Za hranicou dostávajú nemocnice platby podľa toho, čo urobia. U nás na systém len čakáme.
HAINBURG, BRATISLAVA. Taký týždeň si Jana Humajová nepamätá. Za sedem dní sa narodilo v nemocnici v Hainburgu sedemnásť detí. Obyčajne majú za týždeň sedem pôrodov.
Po desiatich rokoch na Kramároch pracuje 23 rokov v Hainburgu ako pôrodná asistentka. Keď je pôrod bez problémov, odrodí ho sama.
Na vysoké tempo sú v Hainburgu zvyknutí. Od roku 1997 tam zaviedli rakúsku verziu DRG systému (po nemecky LKF systém).
„Na jednu posteľ sme mali predtým štyroch alebo piatich pacientov, teraz môžeme mať sedem na tú istú posteľ a s tou istou diagnózou. Nedotkne sa to kvality, keďže sa menia techniky a umožňujú nám dobrú liečbu,“ hovorí slovenský gynekológ Wiliam Loksa.
V rámci LKF systému sa každá liečba boduje, bod je necelé euro. Keď má pôrod 2100 bodov, nemocnica zaň dostane 2000 eur.
Lekári hovoria, že je to lepšie. Oddelenia sa snažia mať viac pacientov a liečbu presúvajú do ambulancií. „V nemocnici stojí pacient 100 eur, ambulantne vyjde na 50 eur,“ dodáva Loksa.
Veľa papierovania
- v Rakúsku je 268 nemocníc vrátane psychiatrických zariadení, z toho je 132 verejnoprospešných,
- platené sú z fondu, do ktorého prispieva štát, spolková krajina, obec či mesto a poisťovňa,
- v roku 2011 išlo na nemocnice 11,4 miliardy eur, z toho 6,5 miliardy na platy a 573 miliónov na lieky,
- v krajine je 800 ambulancií, 55 rehabilitačných centier, 817 domovov dôchodcov, 29 geriatrických denných centier a 9 hospicov,
- v Rakúsku pracuje podľa Rakúskej komory lekárov 162 slovenských lekárov a lekárok,
- v Rakúsku žilo v rokoch 2012/2013 22 965 Slovákov.
Cieľom systému DRG je zistiť, na čo presne idú peniaze od poisťovní.
„Občas je to aj únavné, celá tá administratíva okolo toho, každé vyšetrenie, fyzioterapia, cétečko, ale aj každé šitie musíte uviesť, ale je to prehľadné a systematické,“ hovorí chirurg Juraj Kutarňa, ktorý po 23 rokoch prešiel z nemocnice v Ružinove do nemocnice v Hainburgu.
Dva roky si na nový systém zvyká.
Osemmiliónové Rakúsko je podľa HDP na hlavu jednou z najbohatších krajín na svete. V roku 2011 šlo do zdravotníctva vyše 32 miliárd eur,
z toho do nemocníc viac ako 11 miliárd, čo je v pomere k HDP výrazne viac ako na Slovensku. V Rakúsku je 268 nemocníc, LKF systém platí v 132 z nich.
„Systém však náklady nemocniciam neznižuje,“ hovorí Thomas Czypionka, expert na zdravotníctvo z viedenského Inštitútu pre vyššie štúdie.
„Pacienti ležia v nemocniciach kratšie, ale sú hospitalizovaní častejšie, neušetrí sa teda nič.“
U nás DRG neplatí. Za rovnaký zákrok platí poisťovňa nemocniciam aj rôzne sumy.
Nedá sa ani povedať, ktorá nemocnice je efektívna, lebo nie sú známe reálne náklady na liečbu.
Na zavedenie bodovania sa Slovensko pripravuje už od roku 2011, keď bola pri moci vláda Ivety Radičovej.
Pôvodne mali so skúšobnou prevádzkou už začať. Nové vedenie ministerstva zdravotníctva však zavedenie posunulo až na rok 2016.
DRG zvyčajne platí aj pre ambulancie, v Rakúsku len pre nemocnice. Tie dostanú 200-tisíc eur ročne na prevádzku ambulancií a je jedno, koľko ľudí príde.
V lôžkovej časti dostanú za každý výkon body a je pre ne preto výhodné hospitalizovať čo najviac ľudí.
Systém by mal fungovať tak, aby nútil vyjsť nemocnice s tými peniazmi, ktoré za výkony podľa LKF systému dostanú.
Lenže ani v Rakúsku nepokrývajú platby náklady nemocníc a vyrábajú tak stratu. Podobne ako u nás aj tam spolková krajina stratu napokon prepláca. Nemocnice tak nemajú motiváciu lepšie hospodáriť.
O peniazoch radšej nie
O ziskoch či stratách rakúske nemocnice hovoriť nechceli.
„Nie sme orientovaní na zisk, ale zohľadňujeme hospodársku stránku veci. Len za centrálny nákup sme za posledných sedem rokov ušetrili vyše 169 miliónov eur,“ hovorí Cornelia Bunkradová z tlačového oddelenia dolnorakúskeho Landesklinikum holding, ktorý zastrešuje 27 nemocníc a je najväčším spravovateľom nemocníc v Rakúsku.
Najväčšia rakúska nemocnica AKH Wien údaje poskytnúť odmietla.
„Po dohode s riaditeľstvom nemocnice sme sa zhodli, že AKH nie je vhodná na porovnávanie rakúskeho a slovenského zdravotného systému,“ povedala po týždni Karin Fehringerová z tlačového oddelenia nemocnice.
Czypionka, ktorý je autorom viacerých štúdií o rakúskom zdravotníctve, hovorí, že mnohé tamojšie nemocnice vyrábajú stratu a politici to budú musieť začať riešiť.
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat v roku 2010 rozhodol, že dlhy nemocníc musia byť započítané do štátneho dlhu, ak tieto nemocnice v nejakej forme patria štátu. Týka sa to teda aj tých rakúskych. Keď dlhy započítali, narástol v roku 2010 štátny dlh o 3,5 miliardy eur.
Ani na Slovensku nevedia nemocnice hospodáriť bez vytvárania dlhu, blíži sa už k tristo miliónom. Pri takejto hranici ich už v minulosti štát oddlžoval.
Vláda poslala naposledy do nemocníc tristo miliónov eur na dlhy pred dvoma rokmi.