Šéf arbitrážneho súdu: V Európe sa zvykne po prehre platiť

To, či štát zaplatí, je podľa šéfa Viedenského centra pre medzinárodnú arbitráž MANFREDA HEIDERA len politické rozhodnutie.

Manfred Heider (60) je už dvanásty rok generálnym sekretárom, teda najvyšším predstaviteľom Viedenského centra pre medzinárodnú arbitráž, čo je rozhodcovský súd pri Rakúskej obchodnej komore. Súd funguje od roku 1975. Popri tom učí právo na Viedenskej(Zdroj: SME/Tomáš Benedikovič)

Argentína je štát, ktorá za prehrané arbitráže neplatí.

Slovensko prehralo arbitráž s holandskou spoločnosťou Achmea, akcionárom zdravotnej poisťovne Union, no slovenský premiér Robert Fico odmieta firme zaplatiť 22 miliónov eur. Je pri arbitrážach bežné, že kto v spore prehrá, odmieta platiť?

„Pri investičných arbitrážach bývajú stranou sporu štáty, ktoré odsúdenie často považujú za nevítaný zásah do ich suverenity. Pre podnikateľa je potom veľmi ťažké, vymôcť splnenie rozsudku proti vôli štátu. Podľa štatistiky Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov je napríklad Argentína krajinou, ktorá ešte nikdy nesplnila rozsudok z investičnej arbitráže.“

Rozdiel
Aké sú arbitráže?

Investičná arbitráž

  • Ide o spor o ochranu investície na základe medzištátnej dohody,
  • žalovaným je často štát, takýto spor prebehol napríklad medzi vládou a vlastníkmi zdravotnej poisťovne Union.

Obchodná arbitráž

  • Proti sebe stoja dve firmy, no môže to byť aj štát, keď má s firmou zmluvu,
  • spor sa vedie na základe rozhodcovskej doložky, na ktorej sa museli partneri dohodnúť pri podpise zmluvy alebo po vypuknutí sporu.

Prečo sa potom podnikatelia obracajú na arbitrážne súdy, keď majú problém prinútiť štát, aby splnil rozsudok?

„Pri investičnej arbitráži, aj keď nie sú šance na splnenie rozsudku veľké, stále je to viac ako nič. Keď sa štát bráni uznať arbitrážny rozsudok u seba doma, podnikatelia môžu žiadať o jeho výkon v inej krajine, kde má žalovaný štát majetok. Potom mu za určitých okolností môžu zhabať peniaze, lietadlá, autá či nehnuteľnosti, ktoré tam ten štát má. V Európe je však trend, že štáty rešpektujú rozsudky arbitrážnych súdov.“

Keď je to v Európe štandardné, aké ďalšie štáty okrem Slovenska zvyknú rozsudok nerešpektovať?

„Latinská Amerika a Afrika majú viacero rozsudkov, ktoré štáty neakceptovali. Vždy to však závisí od postoja vlády a je to čisto politické rozhodnutie, či rozsudok bude, alebo nebude rešpektovať. Ja som právnik a nebudem to komentovať (úsmev). Nie som odborník na investičnú arbitráž, u nás sa väčšinou rozhodujú obchodné arbitráže, kde málokedy vystupujú v úlohe žalobcu alebo žalovaného štáty.“

Achmea začala proti Slovensku novú arbitráž, no len preto, že sa vláda pripravuje vyvlastniť zdravotné poisťovne. Je bežné, aby sa začala arbitráž ešte predtým, ako sa niečo naozaj stane?

„Aj v rozhodcovskom konaní možno žalovať nielen na plnenie, ale aj na konanie či nekonanie. Takže je predstaviteľné žalovať niekoho na to, aby sa v budúcnosti určitého konania zdržal.“

Aj vy ste riešili taký spor?

„Klasický príklad je zmluva napríklad s predajcom potravín, kde sa s dodávateľom dohodol, že nebude predávať potravina konkurenčnej značky. V momente, keď ich začne predávať, a stačí na to len vyjadrenie, že ich chce predávať, tak možno podať žalobu.“

Čiže, je možné začať arbitráž len preto, že premiér niečo povie a prakticky sa ešte nič nestalo?

