Víťazi Pulitzerových cien sú rovnako kvalitní ako predtým, tvrdí organizátor

Rozhovor s ním poteší každého novinára, ktorý verí v budúcnosť svojej profesie. Napriek ekonomickej kríze denníkov vidí, že americké noviny stále robia kvalitné investigatívne články. Aj vďaka tomu, že v digitálnej ére je mnoho spôsobov, ako vyrozprávať p

SIG GISSLER učí žurnalistiku na prestížnej Columbia University a od roku 2002 je administrátorom Pulitzerových cien – najznámejších novinárskych cienv Amerike. Predtým pôsobil 26 rokov ako novinár a editor v denníku The Milwaukee Journal.(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

ríbeh, hovorí SIG GISSLER, ktorý robí administrátora Pulitzerových cien.

Čo je vašou prácou ako administrátora Pulitzerových cien?

„Hovorím za 19­členný výbor, ktorý udeľuje Pulitzerovu cenu. V podstate riadim operácie súvisiace s cenou. Udeľujeme 21 cien, 14 novinárskych, päť knižných, dramatické aj hudobné. Jednou z mojich hlavných úloh je vyberať porotcov, ktorí prejdú všetkých nominovaných a vyberú troch finalistov. Tí prídu pred výbor Pulitzerovej ceny, ktorý určí víťazov.“

Vy nevolíte?

„Nie, ja nevolím, ja v podstate dohliadam, aby všetko fungovalo. Som verejnou tvárou ceny, organizujem tlačové konferencie. Napríklad v novinárskych cenách vyberám 77 porotcov, ktorí prídu na tri dni na Columbijskú univerzitu. Prehrabú sa kandidátmi a vyberú troch finalistov. Ďalšou dôležitou súčasťou je to, že dohliadam na integritu súťaže, na naše etické štandardy.“

Koľko materiálov sa vám ročne prihlási do súťaže?

„V novinárskych kategóriách máme viac ako tisíc nominácií. Máme tisíc kníh, 150 hudobných diel a 70 hier.“

Porotcovia to všetko musia prečítať?

„Áno. Ak ste členom poroty v beletrii, musíte prečítať 300 až 400 kníh. Nemyslím si, že by čítali každý riadok každej knihy. Ale pozrú sa na ne a v rámci tejto práce si vytvoríte istý zlatý štandard, podľa čoho porovnávate knihy. Na každé dielo sa však dobre pozrieme.“

Aké sú hlavné vlastnosti, ktoré by mali mať víťazi Pulitzerovej ceny napríklad za investigatívne spravodajstvo?

„Investigatívna kategória je veľmi dôležitá časť Pulitzerovej ceny. Hľadáme materiály, ktoré idú do hĺbky problému, písanie je silné, a tiež by mali reportáže mať zrejmý vplyv, čo sa im podarilo zmeniť.“

Napríklad ako sa poslednému víťazovi – spravodajstvu o zlých praktikách reťazcu Wal­Mart v Mexiku – podarilo prinútiť spoločnosť zmeniť pravidlá?

„Áno, niečo zmenili. Ďalší dobrý príklad je cena za správy o verejnej službe, ktorá je naša zlatá cena, a ktorá išla novinám na Floride Sun Sentinel. Odhalili spôsob, ako policajti mimo služby jazdili prirýchlo na diaľniciach. Často mali nehody, občas zabili ľudí. Dostali sa k záznamom na mýtnych bránach a merali, koľko im trvalo prejsť od jednej po druhú. Vyrátali, ako rýchlo títo policajti jazdia. Niektorí išli viac ako 200 kilometrov za hodinu. Odhalili stovky prípadov, mnohých policajtov potrestali a rýchlosť, ktorou jazdili na diaľniciach, klesla. Bolo to v prospech verejného záujmu.“

Kto môže nominovať príspevky?

„Každý, je to veľmi demokratické. Väčšinu nominujú redakcie. Takmer vždy sú tie najdôležitejšie príbehy, ktoré sa v tom roku objavili v novinách, nominované.“

Spomínali ste, že oceňujete novinárčinu, čo ide do hĺbky. Veľa sa teraz hovorí o tom, ako redakcie znižujú stavy, že to bude mať vplyv na kvalitu žurnalistiky – nebude toľko času a zdrojov ísť skutočne po probléme. Vidíte to už, keď čítate nominované články?

„Ani nie. Jedna z vecí, čo vidíme, je, že víťazi sú rovnako dobrí, ako boli vždy. Čiastočne aj preto, že momentálne žijeme zlatý vek rozprávania príbehov. Je viac nástrojov, ako povedať príbeh. Texty dopĺňajú videá, databázy. Výsledkom je hlbšia, silnejšia prezentácia. Pre niekoho to môže byť prekvapením, ale podľa mňa je to tak. Počet príbehov možno poklesol, ale kvalita tých najlepších je stále veľmi vysoko. Mnoho aj malých organizácií naďalej robí silnú investigatívu. Možno jej za rok nerobia toľko ako pred 15, 20 rokmi, ale stále robia vynikajúce veci.“

Čiže zameriavajú sa viac na kvalitu ako na kvantitu pri investigatívnych reportážach?

