BRATISLAVA. Dodávateľom nemocníc znova klesá trpezlivosť a čoraz viac pohľadávok, ktoré majú voči nemocniciam, predávajú špecialistom na ich vymáhanie.
Len štátne nemocnice už dlhujú takýmto firmám päť miliónov eur. Biznis s pohľadávkami voči nemocniciam pritom má ešte kam rásť, len veľké štátne špitály majú dlhy za 200 miliónov eur. Podobne je to aj v menších župných nemocniciach.
Dlhy veľkých i malých
„Tento problém je čoraz vypuklejší,“ hovorí Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje menšie zariadenia.
Sám je riaditeľom nemocnice v Bardejove, ktorá sa s jednou vymáhačskou firmou súdi. O detailoch hovoriť nechce, len varuje, že skupovanie dlhov sa môže skončiť zle. Napríklad exekúciami na liečbu potrebných prístrojov.
Obchod s pohľadávkami zároveň zvyšuje neefektívnosť zdravotníctva. Ak dodávatelia očakávajú, že vymáhanie faktúr bude náročné alebo pôjde cez prostredníka, automaticky to prenášajú do vyšších cien už na začiatku.
Alebo inak, zisk firiem, ktoré podnikajú s pohľadávkami voči nemocniciam, liečbe nijako neprospieva a v konečnom dôsledku ho musia zaplatiť najmä nemocnice, nie ich dodávatelia.
Vymáhačov delí Petko na dve skupiny. Jedna sa snaží s nemocnicami dohodnúť splátkové kalendáre bez úrokov z omeškania.
Menej sa riaditeľovi nemocnice vidia podnikatelia, ktorí pýtajú okamžite všetko aj s úrokmi a penále s varovaním, že inak pošlú exekútorov.
„Vhodnejšie by bolo zachovať priamy vzťah medzi dodávateľom a nemocnicou. Bez toho, aby do toho vstupoval ďalší subjekt,“ komentuje situáciu hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. S dodatkom, že odkupovanie dlhov je legálne.
Takmer ako lízingovka
Najväčším vlastníkom takýchto dlhov je firma Magellan, má ich voči 40 slovenským nemocniciam. Rovnako podniká v Poľsku aj v Česku.
Nemocnice si už na biznis s ňou zvykli. Napríklad Nemocnica sv. Lukáša v Galante dohodla s firmou Magellan mesačné splátky dlhu 12-tisíc eur voči firme TT Pharm, ktorá dodáva zdravotný materiál. „Zachovali sa korektne,“ hovorí riaditeľ nemocnice Ján Stratinský.
Firmu Magellan vlastnia dôchodkové fondy spravované spoločnosťami ING, MetLife, Aegon, Generali a britská poisťovňa AVIVA. Magellanu najviac dlhujú štátne zariadenia – Univerzitná nemocnica v Košiciach, fakultné nemocnice v Žiline a Prešove či Slovenská zdravotnícka univerzita. Ide dokonca aj od dlhy spred roka 2009, na ktoré sa nedostalo pri oddlžení v roku 2011.
„Máme však aj dlhodobé pohľadávky v lehote splatnosti, kde napríklad financujeme dodávku prístrojov na splátky, prípadne poskytujeme záruky na zaplatenie budúcich pohľadávok,“ hovorí šéf Magellanu Ladislav Valábek.
Takmer ako lízingovka môžu fungovať aj vďaka tomu, že exekúciám sa snažia vyhnúť. Na Slovensku momentálne vymáhajú exekúciou dve pohľadávky.
V Poľsku a Česku sú podľa neho nemocnice viac ochotné spolupracovať. „V zahraničí nemocnice omnoho aktívnejšie využívajú naše služby ako slovenské nemocnice,“ hovorí. Dôvodom je podľa neho najmä to, že naše nemocnice sú zvyknuté na opakované oddlžovanie a neustále zmeny manažmentu.
Tí tvrdší
Firma Generix patrí k vymáhačom s agresívnejšou stratégiou. Súdia sa napríklad s Univerzitnou nemocnicou v Košiciach, tá neuznáva záväzok voči nej, ktorý firma kúpila.
Ak Generix súd vyhrá, môže okamžite nasledovať exekúcia. Alebo príde dohoda o splácaní, ktorú má Generix napríklad s Univerzitnou nemocnicou v Bratislave či s Nemocnicou v Ilave.
Ako sa zarába na kúpe dlhov
Vymáhači zarábajú na rozdiele, za ktorý dlh kúpia, a tým, koľko napokon vymôžu.
BRATISLAVA. Firmy, ktoré kupujú dlhy nemocníc, zarábajú na tom, že dodávatelia im ich predajú pod cenu.
Ak napríklad nemocnica dlhuje dodávateľovi liekov stotisíc eur, vymáhačská firma môže pohľadávku kúpiť za 97-tisíc. Tento dlh sa však už časom zvýšil o úroky z omeškania. Je na firme, ktorá po novom vlastní dlh, či bude od nemocnice žiadať aj úroky, alebo len základ dlhu.
Pri oddlžovaní štátom v roku 2011 museli dodávatelia odpustiť úroky z omeškania a penále a dať ešte aj zľavu zo základného dlhu.
Pri nemocniciach sa úroky z omeškania podľa šéfa firmy Magellan Ladislava Valábeka pohybujú okolo deväť percent. Nie je však zriedkavé, že sa stanoví úrok na dni – 0,05 percenta. Tento úrok za rok dosiahne 18 percent.
Valábek hovorí, že ich marže sú jednociferné, lebo úroky od nemocníc nežiadajú. Ak by ich však iná firma od nemocnice chcela, marža by tak stúpla aj na dvojciferné sumy.
Nemocnice potom dostanú ponuku na splátkový kalendár, často je na dlhšie ako rok. Často sa počas tohto obdobia nezvyšujú úroky.
Veronika Folentová