„Teoreticky si to viem predstaviť. V praxi je však častejšie, že sa už niečo stalo.“

Ako obhajobu proti investičným arbitrážam Slovensko používať argument, že medzištátne investičné dohody (na ich základe možno viesť arbitráž, pozn. red.) sú neplatné po vstupe do Európskej únie a tieto spory by mala riešiť Európska komisia alebo Európsky súdny dvor. Je správna takáto centralizácia?

„Medzištátne zmluvy majú svoj význam. Ak ich nevieme nahradiť niečím iným, tak by mali zostať. A s nimi je spojená aj investičná arbitráž. Investičná arbitráž nie je oblasť, ktorú by mala Európska únia právo si sama regulovať. Podľa môjho názoru by bolo lepšie, aby to európske orgány necentralizovali.“

tben5615_r9097.jpg

Nakoľko je Viedenské centrum pre medzinárodnú arbitráž populárne u slovenských podnikateľov?

„Predpokladám, že sme obľúbení. Vlani sme mali sedemdesiat nových sporov a päť z nich bolo zo Slovenska.“

Aké firmy sa na vás obracajú?

„Je to rôzne. Počnúc medzinárodnými koncernmi a priemyselnými skupinami, končiac prípadom modelky, ktorá mala spor so svojou agentúrou. (smiech) Ale to bol extrémny prípad. Najčastejšie ide o obchodné a priemyselné podniky rôznych veľkostí.“

Čo je najčastejšie predmetom žalôb, ktoré tu rozhodujete?

„Nedá sa to zovšeobecniť. Na webe máme rozdelenie podľa sektorov, no napríklad do roku 2008 boli spory z bankového sektora ojedinelé, dnes ich je asi pätina.“

Koľko stojí arbitráž?

„Nie je lacná. Poplatok závisí od hodnoty sporu. Rozhodcovské konanie sa preto vypláca pri vyšších sumách. Keď si zoberieme rakúske súdne poplatky, tak pri spore o 1,4 milióna eur sa stáva arbitráž výhodnejšou než bežný súd. U nás sú pritom typické spory o vysoké sumy. Momentálne máme otvorených 81 rozhodcovských konaní, ktorých celková hodnota je 1,3 miliardy eur. Poplatok má dve časti, z jednej platíme arbitrov a z druhej réžiu súdu.“

Od čoho závisí poplatok za vašu réžiu?

„Obe časti poplatku závisia od hodnoty sporu. Podľa zaujímavej štúdie Medzinárodnej obchodnej komory, ktorá vyhodnocovala náklady na arbitráž vrátane odmien advokátov, rozhodcovských poplatkov a podobne, tvorí poplatok za spor len 18 percent. Z nich asi 16 percent sú odmeny rozhodcov a dve percentá sú réžia súdu.“

Prečo sa vlastne slovenské firmy obracajú na viedenský rozhodcovský súd, keď majú doma štátne súdy a rozhodcovské súdy?

„V porovnaní s inými rovnako prestížnymi arbitrážnymi súdmi, ako je parížsky či londýnsky, sme lacnejší. Tým, že sme podobné štáty a rakúske právo ovplyvnilo tvorbu práva v Česku či na Slovensku, podnikatelia sa tu cítia lepšie. Vedia si lepšie predstaviť, podľa akých pravidiel fungujeme. Je to výhoda oproti arbitrážnym súdom z Londýna či Paríža, kde fungujú úplne iné právne systémy. Tretí, veľmi dôležitý dôvod, sú rozhodcovské pravidlá a zákonná úprava. Rakúske právo garantuje, že arbitrážny rozsudok nemôže byť bezdôvodne napádaný na štátnych súdoch. Od tohto roku dokonca začne o platnosti arbitrážnych rozsudkov rozhodovať len rakúsky najvyšší súd, čo celý proces ešte viac zrýchli.“

Dôveru ste nemenovali. Akú hru pri výbere súdu hrá dôvera, že rozhodnete spravodlivo?

