Odvody nemajú rok platiť zamestnanci s príjmom do 536 eur, ktorí nemali predtým prácu aspoň jeden rok. Opatrenie má platiť od novembra. Firmy môžu tiež žiadať o odvodový úver.
BRATISLAVA. Nulové odvody majú od novembra platiť pre ľudí, ktorí sú dnes evidovaní na úrade práce viac ako jeden rok a podarí sa im nájsť si prácu. Momentálne ich je viac ako 217-tisíc, asi 120-tisíc z nich poberá dávky v hmotnej núdzi.
Väčšiu časť z odvodov ušetria aj firmy, za takýchto zamestnancov majú platiť iba garančné a úrazové poistenie.
Firmy môžu od januára žiadať aj o odvodový úver vo výške ročných odvodov, ktoré platí firma za svojich zamestnancov. V pondelok o tom debatovala Rada solidarity.
Zvýhodnenie má platiť iba pre tých zamestnancov, ktorí nezarobia v novembri či decembri tohto roka viac ako 536 eur mesačne a v roku 2014 viac ako 539 eur mesačne. To zodpovedá 67 percentám priemernej mzdy v ekonomike spred dvoch rokov. Odvody zo mzdy nebudú platiť počas dvanástich mesiacov.
Nulové odvody nebudú platiť pre zamestnancov na dohodu. Firma ich musí normálne zamestnať. Na dohodu si však popritom privyrobiť môžu.
Ak chce úľavu aj firma, nemôže mať podlžnosti napríklad voči Sociálnej poisťovni. V takom prípade by za zamestnanca neplatila iba zdravotné odvody.
Podobný návrh nulových odvodov predložil pred rokom poslanec KDH Ján Hudacký v rámci novely zákona o službách zamestnanosti.
„S návrhom súhlasíme. Do akej miery to aj pomôže, ukáže až prax,“ povedal Emil Machyna z OZ Kovo. Pripúšťa, že takáto zmena vytvorí dve kategórie zamestnancov s rovnakým zaradením, no rozdielnou čistou mzdou.
Jednou z podmienkou má byť aj to, že firma pre získanie výhody neprepustí svojho doterajšieho zamestnanca. Ako sa to bude overovať, nie je z prvého návrhu celkom jasné.
Vláda si od opatrenia sľubuje, že firmy získajú motiváciu zamestnať ľudí, ktorí majú spravidla nižšiu kvalifikáciu a často stratili pracovné návyky. V pondelok debatovať Rada solidarity.
„Ukáže sa tým, či vysoké odvody boli bariérou pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných,“ povedal šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Ak sa niekomu podarí získať práve hrubú mzdu 536 eur, v čistom zarobí asi 509 eur, teda zhruba o 70 eur viac, ako keby odvody platil.
Ušetriť majú aj firmy. Ak niekomu, kto je dlhodobo bez práce, dajú hrubú mzdu 536 eur, na odvodoch ušetria mesačne okolo 180 eur. Za takéhoto zamestnanca totiž odvedú iba garančné a úrazové poistenie, čo je však len 1,05 percenta z hrubej mzdy.
Návrh je zatiaľ taký, že zamestnancovi nevznikne nárok na dávky z nemocenského či dôchodkového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti. To napríklad znamená, že takto odpracovaný rok sa zamestnancovi síce zaráta do počtu odpracovaných rokov, no nie do celkovej výšky dôchodku, ak si nebude poistenie platiť dobrovoľne.
Bude mať však nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti počas prvých desiatich dní. Rovnako mu zostane aj nárok na dávky úrazového a garančného poistenia.
Zamestnanci, ktorí získajú na odvodoch úľavu, sa pri zdravotnom poistení budú považovať za poistencov štátu.
Vláda chystá pre podnikateľov aj odvodový úver. Pôjde o pôžičku vo výške ročných odvodov pre malú alebo stredne veľkú firmu, ktorá má problém pre nedostatok zákazok v dôsledku krízy. Aby nemusela prepúšťať, môže si na platenie odvodov požičať peniaze.
„Opatrenie bude efektívne zacielené na zdravé slovenské firmy, ktoré sa však dostali do problémov pre pokles dopytu po ich produktoch alebo službách. Dosiahne sa tým udržanie zhruba 10-tisíc pracovných miest," uviedlo ministerstvo financií.
Úver vo výške ročných odvodov za firmou určený počet zamestnancov môžu dostať aj firmy, ktoré by ho nezískali v banke, lebo dlhujú Sociálnej poisťovni, no v omeškaní nie sú viac ako šesť mesiacov.
Štát chce cez výberové konanie vybrať banku, ktorá bude dávať pôžičky na základe zmluvy s ministerstvom financií.
Počas prvého roka firma dostane odklad splácania istiny aj úroku. Začne ich splácať až v období nasledujúcich dvoch rokov.
Úvery bude poskytovať banka z vlastných zdrojov. Štátny rozpočet bude pokrývať bonifikáciu úroku pri splnení stanovených podmienok a záruky za úvery.
Pôžičky majú byť úročené sadzbou okolo 2,8 percenta. Ak firma neudrží zamestnanosť a nevytvorí nové a splatí staré podlžnosti na sociálnom a zdravotnom poistení v rozsahu poskytnutého úveru, úrok môže byť okolo siedmich percent.
Goliaš vidí problém v tom, ako sa nastavia pravidlá pre výber firiem, ktoré úver dostanú a ktoré ho nezískajú.
Vláda ráta s tým, že zavedenie nulových odvodov počas jedného roka by mohlo vytvoriť 15-tisíc pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných. Ak by sa to naplnilo, štát by to podľa Inštitútu finančnej politiky stálo ročne okolo osem miliónov eur.
Pokiaľ ide o odvodový úver, prvé náklady z hľadiska štátneho rozpočtu vzniknú podľa ministerstva financií najskôr v roku 2015. „Ak by sa v rámci tohto programu poskytli odvodové úvery vo výške 20 miliónov eur, počas troch rokov existencie programu by výdavky štátu predstavovali zhruba 6 miliónov eur," uviedlo ministerstvo.
Aký bude skutočný dosah na rozpočet, je podľa Goliaša jedným z rizík tohto opatrenia.