ĽUBĽANA.
Uviedli to v utorok predstavitelia zlej banky.
Zlé úvery najväčších slovinských štátnych bánk, ktoré sú v objeme niekoľko miliárd eur, sú stredobodom dohadov o tom, že bývalá juhoslovanská republika by sa mohla stať ďalším členom eurozóny potrebujúcim zahraničnú pomoc.
V snahe o upokojenie finančných trhov slovinská koaličná vláda založila takzvanú zlú banku s cieľom presunúť do nej klasifikované úvery v hodnote zhruba 3,3 mld. eur, čo je takmer polovica celkového odhadovaného objemu zlých úverov v krajine.
Výkonný riaditeľ zlej banky Torbjorn Mansson uviedol, že prvý presun by sa mal dokončiť do 28. júna. Odmietol tak náznaky, že operáciu by mohol zdržať audit Európskej komisie (EK).
Andrej Sircelj, šéf predstavenstva zlej banky, konštatoval, že presun zlých úverov z banky Nova Ljubljanska Banka (NLB), ktorá je najväčšia v krajine, sa už rozbehol.
Dodal, že zlá banka prevezme úvery od bánk NLB, Nova KBM , Abanka Vipa a možno ďalších a vydá dlhopisy po tom, ako budú známe údaje o transakcii.
Neskôr pre agentúru Reuters povedal, že zlá banka pravdepodobne vydá prvé dlhopisy v júli, ale odmietol poskytnúť podrobnosti o plánovanej emisii.