„Niektoré noviny sa rozhodli, že nemôžu robiť všetko. Preto si povedali, čo je ich hlavným zameraním. A jedným z ich zameraní sa stala investigatíva, pretože čitatelia na to reagujú.“

Oplatí sa to novinám?

„Investigatívna žurnalistika je veľmi drahá, musíte do nej dať veľa peňazí a často z konkrétneho príbehu nič nie je. Väčšina novín robí rôzne projekty – krátkodobé, stredne veľké aj tie, čo idú skutočne do hĺbky. Čitatelia dostávajú rôzne diela.“

Veríte, že investigatívu môžu robiť aj médiá, ktoré fungujú iba na internete?

„Áno. V Spojených štátoch máme napríklad Pro Publica, čo je spravodajská online organizácia, a vyhrala raz Pulitzerovu cenu za investigatívu. Minulý rok veľmi malá online redakcia vyhrala cenu za národné spravodajstvo. Volajú sa Inside Climate News (V klimatických správach) a tím tvoria siedmi ľudia. Vyšetrili riziko istého ropovodu. Uspeli medzi najväčšími redakciami v krajine. To bol ohromujúci príklad, aký môže mať malá organizácia veľký vplyv.“

Aký je ich zdroj príjmov?

„To je náročné. Pro Publica dostáva filantropickú podporu, Inside Climate News zasa granty. To je jedna z výziev do budúcnosti, vymyslieť, ako môžu ich príjmy naďalej pokračovať. Ak sa pozrieme na novinárstvo v Spojených štátoch, tak je lepšie a lepšie v zmysle digitálnej revolúcie, využívaní všetkých týchto nových možností pri rozprávaní príbehu. Výzvou je vymyslieť, ako by naďalej tiekli príjmy. To je otázka za 64-tisíc dolárov. Ja som optimista. Skúša sa teraz viac modelov a nakoniec sa určite niečo vymyslí. Lebo verejnosť to zaujíma. Často hovorím, že spoločnosť potrebuje čistý vzduch, čistú vodu a čisté informácie. Ľudia si uvedomujú, že potrebujú overené príbehy.“

Veríte, že ľudia sa naučia platiť za spravodajstvo na webe?

Problém bol, keď sa spúšťalo online spravodajstvo. Informácie ľuďom dávali zadarmo a vytvorili zvyk, že za správy nemusia platiť. Teraz noviny svoj obsah spoplatňujú. Niektorí hovoria, že je to ako snaha dať zubnú pastu späť do tuby po tom, čo ste ju vytlačili. Je to veľmi ťažké. Ale povzbudzujúce je, že ľudia vyzerajú, že sú ochotní platiť za aplikácie vo svojich smartfónoch. Najmä mladí ľudia sa takto dostávajú k správam a sú ochotní za to niečo zaplatiť. Je veľa experimentov v Amerike aj na sveta a bude zaujímavé sledovať nasledujúce roky.“

Ťažké časy prežívajú najmä zahraničnopolitickí novinári. Veľa aj amerických denníkov zatvorilo svoje redakcie v iných krajinách, stiahlo vyslaných redaktorov.

„To je pravda, je to jedna z vážnych obáv. Medzinárodné pokrývanie je veľmi drahé, mnoho kancelárií zatvorili. Na druhej strane je pár online organizácií, ktoré vznikajú a zapĺňajú medzeru. Veľa práce v pokrývaní diania vo svete robia veľké mená ako New York Times, Los Angeles Times, Wall Street Journal či Washington Post.

Vidíte pokles kvalitných nominovaných článkov v tejto kategórii?

„Nie v kvalite, ale v počte nominovaných. Napríklad Boston Globe mal redakcie mimo kontinentu, a teraz nemá. Veľké organizácie stále ponúkajú kvalitné články, no celkovo ich nie je toľko ako v minulosti.“

Onlinovým materiálom ste dovolili súťažiť až v roku 2007. Prečo tak neskoro?

„Už predtým sme dovolili súťažiť materiálom v kategórii Spravodajstvo vo verejnej službe. Potom sme sa rozhodli dovoliť im to v každej kategórii. Pulitzerove ceny sa menia pomaly, no keď sa menia, tak sú to dramatické veci.“

Koľko cien vyhrali online materiály?

„Máme niekoľko víťazov z čisto webových organizácií. Väčšina zo spravodajských víťazov má nejaký online komponent, či už video, alebo databázy, interaktívnu grafiku. Ako som vravel, rozprávanie príbehov má v súčasnosti oveľa viac možností ako kedysi.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 885
  2. Od septembra opäť po starom 6 135
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 785
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 388
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 735
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 701
  7. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 202
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 194
  9. Ako sme jazdili v socializme 1 091
  10. Leto nekončí! 1 070

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

Volkswagen hľadá v Bratislave stovky ľudí, pripúšťa aj nábor cudzincov

V automobilovom závode by mohlo do konca roka pracovať takmer 14-tisíc ľudí.

Volkswagen vyrobil o tisíce áut menej. Aké sú škody po štrajku

Slovenské automobilové závody podľa analytika opäť prekonajú ročný výrobný rekord, napriek štrajku vo Volkswagene.

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

Babiš má prísť o eurofondy, znie z europarlamentu

Politici si musia vybrať, či budú sedieť vo vláde, alebo budú ich firmy čerpať eurofondy, tvrdí nemecká europoslankyňa.