Poľská vláda sa sankciám za dlh vyhla tým, že pozastavila zákon, ktorý ju pokutoval.
Agentúrnu správu sme o 19:03 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Dlh Slovenska sa ku koncu marca dostal na úroveň, ktorú si vláda v rozpočte naplánovala na celý rok. Podľa čísel, ktoré včera zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, bol len tesne pod 55 percentami ročného výkonu ekonomiky.
Ide už o úroveň, ktorú ak vláda prekročí, nevyhne sa tvrdším sankciám podľa zákona o dlhovej brzde. Zákon udeľuje sankcie podľa dlhu na konci roka.
Aké má vláda možnosti
Dlh rastie, ak štát a samosprávy míňajú viac, ako rozpočet získa napríklad z daní. Dlh sa zvyšuje aj vtedy, ak si štát požičiava vopred, pretože má dobré úroky. To sa deje aj teraz.
Vláda môže na rýchly rast dlhu reagovať výraznejším znižovaním ako plánovaným poklesom deficitu. To je tento rok nereálne.
Slovensko sa môže zachovať aj ako Poliaci. Tí jednoducho na istý čas stopli dlhovú brzdu. „Ekonomika krajiny prudko spomalila a poľská vláda hľadá možnosti, ako ju nespomaliť ešte viac,“ hovorí analytik Erste Group Juraj Kotian.
Vysvetľuje, že preto viac ako celkový aktuálny deficit sleduje takzvaný štrukturálny, ktorý berie do úvahy, že teraz je kríza.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth upozornil, že Poľsko je na rozdiel od Slovenska väčšia ekonomika, v ktorej hrá domáci dopyt dôležitejšiu úlohu.
„Dlhová brzda je u nás navyše chápaná ako opatrenie poslednej inštancie a preto jej pozastavenie je obmedzené iba na výnimočné krízové situácie. Obdobie pomalého rastu také nie je.“
Minister financií Peter Kažimír už skôr naznačil, že do výšky dlhu určujúcej sankcie pre vládu by sa nemalo zaratúvať predzásobenie na finančných trhoch.
Zmenu dlhovej brzdy môže ovplyvniť Eurostat. Na jednej strane chce sprísniť metodiku, ktorá nám zvýši dlh. No od budúceho roka chce zverejňovať aj čistý dlh, teda taký, čo je očistený napríklad o predzásobenie sa hotovosťou.
„Ak by sa začal uplatňovať koncept čistého dlhu, adekvátne tomu by sa mali posunúť smerom dolu aj hranice dlhu,“ hovorí Kotian.
Opozícia zmeny nechce
O tom, či sa pravidlá pre dlhovú brzdu zmenia, rozhodnú politici. Tým z opozície sa to nepáči.
„Nesúhlasím s akoukoľvek zmenou. Možno by bolo legitímne o nejakej uvažovať, keby vláda šetrila, no to sa nedeje,“ povedal exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Podobne sa už skôr vyjadril Jozef Kollár z Novy.
