny stále robia kvalitné investigatívne články. Aj vďaka tomu, že v digitálnej ére je mnoho spôsobov, ako vyrozprávať p

SIG GISSLER učí žurnalistiku na prestížnej Columbia University a od roku 2002 je administrátorom Pulitzerových cien – najznámejších novinárskych cienv Amerike. Predtým pôsobil 26 rokov ako novinár a editor v denníku The Milwaukee Journal.(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

ríbeh, hovorí SIG GISSLER, ktorý robí administrátora Pulitzerových cien.

Čo je vašou prácou ako administrátora Pulitzerových cien?

„Hovorím za 19­členný výbor, ktorý udeľuje Pulitzerovu cenu. V podstate riadim operácie súvisiace s cenou. Udeľujeme 21 cien, 14 novinárskych, päť knižných, dramatické aj hudobné. Jednou z mojich hlavných úloh je vyberať porotcov, ktorí prejdú všetkých nominovaných a vyberú troch finalistov. Tí prídu pred výbor Pulitzerovej ceny, ktorý určí víťazov.“

Vy nevolíte?

„Nie, ja nevolím, ja v podstate dohliadam, aby všetko fungovalo. Som verejnou tvárou ceny, organizujem tlačové konferencie. Napríklad v novinárskych cenách vyberám 77 porotcov, ktorí prídu na tri dni na Columbijskú univerzitu. Prehrabú sa kandidátmi a vyberú troch finalistov. Ďalšou dôležitou súčasťou je to, že dohliadam na integritu súťaže, na naše etické štandardy.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Koľko materiálov sa vám ročne prihlási do súťaže?

„V novinárskych kategóriách máme viac ako tisíc nominácií. Máme tisíc kníh, 150 hudobných diel a 70 hier.“

Porotcovia to všetko musia prečítať?

„Áno. Ak ste členom poroty v beletrii, musíte prečítať 300 až 400 kníh. Nemyslím si, že by čítali každý riadok každej knihy. Ale pozrú sa na ne a v rámci tejto práce si vytvoríte istý zlatý štandard, podľa čoho porovnávate knihy. Na každé dielo sa však dobre pozrieme.“

Aké sú hlavné vlastnosti, ktoré by mali mať víťazi Pulitzerovej ceny napríklad za investigatívne spravodajstvo?

„Investigatívna kategória je veľmi dôležitá časť Pulitzerovej ceny. Hľadáme materiály, ktoré idú do hĺbky problému, písanie je silné, a tiež by mali reportáže mať zrejmý vplyv, čo sa im podarilo zmeniť.“

Napríklad ako sa poslednému víťazovi – spravodajstvu o zlých praktikách reťazcu Wal­Mart v Mexiku – podarilo prinútiť spoločnosť zmeniť pravidlá?

„Áno, niečo zmenili. Ďalší dobrý príklad je cena za správy o verejnej službe, ktorá je naša zlatá cena, a ktorá išla novinám na Floride Sun Sentinel. Odhalili spôsob, ako policajti mimo služby jazdili prirýchlo na diaľniciach. Často mali nehody, občas zabili ľudí. Dostali sa k záznamom na mýtnych bránach a merali, koľko im trvalo prejsť od jednej po druhú. Vyrátali, ako rýchlo títo policajti jazdia. Niektorí išli viac ako 200 kilometrov za hodinu. Odhalili stovky prípadov, mnohých policajtov potrestali a rýchlosť, ktorou jazdili na diaľniciach, klesla. Bolo to v prospech verejného záujmu.“

Kto môže nominovať príspevky?

„Každý, je to veľmi demokratické. Väčšinu nominujú redakcie. Takmer vždy sú tie najdôležitejšie príbehy, ktoré sa v tom roku objavili v novinách, nominované.“

Spomínali ste, že oceňujete novinárčinu, čo ide do hĺbky. Veľa sa teraz hovorí o tom, ako redakcie znižujú stavy, že to bude mať vplyv na kvalitu žurnalistiky – nebude toľko času a zdrojov ísť skutočne po probléme. Vidíte to už, keď čítate nominované články?

„Ani nie. Jedna z vecí, čo vidíme, je, že víťazi sú rovnako dobrí, ako boli vždy. Čiastočne aj preto, že momentálne žijeme zlatý vek rozprávania príbehov. Je viac nástrojov, ako povedať príbeh. Texty dopĺňajú videá, databázy. Výsledkom je hlbšia, silnejšia prezentácia. Pre niekoho to môže byť prekvapením, ale podľa mňa je to tak. Počet príbehov možno poklesol, ale kvalita tých najlepších je stále veľmi vysoko. Mnoho aj malých organizácií naďalej robí silnú investigatívu. Možno jej za rok nerobia toľko ako pred 15, 20 rokmi, ale stále robia vynikajúce veci.“

Čiže zameriavajú sa viac na kvalitu ako na kvantitu pri investigatívnych reportážach?

„Niektoré noviny sa rozhodli, že nemôžu robiť všetko. Preto si povedali, čo je ich hlavným zameraním. A jedným z ich zameraní sa stala investigatíva, pretože čitatelia na to reagujú.“

Oplatí sa to novinám?

„Investigatívna žurnalistika je veľmi drahá, musíte do nej dať veľa peňazí a často z konkrétneho príbehu nič nie je. Väčšina novín robí rôzne projekty – krátkodobé, stredne veľké aj tie, čo idú skutočne do hĺbky. Čitatelia dostávajú rôzne diela.“

Veríte, že investigatívu môžu robiť aj médiá, ktoré fungujú iba na internete?