„Podľa prieskumov, väčšina našich zákazníkov, je spokojná s tým, čo robíme, to pre mňa znamená, že si nás vyberajú aj pre dôveru v náš súd.“

Prečo si slovenská firma povie, že sa neobráti na slovenský súd, kde podniká, ale chce ísť radšej do Rakúska?

„Rozdiel je už v tom - štátny súd verzus rozhodcovský súd. U nás si vyberáte svojho arbitra, kým na štátnom súde vám je pridelený náhodne. Môžete teda dostať sudcu, ktorý problému vôbec nerozumie. U nás si viete vybrať rozhodcu, ktorý sa špecializuje na energetiku, bankovníctvo, proste na sektor, ktorého sa spor dotýka. Štátny súd je ako konfekčná sériovo vyrábaná móda z obchodného domu, rozhodcovský súd je niečo, čo je ušité na mieru. Nedávno mi šéf jedného medzinárodného koncernu hovoril, že by bol, samozrejme, rád, keby vyhral, no rovnako dôležité je pre neho získanie právnej istoty v čo najkratšom čase. Hovoril mi, môžem aj prehrať, no viem o tom za pár mesiacov, viem plánovať financie, pripravovať sa na zaplatenie sporu. Arbitráž je navyše jednokolová a proti rozsudku sa nedá odvolať, kým štátne súdy sú niekedy až trojinštatnčné s možnosťou mimoriadnych odvolaní.“

Priemerná arbitráž trvá rok?

„Áno, tých dvanásť až trinásť mesiacov. Ale máme tu aj netradičný prípad, ktorý sa ťahá tri roky. Žalobca a žalovaný sa totiž zhodli, vzhľadom na komplikovanosť, že chcú naďalej dokazovať. A súd im to samozrejme umožnil.“

Z akej oblasti je ten spor?

„Zo stavebníctva.“

Spomínali ste, že na rozhodcovských súdoch je vysoká špecializácia. Je to vec, ktorá by mohla pomôcť aj našim súdom rozhodovať rýchlejšie a lepšie?

„Určitá špecializácia je aj u vás. Už len to, že sa niekto špecializuje na občianskoprávne či trestné spory, je špecializácia. Recept na efektívne súdnictvo však nemá nik. Treba zvážiť aj náklady, ktoré by tak vznikli. Ak by ste mali špecializovaných sudcov, nebudú môcť rozhodovať všetky veci, budete potrebovať vyšší počet sudcov. Komplexne sa dá ťažko povedať, či by to bola pri štátnych súdoch správna cesta.”

Stúpa počet slovenských firiem, ktoré sa obracajú na váš súd?

„Pozrel som si štatistiky, ale nedá sa z toho vyvodiť jednoznačný trend. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v čase krízy pribúdajú spory, a to sa vzťahuje aj na spory zo Slovenska. Naopak, v čase rastu je ich menej.”

Ako si vyberáte sudcov?

„Musí to byť vynikajúci právnik. Musí ovládať jazyk, v ktorom sa bude rozhodovať. U nás je popri nemčine potrebná aj angličtina. A musí mať aj manažérske schopnosti.”

Robia sa pravidelné nábory?

„Máme iný systém ako na Rozhodcovskom súde SOPK. Máme otvorený zoznam rozhodcov. Môžete si vybrať aj z tých, čo ponúkame, ale môžete si zvoliť aj iného. Musí však spĺňať kvalifikačné kritériá - musí byť právnik a mať prax. Z 81 prípadov sme mali asi polovicu prípadov, keď nešlo o rozhodcu z nášho zoznamu. Strany si vybrali osobnosť mimo zoznamu, ktorej zverili rozhodovanie.“

Stáva sa, že niekoho vyčiarknete, lebo pochybil?

„Za trinásť tokov, čo vediem tento súd, som to urobil dvakrát. Raz to bolo pre neefektívnosť rozhodcu. Dlho viedol konanie a nerobil to tak rýchlo, ako sme zvyknutí. Druhý sa pohádal s oboma stranami sporu, a tak o nich nemohol rozhodnúť. Ale som rad, že to boli len výnimky.“

Do zoznamu ste nedávno zapísali Luciu Žitňanskú. Je správne, ak je rozhodca politicky aktívny?

„To, či je niekto politicky aktívny, alebo nie, nezohráva úlohu. Dôvod, že je v našom zozname, je jeho odbornosť. Tri štvrtiny ľudí na zozname sú advokáti. Menej ako 25 percent sú univerzitní profesori, niekto, kto je uznávaný v teoretickej rovine. Zvyšok sú odborníci v priemyselných odvetviach, napríklad v stavebníctve, telekomunikáciách, inžinieri a podobne. Ak bývalý alebo budúci politik spĺňa tieto predpoklady, prečo by sme ho mali vylúčiť z rozhodovania sporov?“

A ako riešite konflikty záujmov?

„Je tu veľmi kriticky hodnotená zaujatosť - je to akékoľvek nadštandardný vzťah k jednej zo strán. Zaujatosť je aj to, že si myslíme, že by rozhodca mal už vytvorený názor na niečo skôr, ako sa začalo konanie.“

Ako prídete na nadštandardné vzťahy? V ktorej fáze sa táto otázka rieši?

„Rozhodca má povinnosť zverejniť všetky okolnosti, ktoré smerujú k jeho zaujatosti. Ak nezverejní vzťah, môže byť napadnuté jeho rozhodnutie. A následne je on zodpovedný voči stranám, v ktorých spore porušil túto povinnosť a zodpovedá za škodu, ktorú im spôsobil tým, že to nezverejnil.“

Ak by si slovenské firmy vybrali Luciu Žitňanskú za rozhodkyňu, riešili by ste, či nemá záujem na tom nejakým spôsobom rozhodnúť?

„Ak na prvý pohľad nie je jasný konflikt, už to ďalej neskúmame. Spoliehame sa na vyhlásenie rozhodcov.“

Európska komisia Slovensku vyčíta, že máme veľa rozhodcovských súdov, ktoré sú neférovo využívané pri spotrebiteľských sporoch. Mal by sa štát starať o to, koľko je rozhodcovských súdov?

„V Rakúsku platí, že dohoda o rozhodcovskom súde je v rozpore s právami spotrebiteľov. Nie je tu teda možná arbitráž pre spotrebiteľské veci. Na to sú rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré sú v tejto veci veľmi reštriktívne. Európsky trend smeruje k tomu, že spotrebiteľské veci by mali byť vylúčené z klasickej obchodnej arbitráže.“

Aj u nás takto súdy zväčša rozhodujú, no realita v bežnom živote je iná. Máte s dodržiavaním tohto nariadenia problém?

„V Rakúsku je to jasne zo zákona a nie je pochybnosť o tom, kto má riešiť spotrebiteľské spory.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  7. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Obyvatelia si zabezpečujú domácnosti bezpečnostnými dverami
  2. Slováci sa hojne stávajú majiteľmi nehnuteľností v cudzine
  3. Prečo mamy lákali deti na mobil, kľúče či diaľkové ovládanie?
  4. Zažite zmenu s najpredávanejším SUV Hyundai Tucson
  5. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  6. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  7. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  8. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  9. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  10. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 17 856
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 16 387
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 7 725
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 075
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 690
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 434
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 536
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 963
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 919
  10. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov 3 151

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: RTVS podľa Ruttkaya v súčasnej podobe neprežije

O post šéfa RTVS zabojuje deväť kandidátov.

DOMOV

Kaliňák lákal na byty za symbolické ceny

Asi tretinovú zľavu na byt dostal aj bývalý policajný viceprezident. Jeho nástupca platí v hlavnom meste nájomné 30 eur mesačne.

Neprehliadnite tiež

V bratislavskom Volkswagene hrozí ostrý štrajk

Ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania sa uskutoční v piatok 2. júna.

Érsek zrušil Počiatkov projekt za desiatky miliónov eur

Projekt nebol financovateľný z eurofondov.

Káva v jednorazovom pohári môže byť v Mníchove minulosťou

Mníchov trápia jednorazové poháre, chystá obmedzenia.

Indikátor ekonomického sentimentu klesol

Na vývoj indikátora nepriaznivo vplývalo zníženie dôvery v službách či v stavebníctve.