MÉDIÁ

Otvorene o gejoch noviny písali už v 80. rokoch

Komunisti homosexualitu vytesňovali, no niektoré dobové médiá si ju tesne pred revolúciou všimli.

Aj na fotografiách sa snažili zachovať anonymitu, aby homosexuálom neublížili.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – ARCHÍV ČTK)

BRATISLAVA. „Považujete inzeráty typu Osemnásťročný hľadá pekného kamaráta za spoločensky nevhodné?“ spýtal sa v roku 1988 časopisu Mladé rozlety ich čitateľ.

Redakcia mu prekvapivo odpovedala, hoci homosexualita bola v tých časoch témou, o ktorej sa nerozprávalo. Na verejnosti ani v médiách.

„Nepamätám si na to, že by sa vtedajšie denníky ako Pravda, Smena alebo Práca homosexualite venovali. Ak, tak len veľmi okrajovo,“ hovorí literárny kritik Peter Zajac, ktorý v tom čase písal pre časopis Slovenské pohľady.

Našli sa však aj novinári, ktorí o gejoch a lesbách písať začali. Cenzúra im nebránila, spomínajú dnes.

O zväzákoch aj o sexe

Mladé rozlety patrili pred rokom 1989 k najotvorenejším médiám, aj keď vznikli ako časopis Socialistického zväzu mládeže (SZM). Prvé strany síce venovali rozhovorom s papalášmi, ďalšie však obsahovali pútavejšie témy. Vrátane sexu.

„Chceli sme o veciach písať odvážne a otvorene,“ spomína redaktorka Táňa Veselá. Nebránil im šéfredaktor ani vedenie SZM. „Buď tam vtedy boli osvietenejší ľudia, alebo im na časopise nezáležalo tak ako na denníkoch, ale nezasahovali nám do výberu tém.“

Populárna bola najmä rubrika Mám problém. Čitatelia v nej časopisu opisovali svoje starosti a redakcia sa im snažila poradiť. Spočiatku sa otázky týkali materskej dovolenky či pridelenia bytu.

Neskôr pribudli trápenia s láskou. Mladé rozlety čitateľov napríklad upokojovali, že masturbácia nie je škodlivá.

V roku 1988 uverejnili list čitateľa, ktorý sa zdôveril s tým, že sa mu páčia muži. Mladé rozlety v odpovedi hovorili o tom, že homosexualita je vrodená a ľudí, ktorí sa líšia, by mala spoločnosť skôr pochopiť, ako odsudzovať.

Veselá vraví, že s témou homosexuality nemal problém nikto v redakcii. „A to sme tam mali aj výrazne veriacich ľudí. No nikto nepovedal, nepíšme o tom, veď sú to zvrhlíci.“

Ženy boli otvorenejšie

O dovtedy neverejných témach písala v Smene na nedeľu Marta Moravčíková. Vymyslela si rubriku Na háklivú tému, v ktorej sa venovala sexuálnej výchove či plánovanému rodičovstvu.

„V Smene na nedeľu nebolo nič tabuizované,“ vraví Moravčíková. V roku 1988 tam uverejnila článok s názvom Mimo radu. Opisuje príbeh ženy, ktorá žila s priateľkou a vychovávala s ňou dieťa.

Aj Smena na nedeľu považovala homosexualitu za vrodenú. „Je to sexuálna orientácia, ktorá je človeku daná, určuje sa už medzi šesťdesiatym až osemdesiatym dňom tehotenstva,“ vysvetľovala vo svojom texte Moravčíková.

Príbehy homosexuálne orientovaných žien sa objavovali častejšie ako príbehy mužov. „Ženy boli otvorenejšie, aj keď svoju orientáciu nechceli proklamovať tak ako muži,“ hovorí vtedajšia rozhlasová redaktorka Gabriela Horečná. „No keď boli kryté anonymitou, vedeli o tom dobre rozprávať.“

Horečná nastúpila do rozhlasu v roku 1985 a moderovala Rodinný magazín. O homosexuáloch začala vysielať po liste od poslucháčky.

„Dlho žila s priateľkou, ktorá ochorela na rakovinu. Roky sa o ňu starala, no nemali medzi sebou žiadne právne dokumenty. Po smrti partnerky prišla jej rodina, ktorá ju pre lesbický vzťah dovtedy ignorovala, a všetko cenné z bytu odniesli.“

Reakcie čitateľov a poslucháčov boli rôzne. Táňa Veselá si pamätá aj odsudzujúce listy, do rozhlasového Rodinného magazínu vraj na konci 80. rokov prišla len jedna negatívna reakcia.

