Na lacný plyn sa vyzbierajú aj tí, ktorí ho v domácnosti nemajú ani zavedený. Opozícia chce preto odvolávať premiéra.
Patria zrejme do kategórie odberateľov plynu s označením D3. Ročne zaplatia za plyn SPP okolo 1300 eur bez DPH (pri priemernej spotrebe domácností kúriacich plynom, pozn. red.).
Cena, ktorú platia, je regulovaná a je pod nákladmi, ktoré platí SPP za plyn Gazpromu.
Naposledy súkromní akcionári SPP tvrdili, že rozdiel medzi regulovanými cenami a skutočnými nákladmi plynární je 25 percent. Pre domácnosť s 1300-eurovým účtom by to znamenalo nárast ceny o vyše 300 eur.
Štát tvrdí, že ak bude plynárne ovládať, bude brzdiť zvyšovanie cien plynu. Podľa štátnych predstáv by tak regulované ceny nemali dohnať skutočné náklady SPP.
Naša modelová domácnosť by ušetrila asi 300 eur.
V skutočnosti rast cien plynu už dnes stráži regulačný úrad a aj štát cez právo veta na valnom zhromaždení plynární.
Na lepšie ceny však môže domácnosť doplatiť menej viditeľne, cez straty, ktoré utrpí štát a jeho podnik.
Pre štátne plynárne by spomínaných 300 eur bola čistá strata, ktorú treba vykryť. Poradiť si s ňou dnes musia obidvaja akcionári.
Jedným z nich je štát. S jeho 51-percentným podielom znáša stratu na lacnejšom plyne pre modelovú domácnosť vo výške 153 eur. Druhý akcionár – EPH, má potom na starosti zvyšných 147 eur.
Ak štát kúpi akcie od EPH, bude si musieť poradiť aj so stratou, ktorú by musel riešiť EPH. Takto domácnosť na plyne ušetrí 300 eur, ale štát musí celú 300-eurovú stratu vykryť z daní. Tie platia aj domácnosti.
Platia za elektrinu zhruba 1200 eur bez DPH (pri priemernej spotrebe domácností kúriacich elektrinou, pozn. red.).
Sčasti budú platiť aj za plyn pre tých, ktorí vykurujú na jeho báze. Budú sa tiež cez dane musieť vyzbierať aj na straty z predaja plynu SPP domácnostiam. Najviac na to zrejme doplatia domácnosti na málo plynofikovanom strednom Slovensku.
Za tento rok sa predpokladá strata z predaja plynu domácnostiam vo výške asi 70 miliónov eur. Štát by ako spoluakcionár mal na krku 51 percent z tejto straty, čiže 35,7 milióna eur.
EPH vo vlastníctve Petra Kellnera, J&T a Daniela Křetínskeho by si museli poradiť s 34,3miliónovou stratou. Ak by štát kúpil akcie EPH, pripadla by naň celá strata 70 miliónov eur.
To nie je konečné číslo. Kontrakt s Gazpromom, v dôsledku ktorého strata vzniká, platí do konca roku 2028. Ak by sa pomery nezmenili, štát by dovtedy prišiel o viac ako miliardu eur.
Tvrdí, že s Gazpromom vyjedná zľavu z ceny. Akú a kedy, vôbec nemá isté.
Štát za druhého akcionára SPP preberie dlhy vo výške 60 miliónov eur ako cenu za akcie, ktoré kupuje. EPH sa do budúcna zbaví rizika strát niekoľko desiatok miliónov eur ročne. Na druhej strane prichádza o firmu s dominantným postavením na trhu. Nechá si akcie vo výnosnom tranzite plynu a jeho distribúcii.