MÉDIÁ

Najviac slobody bolo pred augustom 1968 cítiť z časopisu Echo

Do časopisu Echo napísal úvodník aj Gustáv Husák. V normalizácii ho spolu s Kultúrnym životom ako prvé zakázal.

Kolportéri roznášali Echo pred univerzitou.(Zdroj: ARCHÍV PETRA ZEMANA)

BRATISLAVA. Šesťdesiate roky priniesli so sebou závan slobody, ale aj kritiku režimu.

V denníku Smena sa zobudila zlatá reportérska generácia ako Gavril Gryzlov alebo Slávo Kalný, v Kultúrnom živote zasa začali ostro kritizovať chyby režimu a volať po zmene Ladislav Mňačko, Roman Kaliský či Juraj Špitzer.

Jedným z najslobodnejších priestorov na tvorbu a vyjadrenie názoru sa však stalo Echo, pôvodne cvičný časopis bratislavských vysokoškolákov.

Podpora na škole

„Nebudem Vám prednášať o tom, čo v skriptách je, ale o tom, čo v nich nie je," spomína zakladateľ Echa Peter Zeman, ako ich na katedre novinárstva privítal slovenský básnik Pavel Bunčák, ktorý mal prednášky o slovenskej literatúre.

„Hovoril, ako chodili k nemu domov eštebáci v kožených kabátoch, brali mu knihy a najmä spisovateľov DAVistov. My sme len otvárali oči a pozerali, o DAVe sme nevedeli nič, ani o Novomeskom, od neho sme sa to po prvýkrát dozvedeli. Už tam na začiatku 60-tych rokov bolo cítiť, že sa skutočne v spoločnosti niečo deje, " hovorí Zeman.

Na katedre pôsobili novinárske mená ako Hysko, Weiser a Dlouhý a práve oni ich viedli k tomu, aby novinárčina nebola iba teóriou, ale aby robili niečo praktické.

V roku 1963 a 1964 vznikli prvé tri cvičné čísla Echa v náklade 200 kusov, to štvrté však malo pre nadšenie jeho tvorcov aj jeho úspech medzi vysokoškolákmi už náklad desaťnásobne vyšší.

Potom prišla ročná prestávka. Na vydávanie periodika, ktoré zďaleka prekročilo rozsah aj náklad školského časopisu, totiž povolenie nemali, a tak ho tlačiareň odmietla ďalej tlačiť. Získali ho až v roku 1965.

zx.jpg

Peter Zeman s fotografiou členov redakcie po rokoch. Medzi nimi aj Zuzana Szatmáry, Martin Bútora, Martin Porubjak, Oľga Keltošová či Drahoslav Machala.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Prekračovali hranice

V Echu sa stretla pomerne zaujímavá zostava - okrem zakladateľa Petra Zemana aj Michal Horský, Martin Bútora, Milan Zemko, Martin Porubjak, Milota Havránková, Ivan Marton alebo Oľga Keltošová.

Priestor v časopise dostávali aj kontroverzné témy, nechýbala ani otázka opozície ku komunistickej strane.

„Zaoberať sa témou opozície je aktuálne a potrebné. Sila nášho štátu závisí aj od toho, do akej miery sa budú môcť podchytiť sily a tvorivá aktivita širokých vrstiev ľudu," písal v Echu napríklad Štefan Moravčík.

V časopise nechýbali ani rozhovory s kritikmi režimu, ako boli Pavel Kohout či Ivan Klíma. Náklad, ktorý sa pohyboval počas jeho existencie medzi 2-tisíc až 10-tisíc kusmi, sa medzi vysokoškolákmi rozchytal za dva dni.

Redakcia ho pripravovala najskôr doma u Zemanovcov, neskôr sa dočkali priestorov na Malinovského, dnešnej Šancovej ulici v Bratislave. Kolportovali si ho medzi sebou sami študenti a študentky, Poštová novinová služba to odmietla.

„Boli sme mladí a vedeli sme si viac dovoliť ako starší profesionálni novinári, ktorí zažili aj tvrdé 50-te roky. U niektorých z nich bola autocenzúra väčšia, u nás nebola. My sme sa spoliehali, že to vyhodí cenzor a my tam dáme niečo iné. Ale prešlo nám v textoch aj mnoho zašifrovaných myšlienok," hovorí Zeman.

Napriek uvoľneniu pomerov v spoločnosti však ich tvorbu stále sprevádzal boj s cenzormi, pri každom čísle im nedovolili uverejniť približne jednu novinovú stranu. Keď im tlačový dozor nechcel povoliť článok a nemali nič do zásoby, dávali namiesto neho inzerát "Rezervované pre firmu Obuva".

Keď sa cenzor pýtal, čo to znamená, odpovedali, že mali od nich sľúbenú inzerciu, ktorú nedodali, tak im zaplatia aspoň za priestor. „Cenzor nevedel, že za prvej Československej republiky Baťa odmietal dávať reklamu do komunistických novín. Oni tam dali vždy taký rámček, že rezervované pre firmu Baťa. A my sme to okopírovali ako taký historický žart. Ak by to bol ten cenzor vedel, asi nám to hneď vyrazí," hovorí Zeman.

