Pôvod majú určovať podľa krajiny výroby, no v nej často potraviny len balia.
BRATISLAVA. Už o tri mesiace má minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) prvýkrát ukázať, ktoré obchodné siete predávajú najviac slovenských výrobkov. Zverejnené údaje však zákazníkom zrejme nepovedia nič o reálnej obľube domácich výrobkov.
To, či ide o slovenské potraviny, by mali totiž obchodníci určovať podľa toho, či boli vyrobené u nás. Nezáleží, či budú z domácich, alebo z dovezených surovín.
Slovenským výrobkom tak bude aj pomarančový džús, ktorý u nás len nalejú do tetrapaku. Rovnako poľské kurča, ktoré výrobca u nás len naporcioval a zabalil.
Farmári: Skresľuje to čísla
Ministerstvo pôdohospodárstva nezastiera, že zverejnené údaje nebudú hovoriť nič o pôvode potravín. „Hovoríme o potravine vyrobenej na Slovensku a nie o pôvode suroviny,“ vraví jeho hovorca Peter Hajnala.
- Igor Matovič začiatkom roka presadil, aby veľké obchodné siete nahlasovali päť štátov, z ktorých pochádza najväčší objem predaných potravín.
- Povinnosť sa týka aj mliekarní či bitúnkov, ak majú podnikovú predajňu a obrat nad 10 miliónov eur.
- Ako slovenské potraviny sa majú nahlasovať aj výrobky, ktoré tu boli len prebalené.
Úradníci tak nemajú problém ani s kávou z Popradu či s džúsom plneným v Lúke nad Váhom. Podľa Hajnalu pri nich ide o naše výrobky, lebo hlavná časť výroby prebehla na Slovensku.
Sledovanie podielu predaja domácich výrobkov v obchodoch podľa štátu, kde boli vyrobené, považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora za spochybniteľné.
„Môže viesť ku skresleniu výsledkov predaja slovenských potravín,“ vraví jej hovorca Stanislav Nemec. „No niekde začať treba, prax ukáže, čo bude treba zlepšovať.“
Poľnohospodári by boli radšej, keby Jahnátek v zákone opísal slovenskú potravinu napríklad podľa obsahu domácich surovín. To by uľahčilo aj vykazovanie.
Ministerstvo podľa informácií SME síce na opise domáceho výrobku pracuje, no už niekoľko mesiacov mešká. Obáva sa totiž reakcie Európskej komisie, ktorej sa nemusí pozdávať delenie potravín na slovenské a tie ostatné.
Zrušiť? Na to sú poslanci
S návrhom, aby obchodné siete dvakrát do roka nahlasovali päť štátov, kde sa vyrábajú potraviny, ktoré reťazce najviac predávajú, prišiel poslanec Igor Matovič (OĽaNO). Prešiel len s podporou Smeru.
Od realizácie dáva Matovič ruky preč, odkazuje na ministerstvo: „Mal som prísľub, že opíšu, čo je a čo nie je slovenský výrobok, napríklad podľa pôvodu surovín,“ vraví.
Nápad určovať slovenské potraviny podľa štátu výroby nezavrhuje. „Mne neprekáža, ak bol za slovenský výrobok považovaný aj produkt, ktorý sa u nás balí, alebo káva, čo sa u nás praží,“ myslí si.
To, že sledovanie nebude objektívne, Matovičovi neprekáža. „Skreslenie nastáva všade. Keď to naoko zvýši podiel slovenských potravín o pár percent, to nehrá úlohu. Začať treba,“ vraví Matovič.
Ministerstvo priznalo, že nahlasovanie podielu slovenských výrobkov na tržbách obchodných sietí je stanovené zmätočne a určiť objektívny spôsob bude ťažké. Či preto radšej zákon nezruší, nepovedalo. „Zrušiť toto ustanovenie môže len parlament,“ reagoval Hajnala.
Chybu v zákone radšej prehliadajú
Obchodníci hovoria, že nová povinnosť je byrokracia navyše.
BRATISLAVA. Štáty, v ktorých bolo vyrobených najviac predaných potravín, nebudú nahlasovať len veľké obchodné siete. Budú ich na ministerstvo posielať aj veľké mliekarne či bitúnky s podnikovou predajňou.
Podmienkou je, aby ich ročné tržby z predaja potravín boli vyše desať miliónov eur. Ministerstvo očakáva, že ju spĺňa 140 slovenských firiem.
Celý zoznam firiem spolu s podielom slovenských výrobkov nebude ministerstvo zverejňovať. Vytlačený plagát pošle obchodníkom, aby si ho nalepili na dvere.
Obchodné reťazce to považujú za zbytočné zvyšovanie byrokracie, ktoré zákazníkovi nič neprináša. Člen predstavenstva Tesca Michal Dyttert si nemyslí, že je ľahké určiť štát, kde bola potravina vyrobená.
„V globalizovanom svete má mnoho potravinárov problém určiť krajinu pôvodu svojej produkcie. Je maslo, ktoré produkuje nemecká firma zo slovenského mlieka v Česku a na obale uvádza vyrobené v Európskej únii, slovenským maslom?“ pýta sa Dyttert.
Zákon má aj logickú chybu. Obchody majú podľa neho hlásiť podiel slovenských výrobkov na tržbách, no ministerstvo má zverejňovať podiel na ponuke.
„Je to otázka interpretácie. Aby bol zákon vykonateľný, vysvetľujeme si to tak, že ide o tie isté údaje,“ hovorí hovorca agrorezortu Peter Hajnala. Igor Matovič, ktorý nahlasovanie potravín navrhol, tvrdí, že zákon mu chystali na ministerstve. „Mal to byť podiel na tržbách,“ hovorí.