„Áno. V Spojených štátoch máme napríklad Pro Publica, čo je spravodajská online organizácia, a vyhrala raz Pulitzerovu cenu za investigatívu. Minulý rok veľmi malá online redakcia vyhrala cenu za národné spravodajstvo. Volajú sa Inside Climate News (V klimatických správach) a tím tvoria siedmi ľudia. Vyšetrili riziko istého ropovodu. Uspeli medzi najväčšími redakciami v krajine. To bol ohromujúci príklad, aký môže mať malá organizácia veľký vplyv.“

Aký je ich zdroj príjmov?

„To je náročné. Pro Publica dostáva filantropickú podporu, Inside Climate News zasa granty. To je jedna z výziev do budúcnosti, vymyslieť, ako môžu ich príjmy naďalej pokračovať. Ak sa pozrieme na novinárstvo v Spojených štátoch, tak je lepšie a lepšie v zmysle digitálnej revolúcie, využívaní všetkých týchto nových možností pri rozprávaní príbehu. Výzvou je vymyslieť, ako by naďalej tiekli príjmy. To je otázka za 64-tisíc dolárov. Ja som optimista. Skúša sa teraz viac modelov a nakoniec sa určite niečo vymyslí. Lebo verejnosť to zaujíma. Často hovorím, že spoločnosť potrebuje čistý vzduch, čistú vodu a čisté informácie. Ľudia si uvedomujú, že potrebujú overené príbehy.“

Veríte, že ľudia sa naučia platiť za spravodajstvo na webe?

Problém bol, keď sa spúšťalo online spravodajstvo. Informácie ľuďom dávali zadarmo a vytvorili zvyk, že za správy nemusia platiť. Teraz noviny svoj obsah spoplatňujú. Niektorí hovoria, že je to ako snaha dať zubnú pastu späť do tuby po tom, čo ste ju vytlačili. Je to veľmi ťažké. Ale povzbudzujúce je, že ľudia vyzerajú, že sú ochotní platiť za aplikácie vo svojich smartfónoch. Najmä mladí ľudia sa takto dostávajú k správam a sú ochotní za to niečo zaplatiť. Je veľa experimentov v Amerike aj na sveta a bude zaujímavé sledovať nasledujúce roky.“

Ťažké časy prežívajú najmä zahraničnopolitickí novinári. Veľa aj amerických denníkov zatvorilo svoje redakcie v iných krajinách, stiahlo vyslaných redaktorov.

„To je pravda, je to jedna z vážnych obáv. Medzinárodné pokrývanie je veľmi drahé, mnoho kancelárií zatvorili. Na druhej strane je pár online organizácií, ktoré vznikajú a zapĺňajú medzeru. Veľa práce v pokrývaní diania vo svete robia veľké mená ako New York Times, Los Angeles Times, Wall Street Journal či Washington Post.

Vidíte pokles kvalitných nominovaných článkov v tejto kategórii?

„Nie v kvalite, ale v počte nominovaných. Napríklad Boston Globe mal redakcie mimo kontinentu, a teraz nemá. Veľké organizácie stále ponúkajú kvalitné články, no celkovo ich nie je toľko ako v minulosti.“

Onlinovým materiálom ste dovolili súťažiť až v roku 2007. Prečo tak neskoro?

„Už predtým sme dovolili súťažiť materiálom v kategórii Spravodajstvo vo verejnej službe. Potom sme sa rozhodli dovoliť im to v každej kategórii. Pulitzerove ceny sa menia pomaly, no keď sa menia, tak sú to dramatické veci.“

Koľko cien vyhrali online materiály?

„Máme niekoľko víťazov z čisto webových organizácií. Väčšina zo spravodajských víťazov má nejaký online komponent, či už video, alebo databázy, interaktívnu grafiku. Ako som vravel, rozprávanie príbehov má v súčasnosti oveľa viac možností ako kedysi.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 831
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 624
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 939
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 437
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 108
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 837
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 427
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 930
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 526
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 189

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štát plánuje otvoriť trh s online hazardom. Vyhovovalo by to najmä Pente, tvrdia aktivisti

Nový zákon podľa stávkarov pomôže proti nelegálnemu hazardu.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Súd mu vymeral 12 rokov, chce sa stať primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hazard nezastavíte

Hazard treba regulovať, nie zakazovať.

Neprehliadnite tiež

Vedec: Skúmame obezitu. Naše telo je naprogramované na prejedanie sa

Pomocou behaviorálnych metód sa nám pri takmer nulových nákladoch podarilo priniesť do štátneho rozpočtu 200 miliónov libier, hovorí Luke Ravenscroft.

Kaufland skúša happy hour, na Slovensku to bežné nie je

Obchodné reťazce bojujú o zákazníkov rôznymi spôsobmi.

Teplé počasie oplyvnilo úrodu. Menej bude maku, obilnín aj zemiakov

Vysoké teploty a suchá trápili viaceré okresy.

Ekonomika Iránu sa zhoršuje. Chameneí zvolal naliehavú schôdzu

Irán sa obáva nových sankcií zo strany USA.

Globálny predaj osobných počítačov vzrástol, prvýkrát za šesť rokov

Vplyv na predaj osobných počítačov majú najmä smartfóny.