BRATISLAVA. Európski štatistici chystajú zmenu pravidiel, ktoré nám môžu zvýšiť verejný dlh aj deficit už za tento rok.
Vládu by mal zámer európskeho štatistického úradu Eurostat zaujímať pre dva dôvody.
V rozpočte predpokladá, že dlh v tomto roku stúpne blízko k 55 percentám nášho HDP. Podľa plánu má byť len tesne pod hranicou, za ktorou vláde hrozia tvrdšie sankcie podľa zákona o dlhovej brzde.
„Kvalitnejšie dáta po zmene metodiky by teoreticky mohli spustiť niektoré sankcie skôr, než sa to predpokladá v rozpočte,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.
Ak by aj vláda dodržala deficit, ktorý si v rozpočte schválila, sprísnenie metodiky ho môže zvýšiť tak, že sa Slovensko o rok aj tak nedostane zo zoznamu krajín, ktorým hrozí pre deficit postih.
Čo sa môže zmeniť
-
Čo môže zvýšiť deficit:
napríklad straty železníc, presunuté úspory z II. piliera po jeho otvorení vo výške 236 miliónov eur do rozpočtu už nemusia znižovať deficit. -
Čo môže zvýšiť dlh:
staré dlhy nemocníc, úvery NDS, nezaplatené faktúry subjektov verejnej správy, úroky, ktoré má štát platiť z dlhopisov.
Eurostat napríklad navrhuje, aby sa dlhy štátnych nemocníc, železníc či ďalších štátnych firiem zarátavali do deficitu. Vyšší deficit znamená aj vyšší dlh.
Nový dlh nemocníc sa do nášho deficitu už dva roky zarátava. Ak by prešla zmena metodiky, ich staré dlhy by zase zvýšili celkový dlh.
Po zmene pravidiel by sa štatistici mohli inak pozerať aj na úvery, ktoré má napríklad Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Diaľničiari sú zatiaľ mimo oficiálnych čísel, to sa môže zmeniť. Úvery NDS by tak zvyšovali dlh.
Rada upozornila aj na to, že sa to môže týkať aj spoločnosti na skladovanie ropy.
Ide o verejno–súkromnú spoločnosť, ktorá sa má vytvoriť, aby odkúpila od štátu ropné zásoby. Úver od bánk, ktorý si na to zoberie, môže zvyšovať deficit aj dlh.
Predaj ropných zásob by mal pritom podľa terajších plánov pomôcť rozpočtu v tomto a ďalšom roku dokopy sumou cez 300 až 400 milónov eur.
„Momentálne nevidíme žiadny dôvod na to, aby sa s predajom ropných zásob naďalej nerátalo ako s konsolidačným opatrením,“ napísalo ministerstvo financií.
Ak prejde zmena, presun peňazí z druhého piliera do rozpočtu už nebude znižovať deficit. Tak si pomohlo napríklad Maďarsko, keď zoštátnilo dôchodkové úspory ľudí.
Našej vláde by so znížením deficitu nepomohlo 236 miliónov eur, ktoré získala tým, že otvorila druhý pilier.
Nová metodika má byť zverejnená na jeseň 2014, no bude sa to týkať už tohto roku.
Ministerstvo financií tvrdí, že je s Eurostatom v úzkom kontakte, pokiaľ ide o terajšie aj nové pravidlá. Tvrdí, že je dôležité, aby boli transparentné a platili pre všetkých rovnako.
Ako nová metodika zvýši dlh
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že v krajnom prípade môžu nové pravidlá Eurostatu zvýšiť náš deficit o 0,3 až 0,5 percenta HDP. Verejný dlh by mohol stúpnuť viac ako o tri percentá HDP.
Ako prísne sa nakoniec zmení metodika, rozhodne tlak európskych politikov.
Druhý prepočet rady ukazuje, aký môže byť dlh v tomto a ďalších rokoch, ak nastanú rôzne scenáre. Každý z nich pritom ráta s tým, že vláda zníži v tomto roku deficit pod tri percentá a v jeho znižovaní bude pokračovať aj v ďalších rokoch.
Vláda to má komplikované, len v tomto roku by mala cez dodatočné opatrenia vykryť asi 600 miliónov eur. O rok potrebuje vykryť ďalšiu miliardu.
Len tým, že ekonomike sa darí horšie a zníži sa tak úroveň HDP, by dlh v tomto roku stúpol podľa rady nad 55 percent. V roku 2014 by bol nad 57 percentami, čo znamená, že vláda by musela na rok 2016 predložiť vyrovnaný rozpočet.
Ešte viac môže zvýšiť dlh zmena metodiky. Vláda sa však spolieha na hotovostnú rezervu v Štátnej pokladnici, ktorá prevyšuje štyri miliardy eur. Ak sa zohľadní aj to, dlh by mohol v tomto roku zostať ešte pod 55 percentami, no 57 percent by prevýšil v roku 2015. Vláda by tak musela zostaviť vyrovnaný rozpočet na rok 2017.
„Na znižovanie rezervy sa v ďalších rokoch už nemôžu spoliehať. Ak chcú udržať dlh, musia znižovať deficity,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Dlh je momentálne väčší problém ako deficit
Vláda nie je až tak ďaleko od situácie, keď dlh dosiahne 57 percent HDP a bude preto zostavovať vyrovnaný rozpočet.
BRATISLAVA. Ak sa opýtate ekonómov, či je pre vládu momentálne väčším problémom deficit alebo dlh, priklonia sa k druhej možnosti.
„V najbližšom čase bude problém najmä to, aké sankčné úrovne nám hrozia podľa dlhovej brzdy,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Zatiaľ stačilo vysvetľovať
Dlh našej verejnej správy bol vlani 52,1 percenta HDP. Prekročil tak prvú sankčnú úroveň, o ktorej hovorí zákon o dlhovej brzde.
Minister financií Peter Kažimír (Smer) musel preto parlamentu zdôvodniť, prečo dlh za rok stúpol o 7,3 miliardy eur, a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie.
Ešte v roku 2011 bol dlh vo výške 43,3 percenta HDP, čo je 29,9 miliardy eur. Za rok narástol najmä pre deficit, no aj pre záväzky v eurovale. Od investorov si Slovensko požičalo tiež viac, ako potrebovalo.
Už o rok to bude ťažšie
Ak by vyšiel plán, dlh za tento rok by dosiahol 54,9 percenta HDP. To by napríklad znamenalo, že platy členov vlády by sa počas budúceho roka zmrazili na úrovni tohto roka.
Ak by dlh presiahol 55 percent, vláda by nemohla predložiť rozpočet, ktorý ráta s rastom výdavkov.
Rizikom je to, že dlh môže o dva či tri roky stúpnuť nad 57 percent. Rozpočet s tým neráta, no podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa to môže stať. Vláda by tak musela pripraviť vyrovnaný rozpočet.
Marianna Onuferová