„Napísal mi jeden pán z východného Slovenska, že sa venujem blbým témam,“ vraví Horečná.

Identitu skrývali

Rozhlas ani noviny nezverejňovali mená ľudí, ktorí o svojej orientácii hovorili. Anonymitu sa podľa Táne Veselej snažili zachovávať aj na fotografiách.

„Zvyčajne sme to vyriešili tak, že fotky boli mierne rozostreté, fotili sme ich zozadu alebo boli v miernom tieni. Dávali sme pozor, aby ich nikto nemohol spoznať podľa hodiniek alebo podľa typického oblečenia.“

Homosexualita v Československu nebola od roku 1962 trestná, zákon však obsahoval výnimky. Jeden až päť rokov väzenia hrozilo napríklad tým, ktorí by homosexuálnym pohlavným stykom vzbudzovali verejné pohoršenie.

Som otcom, no páčia sa mi muži, písal Mladým rozletom

V roku 1988 noviny opísali aj príbeh lesbičky, ktorú napadol sused. Prečítajte si ukážky.

List otca dvoch detí

„Som osem rokov šťastne ženatý a mám dve deti. V čom je môj problém? Už od detstva sa mi páčia chlapci a mladí muži. Moja manželka pracuje v zdravotníctve. O mojom probléme nič nevie, a dúfam, že sa ani nič nedozvie. Potrebujem pomoc, lebo ja si už neviem poradiť. Nedokážem sa pretvarovať. Nechcem, aby sa to dostalo na verejnosť. Teraz mám o to väčší strach, že po celom svete sa šíri choroba aids. Priznám sa, že som sa pokúšal – zatiaľ iba v myšlienkach – o samovraždu.“

(Z rubriky Mám problém, Mladé rozlety v roku 1988)

Rozhovor s lesbičkou

„Raz, asi o pol siedmej zazvonil sused s tým, že máme príliš nahlas magnetofón. Kým som sa stačila spamätať, udrel ma a čo som si musela vypočuť o mravnom úpadku! Pritom nie je zriedkavosťou, že jeho i jeho ženu stretávam s inými partnermi. (...) Keď som o sebe zistila, že ma život postavil mimo radu bežných ľudí, vyrovnala som sa s tým pomerne ľahko. Horšie je vyrovnať sa so spôsobom života, na aký sú ľudia ako ja pre intoleranciu spoločnosti odkázaní. Je to o to ťažšie, že väčšina, ktorí sme takto orientovaní, veľmi potrebujeme citovú a sexuálnu väzbu a pokladáme ju naozaj za dôležitú súčasť plnohodnotného života. A potrebujú ju najmä ženy, ktorých vzťah nie je navonok taký nápadný ako vzťahy mužov.“

(Seriál Na háklivú tému, Smena na nedeľu, 1988)

Homosexuáli a AIDS

„Anonymnou dotazníkovou metódou sme získali cenné informácie. Z nich napríklad vyplýva, že väčšina homosexuálov nemala nikdy styk so ženou, ale niektorí z bisexuálov sú aj ženatí. Zo strachu pred aidsom sú podaktorí ochotní zriecť sa homosexuality, čo nie je psychicky jednoduché. Jeden vydržal už skoro pol roka. Homosexuálna menšina je u nás nepochybne diskriminovaná, svedčia o tom prieskumy homosexuálov a názory ľudí. Nijaká inzertná kancelária neprijme inzerát homosexuála, aj preto je hľadanie partnera sťažené. Homosexualita sa tak deje vo výslovne pokútnej atmosfére.“

(Z článku o AIDS, Mladé rozlety, 1988)

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 15 982
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 949
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 639
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 966
  5. Kam do tepla v januári? 2 498
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 381
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 357
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 232
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 315
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 101

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

Neprehliadnite tiež

PSD2: Bez zvolenia banky nič neprevedú

Históriu transakcií uvidia tretie strany aj bez autorizácie klienta.

PSD2: Treba ustrážiť, komu dávate súhlas a na čo

Osobné údaje klientov budú môcť noví hráči speňažiť, napríklad podľa histórie transakcií môžu lepšie cieliť reklamu.

Vďaka PSD2 vzniknú k účtom lepšie aplikácie

Európska smernica: cez nové aplikácie budete môcť obsluhovať účty vo viacerých bankách naraz

Swan oslobodil svoju mobilnú sieť od Číňanov

V prospech čínskej štátnej banky bola doteraz založená celá mobilná sieť Štvorky aj príjmy od jej zákazníkov.

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.