„Niekedy nám vyškrtol aj polovičku titulku, tak to vyšlo také polovičné, ale vyšlo. Najväčší problém sme mali, keď sme v roku 1966 uverejnili na prvej strane veľký článok Milana Zemka Navrátené dátumy 1918-1966, ktorý bol o vzniku prvej Československej republiky. Vtedy sa nesmel pripomínať ani 28. október a my sme tvrdili, že je to historický článok. Cenzor sa poradil s Ústredným výborom komunistickej strany v Bratislave, odtiaľ to šlo do Prahy, rotačka stála a my sme čakali. Až potom neskôr vyšla z Prahy nejaká depeša, že to môžu pustiť. Tak to bol jeden "nervák", ktorý sme zažili, a s dobrým koncom," spomína Zeman.

Problém mali však aj vtedy, keď ich v roku 1967 odmietli tlačiť Západoslovenské tlačiarne, jediné číslo vyšlo bez povolenia v Košiciach. V roku 1968 sa však dočkali rehabilitácie a vychádzali znova.

Husák sa ozval dvakrát

Do Echa napísal úvodník dokonca aj Gustáv Husák.

„S Martinom Bútorom sme ho stretli v kaviarni Krym na haluškách, kde bol aj so spisovateľom Lacom Novomeským. Dal mi telefónne číslo, aby som sa ohlásil. Za ten čas, čo sme prešli z Krymu do Luxorky, mi však zmizlo z vrecka. Úvodník O hľadaní pravdy nakoniec skutočne vyšiel na prvej strane dvojčísla 15-16/1966,“ hovorí Zeman.

Prvými periodikami, ktoré neskôr počas normalizácie Husák zrušil, boli práve Echo a Kultúrny život.

To už bolo krátko po okupácii, keď bolo Echo vyhlásené za reakčný, protisovietsky a protisocialistický časopis.

Ešte predtým, krátko po 21. auguste 1968, vznikli dve ilegálne čísla - Echo okupovaných vysokoškolákov a Echo „oslobodených“ vysokoškolákov.

Vydali ich na rotaprinte Martin Bútora s Michalom Horským, kde písali aj toto: „Vážení súdruhovia Novomeský a Husák, ste živou históriou tohto národa. Je naozaj tragédiou, že ste to práve Vy, ktorí sú pod sovietskymi bodákmi prinútení robiť stále väčšie a väčšie kompromisy, ak svojím menom budete maskovať sovietsky veľmocenský imperializmus a urobíte neúnosné politické kompromisy, pre národ to nebude znamenať iba bežný - i keď osudový omyl jednej garnitúry. Tento národ sa môže práve pod Vaším vedením ocitnúť tam, odkiaľ ste sa ho Povstaním pokúsili vyviesť.“

Na priamy príkaz Gustáva Husáka, ktorý sa vtedy vrátil z Moskvy, bolo zakázané rozširovanie posledného ilegálneho čísla. „Horský spolu s prezidentom Zväzu vysokoškolákov Slovenska Baltazárom Dubeňom hodili výtlačky do Dunaja,“ hovorí Peter Zeman.

Po roku 1968 mala väčšina redaktorov i prispievateľov problémy.

„Keď nás vyhadzovali z práce, moja mama hovorila: „Ja som si myslela, že sa chlapci hrajú na novinárov, a to bolo takéto vážne?“ Posudok som dostal, že som zodpovedný za to, že tie noviny boli protisocialistické, horor. Dlho som si musel hľadať zamestnanie,“ hovorí Peter Zeman, ktorému sa podarilo nájsť si zamestnanie vo vydavateľstve Šport pri výrobe pohľadníc a kalendárov.

„V tom čase sme ani nerozmýšľali o tom, že by nám mohli hroziť problémy. Ale aj dnes by som išiel do toho znova. Pamätám si na to ako na krásne študentské časy plné obrovského nadšenia.“

vanek-1-2-67_r1588_res.jpg

Dobová kresba Mariána Vaneka. Echo č.1-2/67

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 995
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 282
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 836
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 630
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 128
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 221
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 077
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 475
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 318
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 053

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako vidia nevidiaci v snoch a predstavách

Hovorí sa, že majú lepšie vyvinutý sluch a hmat. Všetko sú to mýty, tvrdí odborníčka. To však neznamená, že ľudia bez zraku nemajú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

SVET

Teroristi sa spájajú, ich cieľom je Rusko. Naposledy útočili v Petrohrade

Uzbeckí a tadžickí teroristi spájajú sily.

DOMOV

Polícia obvinila ďalšieho kotlebovca z extrémizmu

Mazurekovi hrozí 15 rokov väzenia.

Neprehliadnite tiež

Ficovi sa myšlienka trinásteho platu páči, bude o nej diskutovať

Šéf koaličnej SNS a parlamentu Andrej Danko chce firmám nakázať, aby zamestnancom vyplácali plat navyše.

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojujú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Trump zrušil Obamov zákaz ťažiť ropu pri pobrežiach

Obama krátko pred svojím odchodom z funkcie zakázal ťažbu pre ochranu životného prostredia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop