Majitelia slovenského plynovodu sa báli, že Gazprom využije lacnejšie poplatky na našej západnej hranici, preto si vybavili zdraženie.
BRATISLAVA. Najvážnejšie rozhodnutie, ktoré zväčšilo hodnotu investície EPH v slovenských plynárňach, urobil štát ešte v máji. Nebola to priamo vláda, ale regulátor.
Ten zmenil jeden poplatok tak, že pomohol budúcemu biznisu Eustreamu, a teda aj dividendám, ktoré z neho majú dvaja jeho akcionári – štát a EPH.
Daňou za túto operáciu však bolo poškodenie konkurencie na slovenskom trhu a tým aj zvýšenie cien pre tunajších spotrebiteľov plynu.
Zvýšený poplatok totiž budú musieť platiť alternatívni dodávatelia, ktorými sú najmä dcéry nemeckých firiem RWE Gas a VNG či český ČEZ.
O čo ide
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal 2. mája rozhodnutie takúto konkurenciu zabrzdiť. Výrazne totiž zdražil poplatok, ktorý dovozcovia musia zaplatiť na hraničných bodoch Lanžhot a Baumgarten.
V prípade Lanžhotu to stojí od 0,533 až do 2 €/MWh, takže sa môže dostať až na vyše 5 percent výslednej ceny plynu pre zákazníka. Vstupný poplatok za dovoz cez Lanžhot sa pritom napríklad zvýšil až o 250 percent.
Poplatok vyberá Eustream, dcéra SPP, s ktorým alternatívni dodávatelia na trhu súťažia.
Eustream je dlhodobo vysoko ziskový vďaka transportu plynu do západnej Európy. Poplatky za dovoz plynu z východu v uzle Veľké Kapušany sú pritom ešte vyššie – od 0,826 €/MWh.
Eustream sa zvýšením poplatku na západe vyhne riziku, že stratí na tom, že Gazprom bude voziť plyn najmä pre talianskych klientov trasami mimo Ukrajiny.
Ak teraz tok plynu Veľké Kapušany obíde, Eustream o veľa nepríde. Získa na poplatkoch na západnej hranici. Cez ňu smerujú toky z Moravy, ktoré potom končia na juhu Európy.
Niet inej cesty
Alternatívni dodávatelia plynu musia dovážať surovinu zo západu. „Na Slovensku nie je likvidný trh, kde sa dá zemný plyn veľkoobchodne nakúpiť. Najbližšie likvidné trhy sú v ČR alebo v Rakúsku,“ vysvetľuje Matej Matulay z VNG Slovakia.
V Česku napríklad firma RWE, čo je obdoba nášho SPP, vytvorila burzu, cez ktorú predáva prebytky menším konkurentom. SPP nič také neponúka, obchoduje iba na európskom trhu.
Aj v prípade dovozu ide pritom zväčša o pôvodne ruský plyn. Ten sa do susedných krajín dostane severnými vetvami plynovodov, prípadne aj plynovodom cez Slovensko, ukáže sa však ako nadbytočný.
Ak ho potom dodávatelia dovezú, do jeho ceny musia zarátať vstupný poplatok dvakrát – raz z východu, druhý raz zo západu.
Ručná brzda za jazdy
Alternatívni dodávatelia pokladajú neexistenciu platformy na obchodovanie s plynom za slabosť ÚRSO napríklad v porovnaní s českým regulačným úradom.
Zvýšenie vstupných poplatkov zo západu vnímajú ako ďalšie obmedzenie konkurencie a zvýhodňovanie pološtátneho SPP a jeho dcéry Eustream.
Viacerých tento krok priviedol k pribrzdeniu expanzie na Slovensku. Zmluvy, podpísané na tento rok musia dodržať, v budúcom však poplatky premietnu do cien.
Do sektora domácností mnohí dodávatelia radšej ani nevstupujú, pretože ide o najviac neisté prostredie. Podľa nich by regulátor mal prispieť k zníženiu cien pritlačením na vznik trhu s prebytkami na Slovensku.