Bratislava 6. októbra (TASR) Deficit štátneho rozpočtu SR v budúcom roku nebude pravdepodobne výrazne nižší ako v roku 2002. Zhodli sa na tom účastníci dnešnej diskusie na STV O 5 minút dvanásť.
"Myslím si, že deficit v tomto roku bude dodržaný," povedal Pavol Prokopovič z SDKÚ. "Na budúci rok sa dá očakávať schodok na úrovni okolo 35 miliárd," dodal. Podľa zástupcu ANO Roberta Nemcsicsa bude rozpočtový deficit na úrovni 35 až 37 miliárd Sk v roku 2003 udržateľný len za predpokladu naštartovania reforiem. Výpočty ANO totiž naznačujú, že len cez systém zdravotníctva uniká 800 miliónov Sk mesačne. Ďalšie opatrenia, nevyhnutné na udržanie hospodárenia štátu, zatiaľ nekonkretizoval s tým, že verejnosť sa ich dozvie po zverejnení programového vyhlásenia vlády.
Zástupca HZDS Sergej Kozlík v tejto súvislosti poukázal na to, že do konečnej bilancie rozpočtu bude nevyhnutné zarátať aj náklady na reštrukturalizáciu bánk a zároveň nebrať do úvahy príjmy z deblokácií ruského dlhu v objeme cca 9 miliárd Sk. Odôvodnil to tým, že i náklady na záchranu bankového sektora musia zaplatiť občania. V tomto roku preto podľa neho bude konečná výška rozpočtového deficitu na úrovni okolo 6 % HDP "a v budúcom roku to nebude lepšie". Vláda si totiž podľa neho bude pomáhať ďalším riešením ruského dlhu pri nevýhodnej 20-% výťažnosti.
Maroš Kondrót zo Smeru sa stotožnil s Kozlíkovým poňatím rozpočtového deficitu, podľa jeho očakávaní v tomto roku bude tvoriť asi 6 % HDP a zdôraznil, že v budúcom roku rozpočet "nebude menej deficitný ako tohtoročný a už vôbec nie vyrovnaný". Podložil to obligatórnymi výdavkami v objeme 70 % rozpočtu a ambicióznym plánom naštartovania reforiem novou vládou.
Podľa účastníkov diskusie bude v budúcom roku nevyhnutné vykonať reformy vo verejných financiách, najmä v oblasti daňového a odvodového zaťaženia podnikateľského sektora. Podľa P. Prokopoviča je nevyhnutné, aby sa v priebehu rozpočtového roka robili čo najmenšie zásahy do daňovej legislatívy tak, aby bola stabilná. Na otázku, či vláda pôjde cestou rovnej 15-% dane, navrhovanej KDH, sa politici zhodli, že minimálne v roku 2003 to reálne nebude. Sergej Kozlík odmietol tvrdenie, že daňové príjmy štátneho rozpočtu sa v tomto roku zvýšili vďaka poklesu dane z príjmov a následného väčšieho výberu tejto dane. Podľa neho väčšie rozpočtové príjmy sú dôsledkom lepšieho hospodárenia subjektov, ktoré v minulosti museli vo veľkom objeme tvoriť opravné položky, a zároveň väčších príjmov zo spotrebných daní. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu riešiť exportnú pozíciu Slovenska a podporiť produkciu tak, aby spotreba domácností netvorila hlavný motor hospodárskeho rastu na Slovensku. Podľa P. Prokopoviča by sa vláda mala okrem riešenia daní zamerať aj na oblasť vymáhateľnosti práva, ktorá je druhým najvýznamnejším faktorom, obmedzujúcim podnikanie na Slovensku.
