SME
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Viceguvernér NBS: Štátnu podporu na hypotéky banky zneužívali

Pre firmy je dôležité aj to, aké neistoty prináša vládna politika a zmeny v zdaňovaní, tvrdí JÁN TÓTH.

Ján Tóth pôsobil ako analytik v Tatra banke, ING Bank a UniCredit Bank. V rokoch 2010 až 2012, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš, riadil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Pred rokom ho parlament zvolil za viceguvernéra NárodnJán Tóth pôsobil ako analytik v Tatra banke, ING Bank a UniCredit Bank. V rokoch 2010 až 2012, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš, riadil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Pred rokom ho parlament zvolil za viceguvernéra Národn (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Spôsob konsolidácie verejných financií, ktorý si vláda zvolí, je často skôr politickou otázkou. Pre firmy je dôležité nielen to, aký bude očakávaný rast, ale aj aké neistoty prináša vládna politika a zmeny v zdaňovaní, tvrdí viceguvernér Národnej banky Slovenska JÁN TÓTH.

Veríte, že deficit bude v tomto roku pod troma percentami?

„Predpokladáme výpadky príjmov, no aj nižšie výdavky pre znížené čerpanie eurofondov. Ďalšie dodatočné opatrenia budú potrebné. Deficit by tak mohol byť nie príliš vzdialený trom percentám.“

Skryť Vypnúť reklamu

Keď vláda príde s nejakým tvrdením, prepočtom alebo údajom, väčšinou tu nie je nikto ďalší, kto by sa tým analyticky zaoberal. Vyjadrenia Národnej banky Slovenska (NBS) boli vždy vágne, ak vôbec nejaké.

„Je pravda, že NBS neodporúča vláde konkrétne opatrenia na konsolidáciu alebo sadzby daní, skôr všeobecné zásady. Pri niektorých všeobecných zásadách nevidím problém odporúčania zintenzívniť. Aj Európska centrálna banka povedala, že z dlhodobého hľadiska sa má skôr šetriť na výdavkoch, ako robiť opatrenia na strane príjmov. Alebo že určité dane majú na dlhodobý rast horší vplyv. Konkrétny spôsob konsolidácie je často skôr už politickou otázkou. NBS publikuje odhad výpadku daní vzhľadom na náš makroscenár. Zverejňujeme aj náš pohľad, ak existujú riziká vo výdavkoch, tu sa opierame aj o Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Určitú kontrolnú činnosť, čo sa týka výpočtu deficitu a konsolidačného úsilia alebo výpočtu jednorazových opatrení, má robiť rada, ktorú financujeme. Myslím si, že to aj robí.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ide skôr o to, že keď vláda vytiahne prepočty, podľa ktorých robí pokusy napríklad na daniach, nie je tu nikto relevantný, kto prepočty aspoň skontroluje. Vidíme, že ministerstvá si často robia s dátami, čo chcú.

„Pokiaľ ide o krátkodobý horizont, sme členmi daňového výboru a poskytujeme ministerstvu financií náš pohľad na odhady príjmov daní a odvodov. Takisto hlasujeme za to, či je prognóza akceptovateľná z pohľadu výboru, či je optimistická, alebo pesimistická. Takže táto väzba z pohľadu výboru tam je. Ale nešpekulujeme o tom, aká má byť sadzba dane. To je pravda. My ako centrálni bankári zvyčajne nekomentujeme príliš detailne konkrétne nastavenia politík.“

NBS má okolo tisíc zamestnancov a týmto dôležitým veciam sa nevenuje?

„NBS sa venuje hlavne menovej politike, zohľadňujúc makroekonomický vývoj, ako aj fiškálnu politiku. Zaviedli sme analytické komentáre, poskytujeme pohľad na zverejňované makroštatistiky. Ale ako NBS, ktorá si chráni nezávislosť v otázke menovej politiky, nechceme príliš konkretizovať, aké rôzne podoby by daňový systém či rozdelenie výdavkov mohli mať. Myslím si, že dosah na dlhodobé zdravie by mala sledovať rozpočtová rada, prvé analýzy podobného typu už robí. A robí to dobre.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ministerstvo práce nedávno povedalo, že nezamestnanosť na Slovensku klesá. Vy ste potom vydali informáciu o sezónne očistenej nezamestnanosti, ktorá rastie. Je v poriadku, keď sa takáto informácia prezentuje rôzne?

„My aj analytici ministerstva financií sme spravili prepočet sezónne očistenej nezamestnanosti a povedali sme, že mierne stúpla. Keď je informácia dostupná verejnosti aj médiám, je na nich, aby sa rozhodli, čo budú ďalej komunikovať.“

Minister už zatrhol analytikom, aby nám tie prepočty ponúkali.

„To som nevedel. Niektoré štatistiky už sezónne očisťuje napríklad Štatistický úrad alebo Eurostat, niektoré si musí analytik spraviť sám. Bez toho sa nedá vyčítať reálny vývoj.“

Máme dnes na Slovensku predražené hypotéky?

„Až donedávna sme mali obmedzenú konkurenciu, pretože bolo pre ľudí veľmi drahé meniť banku. Zároveň banka mala informačnú výhodu oproti bežnému klientovi, keďže vie o stanovení úroku viac ako bežný klient. Za posledné dva roky sa výrazne zlepšila situácia. Najhoršie prípady boli pri štátnej dotácii. Banky si ponechávali štátnu dotáciu pre seba. Neposkytli dotáciu klientovi, ale časť z nej, niekedy aj vyššiu, si zobrali a klientovi nedali férovú sadzbu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Nepochybil tam bankový dohľad?

„Bankový dohľad nerieši ochranu spotrebiteľa. Na Slovensku je ochrana spotrebiteľa na rozdiel od iných krajín veľmi slabá. NBS nedisponuje väčšími právomocami, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa. Mne sa páči názor, že z dlhodobého pohľadu je aj pre bankový dohľad lepšie, ak je väčšia konkurencia bánk. Aj keď znižuje zisky, a teda potrebný kapitálový koláč.“

NBS chcela zakázať pobočkám bánk poskytovať hypotéky, čo by znížilo konkurenciu na trhu...

„Priznám sa, že ja som nebol zástancom toho nápadu.“

Keby centrálne banky netlačili toľko peňazí, mali by sme dnes nižšie ceny?

„Na prvý pohľad to vyzerá, že sa tlačí veľa peňazí a bilancie centrálnych bánk narastajú. No komerčná banka, ktorá dostane od centrálnej banky peniaze, veľkú časť si v nej uloží späť. Peniaze tak nerobia nič v ekonomike, lebo sa nedávajú úvery. Razantné natlačenie peňazí sa nepremieta do väčšej masy peňazí v ekonomike, čo je dôležité z pohľadu inflácie. Svojím spôsobom tak peňazí v ekonomike nie je veľa. Preto máme nízku infláciu. Môže sa stať, že správanie bánk sa zmení a začnú používať viac peňazí na úverovanie. Vtedy sa začne inflačný problém. Je to rizikom do budúcnosti. Bude dôležité zobrať tie peniaze potom naspäť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Porovnateľnú infláciu mala eurozóna aj pri oveľa vyšších rastoch. Teraz máme recesiu a takú istú infláciu. Z toho pohľadu je vyššia.

„Doteraz bola trochu vyššia pre ceny energií, potravín a vyššie nepriame dane. Teraz ceny energií začali klesať a ceny potravín sú stabilné. Zaujímajú ma viac ceny, ktoré sú tvorené priamo ekonomikou, teda jadrová inflácia, tá je okolo jedného percenta. Je pravda, že na stav ekonomiky by mala byť ešte nižšia. Dilemou naozaj je, prečo je to tak.“

Budú centrálne banky schopné stiahnuť peniaze z obehu, ak začnú výrazne vplývať na rast cien?

„Bude to komplikovanejšie ako doteraz. To, že bilancie centrálnych bánk tak narástli, vytvára väčšie riziko do budúcnosti, že ak sa neurčí správne moment, môže to byť väčší inflačný problém, ale aj problém finančnej stability.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ráta sa s tým, že časť dlhov sa odpíše cez zvýšenú infláciu?

„Z pohľadu eurozóny nie, inflačný cieľ ECB je do dvoch percent. V USA sú ekonómovia, ktorí odporúčajú, že by bolo lepšie, ak by inflácia bola cieľovaná napríklad na úrovni troch percent, aby sa časť dlhov ľahšie odpísala.“

V Európe teda politici nerátajú s tým, že sa časť dlhu odpíše cez infláciu?

„ECB by to nemala dovoliť, o niečom takom sa v ECB ani nediskutuje.“

Ale dôvera v takéto inštitúcie je narušená a vidno to aj v ekonomike. Firmám sa darí relatívne dobre, vzhľadom na to, že je recesia, ich ziskovosť nie je zlá, peňazí na účtoch im pribúda. No boja sa investovať, lebo nevedia, čo bude, neveria politikom ani systému.

„Pre firmy je dôležité, aký bude rast do budúcnosti a aké sú neistoty aj z dôvodu vládnych politík, zmeny v zdaňovaní a podobne. Potom tam môže byť aj psychológia, že očakávajú, že aj v budúcnosti bude zle. Môže to byť začarovaný kruh. A keď mám slabý dopyt, prepustím ľudí. Tým, že prepustím ľudí, budem mať v budúcnosti ešte slabší dopyt. Centrálna banka tomu môže pomôcť úrokovými sadzbami, ale už sme na spodnej hranici. Teoreticky by na stav ekonomiky vo vyspelom svete mali byť úrokové sadzby na negatívnej úrovni. To je však ťažké uskutočniť. Potom je otázne, čo iné vieme spraviť. Preto sa skúmajú neštandardné menové nástroje. S nimi však nemáme veľa skúseností a môžu mať nevýhody, o ktorých teraz nevieme. Preto je diskusia - či ešte niečo spraviť, a ak áno, tak čo - komplikovanejšia.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 566
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 968
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 754
  4. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 364
  5. Po Slovensku na motorke 6 446
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 412
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 304
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 224
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 280
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 217
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


18 h
Joshua Jozef Kanáloš sa vo svojom novom domove hneď spriatelil s ďalšími psíčkarmi. Sám má dvoch psov, ktorých zachránil z ulice.

Známy predajca Nota bene získal mestský byt.


18. jún
Premiér Eduard Heger.

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


17. jún
Očkovanie pokračuje, počet zaočkovaných sa blíži k dvom miliónom.

Väčšinou išlo o veľmi starých ľudí alebo osoby trpiace vážnym ochorením.


TASR 5 h

Neprehliadnite tiež

Austrálsky premiér Scott Morrison na stretnutí lídrov G7.

Vzťahy medzi Austráliou a Čínou eskalujú.


TASR 2 h
Cukor.

Spotreba aj cena cukru rastú.


TASR 7 h
Elektráreň Jaslovské Bohunice.

Pôjde o generálnu odstávku s čiastočnou výmenou paliva v reaktore.


SITA 7 h
Minister financií Igor Matovič.

Agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating na úrovni A2 so stabilným výhľadom.


SITA 8 h