BRATISLAVA. Ako vyzerá Slovensko z pohľadu investora, ktorý si porovná históriu rozpočtových plánov a skutočných príjmov a výdavkov štátu?
Porovnali sme desať rokov, aby sme získali obraz, ktorý môžu mať investori. Ich dôvera má totiž vplyv na to, aký úrok si pýtajú za pôžičky štátu.
Z jednoduchého porovnania údajov vyplýva, že šesť rokov z desiatich je takých, keď bol rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu menší, ako bol plán.
Ak je prípustný aj negatívny výkyv do 0,3 percenta HDP, teda že o toľko skutočný deficit prevýšil plán, potom sa plán dodržal aj v ďalších dvoch rokoch.
Oproti plánom deficitu sa výrazne odchyľujú len roky 2009 a 2010.
Sledovanie slova, ktoré dá krajina v plánovaní deficitu či prebytkov rozpočtu, je pre investorov dôležité, pretože signalizuje budúcu schopnosť krajiny splácať požičané.
Prvé obdobie
Posledných desať rokov, ktoré sme porovnali, možno rozdeliť na tri obdobia. To prvé je v rokoch 2003 až 2008.
Analytik Tatra banky Juraj Valachy číta dáta z toho obdobia tak, že výdavky išli viacmenej takým tempom, ako si ich vláda naplánovala v rozpočte. K pohybom oproti plánu došlo skôr na príjmovej strane.
„Udržať to, aby skutočnosť nebola horšia ako plán, bolo jednoduché. Ekonomika rástla rýchlejšie, ako boli odhady,“ hovorí Valachy.
Plánovaný deficit sa v časoch stabilnej ekonomiky nepodarilo dodržať jedine vo volebnom roku 2006.
Ekonómovia si všímajú aj to, že vlády v tom čase nevyužili dobré časy a s tým spojený rast príjmov na vyrovnanie štátneho rozpočtu. „Prakticky až do roku 2010 bol rozpočet verejných financií postavený na výraznom medziročnom raste plánovaných výdavkov oproti realite z predošlého roka,“ hovorí hlavný ekonóm Sberbank Vladimír Vaňo.
Čo ukázala kríza
To, že vláda nebola schopná reagovať na náhle zmeny a vývoj rozpočtu sa jej vymkol z rúk, ukázalo ďalšie obdobie.
V roku 2009 nastala recesia a veľký prepad ekonomickej aktivity. Príjmy verejnej správy sa výrazne prepadli.
„Na výdavkovej strane sa oproti plánu málo šetrilo, prijaté boli dokonca rôzne dodatočné výdavky, napríklad šrotovné, čo nafúklo deficit nad plán,“ hovorí hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Podobný príbeh pokračoval aj vo volebnom roku 2010.
„Napriek vtedy ešte prebiehajúcej recesii bol rozpočet na rok 2010 postavený na optimistickom predpoklade rastu rozpočtovaných príjmov o 12,4 percenta, ale aj rastu výdavkov takmer o päť percent,“ hovorí Vaňo.
Posledné dva roky
Pre roky 2011 a 2012 platí, že odhady, ako sa bude dariť ekonomike, boli lepšie, ako bola realita. Niečo podobné platí zatiaľ aj na tento rok.
„Optimisticky boli tomu prispôsobené aj výdavky,“ hovorí Valachy.
Zmenu vidí v tom, že vlády na rozdiel od minulosti sa už učia reagovať aj v priebehu roka na výpadky daňových príjmov.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz