Sestričiek je v nemocniciach málo, lôžok zasa veľa

Na tisíc ľudí chýbajú na Slovensku takmer tri sestry. Lekárov máme toľko, ako je priemer vo vyspelých krajinách.

BRATISLAVA. Máte málo sestier, odkazuje Slovensku Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyspelé krajiny totiž majú v priemer na tisíc obyvateľov takmer deväť sestier - 8,7. U nás je to ani nie šesť - 5,9. Ide o údaje z roku 2011. Neskoršie nie sú.

Je to o desatinu menej, ako ukázali dáta za rok 2010.

Zdroj: OECD

Nemajú záujem?

Niektoré sestry pracujú v nezávideniahodných podmienkach. Stáva sa, že je aj osemnásť či dvadsať pacientov na jednu sestru, problematické sú najmä nočné zmeny.

Takéto počty sú aj na náročných oddeleniach, ako je neurológia či geriatria, kde sa sestry spolu so sanitármi musia často starať aj o hygienu pacientov. To obnáša viacdenné umývanie pacientov na lôžku či ich doprovod a pomoc v sprche.

"Štát si z profesie sestry urobil nepríťažlivú slúžku a ošetrovateľstvo ponížil," hovorí sestra Ľubica Kočanová. Profesionalita a vysokoškolské vzdelanie sestier je podľa nej vystavené výraznému posmechu a naráža na odpor lekárov.

"Komora sestier registruje 46-tisíc sestier, odhadom 20-tisíc je zahraničí. Mnohé sa neodhlasujú, ak pracujú v cudzine ako opatrovateľky alebo ak sú tam len dočasne," hovorí Kočanová. Celkovo u nás podľa nej chýba 16 200 sestier.

Sestry tak často nemajú záujem o túto prácu. Ich priemerný plat je totiž podľa Kočanovej 300 až 500 eur. Pri plate sa však prejavujú aj regionálne rozdiely.

Klesajúci záujem vidieť aj podľa toho, koľko sa ich hlási do komory. Bez toho nemôžu pracovať. Sestra Ľubica Kočanová na svojom blogu zverejnila údaje, koľko sestier vstúpilo do systému.

V roku 2011 to bolo len 155 sestier. Vlani ich pribudlo viac - 355. V roku 1994 ich prišlo vyše dvetisíc.

Zdroj: blog Ľubice Kočanovej

Nedostatok necítia

Oslovené nemocnice ani ministerstvo zdravotníctva nedostatok sestier necítia.

"Problémy s nedostatkom či odlivom sestier v štátnych nemocniciach nezaznamenávame," povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková.

Problémom však môže byť aj vysoký vek sestier. V Univerzitnej nemocnici v Bratislave je priemerný vek sestier 47 rokov. Vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne je to niečo vyše 41. Sestry v Detskej fakultnej nemocnici majú v priemere 39 rokov.

Čižmáriková upozorňuje, že taký pomer sestier na tisíc obyvateľom majú aj krajiny ako Španielsko, Slovinsko, Turecko či Poľsko. Štatistiku podľa nej môže skresľovať aj to, že v nej nie sú pravdepodobne zahrnuté sociálne sestry.

Na to upozorňuje aj analytik HPI Tomáš Szalay. "Bez zohľadnenia kontextu tej-ktorej krajiny a toho-ktorého zdravotno-sociálneho zabezpečenia neprináša pre zdravotnú politiku žiadnu pridanú hodnotu," hodnotí údaje OECD analytik.

Aj napriek tomu však hovorí, že väčšina oddelení ide personálne na doraz tak pri sestrách, ako aj lekároch. Dôvodom je najmä to, že náklady na mzdy niekde tvoria 70 až 80 percent.

Viac lôžok aj lekárov

Oproti tomu, nemocničných lôžok v nemocniciach máme stále viac, ako je priemer vo vyspelých krajinách. Kým u nás je na tisíc obyvateľov 6,1 postelí, priemer OECD je ani nie päť.

Viac lôžok je u nás aj napriek tomu, že neustále dochádza k určitej redukcii, ale nejde o výrazne zoškrtanie. Zväčša lôžka zaniknú tak, že sa spoja alebo zrušia oddelenia. Ide teda o malé počty.

Veľké rušenie oddelení a lôžok bolo naposledy za bývalého vedenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré nezazmluvnilo zhruba 3300 lôžok a 150 oddelení.

Keďže má štátna Všeobecná zhruba 60-percentný podiel na trhu, pridali sa k nej aj ostatné poisťovne.

Zdroj: OECD

Slovensko nemá problém ani s lekármi. Má ich na tisíc obyvateľov o trochu viac ako je priemer v OECD. Ide o lekárov v nemocniciach aj ambulanciách.

Lekári, najmä nemocniční, majú u nás lepšie postavenie ako sestry.

Ich minimálny plat zaručuje zákon a po dvoch zvýšeniach sa s ministerstvom zdravotníctva dohodli aj na treťom, ktoré by malo prísť na dve etapy - začiatkom roku 2014 a 2015.

Platy sa im zvyšovali po hromadnom proteste za bývalej vlády, kedy dávali výpovede.

Aj napriek núdzovému stavu do práce nenastúpili a viacerí si navzájom vypisovali práceneschopnosť.

V technike zaostávame

Oproti priemeru vyspelých krajín máme na Slovensku aj menej prístrojov. OECD sleduje najmä CT a magnetickú rezonanciu. Pri oboch sme výrazne podpriemerom.

Pre pacientov to môže znamenať, že na dané vyšetrenia môžu čakať dlhšie.

Spomedzi krajín Vyšegradskej štvorky sme na tom však najlepšie tak v počte CT ako aj magnetických rezonancií.

Zdroj: OECD